Nedáva si servítky pred ústa! Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nedávno vyrukovala s poriadne rozsiahlou reformou justície. Rezort predstavil novú súdnu mapu, ktorá prepíše počet súdov na Slovensku. Krajský súd v Bratislave a Košiaciach si balia kufre a sťahujú sa do Prešova a Trnavy. Iniciatíva ministerky sa ale nie každému pozdáva. Jednou z najhlasnejších kritičiek prekopanej súdnej mapy je sudkyňa krajského súdu v Bratislave Ayše Pružinec-Eren. Tá si šéfku rezortu poriadne podala a v súvislosti aj s kauzou samovraždy Milana Lučanského jej adresovala nekompromisné slová. Mala by sa ministerka pre Lučanského prípad rozlúčiť s lukratívnym vládnym džobom? Ako ovplyvní justičná reforma život bežného človeka?
Ako hodnotíte rok 2020 z pohľadu sudkyne?
Uplynulý rok bol jednoznačne najhorším v mojom profesijnom živote.
Prečo?
Za 30 rokov v justícii som totiž nezažila takú eskaláciu dehonestujúcich vyjadrení a permanentných útokov zákonodarnej a výkonnej moci na adresu celého sudcovského stavu, ako práve v uplynulom roku. V kultúre moderného právneho štátu by mali byť vyjadrenia súčasnej zákonodarnej a výkonnej moci na adresu tretej moci v štáte – sudcovskej absolútne tabu. Avšak v našej spoločnosti táto premisa neplatí.
Pričom ani skutočnosť, že pri policajných akciách Búrka, Víchrica a Plevel došlo k obvineniu spolu, a to je nutné zdôrazniť 15 – tich sudcov z celkového počtu 1 400 sudcov na Slovensku, neumožňuje predstaviteľom vlády a zákonodarnej moci rezignovať na nemeniteľné princípy právneho štátu ako sú praesumptio innocentiae a nezávislosť súdnej moci. Iba kultúrne schátraný človek nechápe význam delenia moci v štáte tak, ako ju zadefinoval francúzsky mysliteľ Charles de Secondat Montesquieu vo svojom nesmrteľnom diele Duch zákonov.
Za morálnu dekadenciu považujem aj permanentné presviedčanie verejnosti o tom, že sme najskorumpovanejšou časťou spoločnosti a všetci patríme za mreže, avšak nepochybne slúži na to, aby bola spoločnosť skalopevne presvedčená, že justíciu je nevyhnutné vyčistiť a to práve navrhovanými, resp. už aj prijatými legislatívnymi zmenami, ktorých cieľom je však zdegradovanie súdnej moci, t. j. jej ovládnutie mocou výkonnou a zákonodarnou.
Narážate aj na kreovanie novej súdnej mapy
Mám na mysli aj úplne iné legislatívne zmeny.
Aké napríklad?
Ide napríklad o zrušenie rozhodovacej imunity, funkčnej imunity, sudcov, ktorá môže mať reálne za následok, že Slovenská republika začne presadzovať prvky totalitného štátu. Nakoľko jednou z najdôležitejších garancií nezávislosti súdnictva je dôsledná ochrana sudcu pri jeho vlastnom rozhodovaní, a preto ide o neakceptovateľný zásah do jednej zo záruk sudcovskej nezávislosti. Avšak ide zároveň o likvidáciu základného práva občana na nezávislého sudcu garantovaného ústavou.
Ďalším príkladom je zrušenie súhlasu ústavného súdu ako podmienky na vzatie sudcu a generálneho prokurátora do väzby, nakoľko sudca musí mať zabezpečenú funkčnú imunitu, ktorá mu zaisťuje nezávislosť predovšetkým na výkonnej moci.
Čo nový trestný čin tzv. ohýbania práva?
Áno, ten je nielen v rozpore s ústavou, ale najmä argument zákonodarcu, že vzor poskytla nemecká právna úprava je absolútne zavádzajúci. Nakoľko nemecký trestný zákonník po prvé nepozná trestný čin zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktorý máme my upravený v § 326. Tento trestný čin sa ale najmä v Nemecku vzťahuje nielen na sudcu, ale aj na iného úradného činiteľa alebo rozhodcu. Avšak slovenská vláda zúžila nemeckú právnu úpravu iba na sudcu a rozhodcu. A to aj napriek tomu, že sme namietali v priebehu legislatívneho procesu, že subjekt trestného činu má byť vymedzený tak, že sa ho môže dopustiť akýkoľvek verejný činiteľ, minister, sudca, prokurátor, policajt, notár, súdny exekútor, primátor, pracovník katastra nehnuteľností alebo pracovníci správcu dane s rozhodovacou právomocou, samozrejme bezúspešne.
