Sudca Števík: Jednotná a silná Európa je proti prirodzeným záujmom USA, preto sa vrhajú do vojny!

Prečítajte si exkluzívny blog Patrika Števíka pre eReport na tému konfliktu na Ukrajine! Patrik Števík je sudca Okresného súdu Bratislava II, člen Združenia sudcov Slovenska, publicista a autor. Patrí medzi malú skupinu sudcov, ktorí otvorene reagujú na citlivé témy, rezonujúce v spoločnosti. Redakcia Ereportu sa nemusí stotožňovať so všetkými zverejnenými názormi.

Kto si želá vojnu v Európe?

Píše sa január 2022. Zdá sa, že covidové šialenstvo sa chýli ku koncu. Ľudia sú už voči strachu z vírusu rezistentní a drakonické opatrenia začínajú byť neudržateľné. Do času, kým prepukne avizovaná ekologická pandemická hra ako zámienka na opätovné zbavovanie človeka ľudských práv a likvidáciu právneho štátu s cieľom preskupiť svetový kapitál,  je potrebné udržiavať ľudí naďalej v strachu.

Euroatlantické lobistické skupiny, politici a médiá tentoraz postavili do úlohy strašiaka svetovú veľmoc Rusko. To Rusko, ktoré prirodzene patrí do Európy po kultúrnej, náboženskej, hodnotovej aj historickej stránke.

Rusko je kresťanská krajina s tisícročnou tradíciou, v ktorej si uvedomujú nenahraditeľný význam tradičných hodnôt. Rusko je krajina, ktorá zastavila útoky Mongolov na západ a zásadným spôsobom prispela k likvidácii osmanskej okupácie v Európe. Ruská kultúra, architektúra a umenie vo forme literatúry, či hudby tvorí zlaté kultúrne dedičstvo Európy.

Primitívna rusofóbna politika euroatlantistov je samovraždou Európy

Medzi euroatlantických rusofóbov patria mnohí predstavitelia Európskej únie, národných vlád, mimovládnych organizácii a médií. Ide o protieurópskych fanatikov oháňajúcich sa liberalizmom a progresivizmom, ktorým chýba európska identita a povedomie o kultúrnych a historických súvislostiach. Títo protieurópsky zaočkovaní europolitici s krvavými očami, ktorým sú bližšie mimoeurópske záujmy ako ochrana európanstva, vedú štvavú kampaň proti superveľmoci, ktorá nás môže ešte desiatky rokov zásobovať životne dôležitými nerastnými surovinami, ktorá prirodzene patrí do európskeho kultúrneho okruhu a chráni tradičné európske hodnoty pred nebezpečenstvom z východu.

Pojem veľmoc sa začal používať od Viedenského kongresu po naopoleonských vojnách. Ide o označenie štátu, ktorý má určujúci vplyv na medzinárodné vzťahy v hospodárskej, kultúrnej, vojenskej alebo diplomatickej oblasti. Počas obdobia od Viedenského kongresu po súčasnosť sa zoskupenie veľmocí menilo. Niektoré zo zoznamu vypadli iné pribudli. Faktom ostáva, že harmonické a mierové spolunažívanie na našej planéte je závislé od správania sa veľmocí. Ak existuje medzi veľmocami rešpekt, nádej na mier má stúpajúcu tendenciu. K veľmocenským ambíciám prirodzene patrí sféra vplyvu, kde tieto krajiny uplatňujú zvýšený alebo absolútny vplyv.

Je utópiou a naivné myslieť si, že malé krajiny majú absolútny manipulačný priestor na uplatňovanie vlastnej suverenity

Ak niektorá veľmoc začne riešiť svoje vlastné problémy na úkor sféry vplyvu inej veľmoci, vzniká napätie, ktoré sa prenáša na celý svet v politickej, či ekonomickej rovine.

V roku 1989 sa uskutočnili rokovania na Malte medzi najvyššími predstaviteľmi Spojených štátov amerických a Sovietskeho zväzu. Na palube výletnej lode Maxim Gorkij sa dohodli, ako bude vyzerať línia oddeľujúca sféry vplyvu obidvoch veľmocí. Okrem iného sa dohodli, že zoskupenie NATO sa nebude rozširovať smerom na východ a ochranná zóna budúceho Ruska ostane zachovaná. Netreba sa zoširoka rozpisovať o tom, čím je v súčasnosti NATO. Organizácia so silným vplyvom Spojených štátov amerických a kozmetickými možnosťami ostatných členov, ktoré síce môžu s aktivitami Spojených štátov nesúhlasiť, ale nemôžu im zabrániť. Ale budiš. Je fajn niekde patriť, ak ste malá krajina. Inak si na vás trúfne kde kto.

Napriek dohodám z Malty sa od roku 1989 NATO neustále rozširuje smerom na východ, smerom k Rusku. A že si Rusi dupli až teraz, keď z ich pohľadu hrozí, že nepriateľské zbrane budú umiestnené na Ukrajine a americké rakety budú mieriť na Moskvu spoza rohu, je ruský problém. Odpor Ruska je pochopiteľný rovnako ako bol pochopiteľný postoj Spojených štátov amerických v roku 1962 pri pokuse Sovietskeho zväzu umiestniť na Kube jadrové zbrane. Suverénnemu štátu Kuba Spojené štaty znemožnili slobodne sa rozhodnúť, na ktorú stranu sa postaví. A tak je to aj s Ukrajinou, ktorá má smolu, že hraničí s Ruskom. Jej suverénne právo rozhodnúť sa je geopoliticky obmedzené. Rusko je obrovská krajina a nepotrebuje ďalšie územia. Jeho ekonomika nie je najvýkonnejšia na svete a preto si bohato vystačí s územiami, ktoré má. Nepotrebuje Ukrajinu napadnúť ani ju okupovať.