V rozporovom konaní nebola zohľadnená ani naša zásadná námietka smerujúca k účelovosti zavedenia tohto nového trestného činu, nakoľko svojvoľné rozhodnutie sudcu, ktoré je v rozpore s právom. Ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, je v zákone o sudcoch upravený ako závažné disciplinárne previnenie. Ako ani naša argumentácia, že predkladateľ zákona neuviedol, aký je rozdiel medzi svojvoľným rozhodnutím sudcu, ktoré je v rozpore s právom a svojvoľným uplatnením práva, t. j. nie je zrejmé, na základe čoho a kým bude ustálené, kedy pôjde o disciplinárne previnenie sudcu a kedy o trestný čin zneužitia, ohýbania, práva.
Budú sa podľa vás množiť podobné trestné oznámenia?
O tom nepochybujem, pretože sudcovia svojimi rozhodnutia odjakživa čelia frustrácii strany sporu, ktorá svoj súdny spor prehrala, pričom hrubo osočujúce sťažnosti na sudcov alebo námietky zaujatosti sa začali množiť už po policajných akciách v roku 2020.
Vysvetlilo vám ministerstvo prečo pribudol nový trestný čin?
Pani Kolíková od zverejnenia programového vyhlásenia vlády nereagovala ani na jedno Stanovisko ZSS, najväčšia stavovská organizácia sudcov, združujúca cca 640 sudcov celého Slovenska, k jednotlivým bodom vládneho programu. Pričom jej mediálna prezentácia o „odkomunikovaní“ navrhovaných legislatívnych zmien so všetkými sudcami s pozitívnym výsledkom, je rezultátom schopnosti pani Kolíkovej ignorovať a najmä nezverejňovať dôrazné námietky všetkých zúčastnených, napriek tomu, že je o nich informovaná od jej menovania do súčasnej funkcie.
Ako si vysvetľujete takúto iniciatívu ministerky Márie Kolíkovej? Pýtali ste sa jej na to?
Samozrejme, avšak možnosti boli obmedzené. Ja som sa v lete zúčastnila troch rozporových konaní a musím konštatovať, že ministerstvo si realizáciou pripomienkových konaní k navrhovaným legislatívnym zmenám plnilo iba formálne svoju povinnosť zorganizovať rozporové konanie so zástupcami pripomienkujúceho subjektu, na ktorých nám bolo hneď v úvode oznámené, že nakoľko ide o politickú objednávku, naše pripomienky do návrhov zákonov zapracované nebudú.
Dve formálne stretnutia pani Kolíkovej so sudcami v roku 2020, avšak až po zverejnení či už vtedy navrhovaných a dnes už schválených ústavných legislatívnych zmien alebo súdnej mapy v jednotlivých krajoch SR dialógom neboli, v podstate išlo o monológ pani Kolíkovej s jasným rezultátom, že predložený proces súdnej mapy alebo legislatívnych zmien, je aj tak nezvratný. Konštruktívne pripomienky sudcov boli zbagatelizované, opačný názor protektorsky skritizovaný, a bez vyčerpávajúcej odpovede na otázky a podnety sudcov, presadzovala a naďalej presadzuje správnosť iba svojho názoru.
Ako vnímate prípad okolo samovraždy Milana Lučanského?
Otriaslo to mnou. Moje ratio odmieta prijať fakt, že kritická situácia, akou väzba nesporne je a v ktorej sa generál Lučanský ocitol bola faktorom, ktorý uňho už po 26 – tich dňoch od zadržania spustil samovražedné myšlienky.
Mala by ministerka spravodlivosti podať demisiu?
V demokratickom právnom štáte by to malo byť samozrejmosťou. A taktiež súčasťou politickej kultúry, ktorú výrazne determinuje intelektuálna a mravná úroveň ľudského a politického správania protagonistov politického diania v parlamente, vo vláde, na poste prezidenta republiky, na ústavnom súde v komunikácii medzi nimi a vo vzájomnej úcte a rešpektovaní sa týchto najvyšších predstaviteľov moci v krajine.
Pani Kolíková za túto tragickú udalosť jednoznačne nesie objektívne politickú zodpovednosť, nakoľko Zbor väzenskej a justičnej stráže je podriadený priamo ministrovi spravodlivosti, a preto bolo jej povinnosťou okamžite podať demisiu, keďže je zodpovedná za všetko, čo sa s pánom Milanom Lučanským od momentu jeho uväznenia dialo. Paradoxne jej na odchod z funkcie štátnej tajomníčky Ministerstva spravodlivosti totiž v roku 2018 stačila kauza únosu vietnamského občana, a preto je skutočne prekvapivé, ak ako hlavný veliteľ ZVJS nepociťuje ako samozrejmosť rezignovať na svoju funkciu po smrti obvineného v kolúznej väzbe, ktorého bol štát povinný chrániť.
V Lučanského prípade sa objavuje kritika, že za mesiac väzby s ním neboli vykonané žiadne úkony spojené s jeho stíhaním. Čo na to hovoríte?
K tomuto konkrétnemu prípadu sa neviem relevantne vyjadriť, nakoľko nepoznám vyšetrovací spis. Podľa mojich informácii však sudcovia, prípadne dnes už bývalí sudcovia, ktorí sú od marca, resp. októbra 2020 aj väzobne stíhaní, apelujú a obracajú sa už s ústavnými sťažnosťami na ústavný súd práve z dôvodu nečinnosti vyšetrovateľov a dozorujúcich prokurátorov, ktorí za tak dlhé obdobie nevypočuli všetkých svedkov, ktorých vypočutie by mohlo znamenať zánik jedného z dôvodov ich kolúznej väzby.
Nejaké informácie z Lučanského prípadu priniesli médiá. Nejaký názor asi máte
Je zarážajúce, ako sa líši oficiálna verzia s formálnou logikou, a preto sa nečudujem, že sú občania šokovaní z toho, že pri takejto exponovanej osobe, akou generál Milan Lučanský nesporne bol, mohlo dôjsť k tejto tragédii.
Pozrime sa na aktuálnu tému v justícii, a to je reforma súdnictva, tzv. nová súdna mapa. Možno najskôr, tak vo všeobecnosti, ako vnímate túto iniciatívu rezortu?
Ako déjà vu roku 2017, kedy vtedajšia ministerka Lucia Žitňanská šokovala bratislavských sudcov zámerom zrušiť všetky okresné súdy v Bratislave a vytvoriť mestský súd. Súčasnú iniciatívu vnímam ako politickú objednávku vládnej moci, ktorá sa najmä na úkor potrieb občanov našej krajiny, ktorí sa súdia a súdiť budú, rozhodla zlikvidovať fungujúcu organizáciu súdov a deformovať výkon súdnictva. Táto snaha však zároveň signalizuje zreteľné úsilie vládnej moci nielen vymeniť súčasných predsedov súdov, ale aj odstaviť „nepohodlných“ sudcov ich preložením na súd nižšieho stupňa.
Nad ktorým krokom ste sa najviac asi pozastavili?
Zrušením patich krajských súdov, keďže predpoklad, že na Slovensku nie je potrebných aktuálne existujúcich 8 odvolacích súdov nie je odôvodnený žiadnym konkrétnym faktom alebo ukazovateľom, čo iba potvrdzuje presvedčenie, že ide o zadanie od vládnej moci, ktorého sa pani Kolíková ujala celou svojou autoritárskou osobnosťou.
Z hľadiska prístupu k súdom, to bude pre občana komplikovanejšie?
Riziká sú obrovské. Všetky sú v neprospech občana, ktorého objektívna informovanosť ministerstvom je absolútne zdeformovaná. Sú zároveň aj v neprospech sudcov, zamestnancov súdov a všetkých účastníkov súdnych konaní, ktorým sa sťaží prístup k súdom zásluhou oveľa väčších vzdialeností. Zvýšia sa náklady spojené s hotovými výdavkami právnych zástupcov sporiacich sa strán, náklady na prevoz obvinených a pod.
Navrhovaná súdna mapa dokonca nerieši ani zvýšenie nákladov orgánov verejnej správy sídliacej v Bratislave, ktorá bude nútená cestovať do Nitry. Pani Kolíková úplne odignorovala dopad navrhovanej súdnej mapy na administratívny aparát súdov, bez ktorého je každý súd nefunkčný, napríklad asistentka sudcu, s príjmom cca 500 eur v čistom, a ktorý si nebude môcť z finančných dôvodov dovoliť cestovať na iný, novovytvorený súd po zrušení súdu, na ktorom je zamestnaný.
Jedným z argumentov, prečo sa váš súd sťahuje do Trnavy, je ten, že chce ministerka popretrhávať korupčné prepojenia medzi sudcami. Toto ako vnímate?
Verejné deklarovanie, že súdna mapa preruší korupčné väzby je neakceptovateľne dehonestujúce, pretože znamená vyslovenie kolektívnej viny všetkých sudcov a vedome sa ním pracuje na znižovaní dôveryhodnosti občanov v justíciu.
Čo to znamená pre vás osobne? Budete sa musieť do Trnavy presťahovať?
Návrh z dielne ministerstva okrem občana, odignoroval zároveň aj existujúce rodinné zázemia sudcov. Z nich sú mnohé ženy s maloletými deťmi, a pre ne dochádzanie do Trnavy je absolútne časovo neakceptovateľné, nakoľko môže mať iba negatívny dopad na rodiny sudcov. Netreba pripomínať, že dôvod, pre ktorý sudca pôsobí napr. na bratislavskom súde je skutočnosť, že v hlavnom meste aj žije. Ďalšou nezákonnosťou je možnosť preložiť sudcu bez jeho súhlasu v súvislosti s reorganizáciou súdnej mapy na súd nižšieho stupňa.
Reálne vám toto teda hrozí?
Samozrejme, už je to prijaté v rámci ústavného zákona a podpísala to aj pani prezidentka. Keď sa prijme nová súdna mapa, tak sa to môže začať realizovať.
Načali sme tému korupcie. Stretli ste sa s korupciou za tých 30 rokov, čo pôsobíte v justícii? Či už hovoríme o úplatku, či inej forme?
Vo vzťahu ku mne?
Áno, bol vám ponúknutý niekedy úplatok?
Nebol mi ponúknutý úplatok v žiadnej forme. Mám veľa kamarátov z radov advokátov, prokurátorov, z ktorých boli mnohí moji spolužiaci na vysokej škole, s mnohými som sa zoznámila počas svojho pôsobenia v justícii, keďže je prirodzené, že sudca je súčasťou celého spoločenského prostredia, a vôbec to neznamená, že v dôsledku takýchto známostí som, resp. sme náchylní sa automaticky podriadiť vonkajším vplyvom. Vždy ide o osobnostnú výbavu toho – ktorého sudcu.
A kolegovia? Myslím čo sa týka témy úplatkárstva…
Treba si predstaviť realitu. Sudca sedí vo svojej kancelárii a robí, nemá preto možnosť vedieť, čo sa odohráva vo vedľajšej kancelárii jeho kolegu. Ja naivná predstava myslieť si, že kolega, ktorému mohol byť ponúknutý úplatok sa vám s tým príde zdôveriť, ale som presvedčená, že väčšina sudcov je natoľko osobnostne konzistentná, že vie takémuto prípadnému pokušeniu odolať, nakoľko následky zlyhania sú fatálne.
V poslednom čase sa ale dozvedáme o prepojeniach, niektorých sudcov na toxické mená ako je napríklad mafián Marian Kočenr. Prekvapilo vás, že vaši kolegovia majú podobné styky? Konkrétne napríklad Vladimír Sklenka, ktorý si s Kočnerom vymieňal množstvo správ…
Zverejnenie ich vzájomnej komunikácie paralyzovalo nielen celú spoločnosť, ale najmä nás sudcov. Vladimíra Sklenku som poznala, patril medzi tzv. funkčne mladých sudcov, ktorý z môjho pohľadu napredoval v kariére sudcu extrémne rýchlo, avšak o jeho modus operandi som nielen ja, ale aj drvivá väčšina jeho kolegov na Okresnom súde Bratislava I, nemala žiadnu vedomosť.
Osobnostné predpoklady toho – ktorého uchádzača o funkciu sudcu vo výberovom konaní môže byť zložité odhaliť, keďže absolvuje iba psychologický test, a preto nie je zrejmý dôvod dlhoročného nereagovania nielen bývalej ministerky, ktorej štátnu tajomníčku robila aj súčasná ministerka na naše požiadavky opätovne zfunkčniť inštitút justičného čakateľa, ktorý sa za tri roky svojej praxe na súde nemôže neprejaviť.
Ako ste vnímali Kočnera vy?
Z pohľadu mňa ako občana, bol pán Kočner osobou, ktorá sa ešte nedávno prechádzala po červenom koberci a bola vnímaná tak, že človek, ktorý ho nepoznal, bol nikto, a preto súčasné tvrdenia o tom, že bol vo všeobecnosti vnímaný ako kontroverzný jedinec, nepovažujem za úplne zodpovedajúce spoločenskej realite spred dvoch rokov.
Poznali ste ho?
Nie, patrím do kategórie ľudí, ktorí s ním nikdy do kontaktu neprišli. Až z medializovaných správ z Threemy som sa dozvedela, že zo sudcov sa s Mariánom Kočnerom poznali dnes už bývalí sudcovia Vladimír Sklenka, Monika Jankovská a Miriam Repáková.
Už ste to naznačili. Ako hodnotíte policajné akcie Búrka a Víchrica zamerané na sudcov?
V prvom rade mi prekáža estráda, ktorá tieto akcie sprevádzala, pretože v snahe vyvolať senzáciu, zadržaných pred vopred informovanými novinármi predvádzali ako páchateľov tých najohavnejších zločinov, a pritom bežným postupom OČTK kedysi bolo predvolanie osoby podozrivej zo spáchania trestnej činnosti na výsluch. V druhom rade nemožno odo mňa očakávať, že svojich obvinených kolegov verejne odsúdim predtým, ako o ich vine právoplatne nerozhodne orgán na to určený, teda súd, nakoľko ako sudca ctím prezumpciu neviny.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sudkyňa otvorene o Kočnerovi, Lučanskom či úplatkoch: Tvrdé slová o Kolíkovej reforme!