Suché oči, pálenie a rozmazané videnie: Odborník upozorňuje na problém digitálnej doby

Počítač v práci, mobil v ruke, tablet doma a večer televízor. Obrazovky sú dnes prirodzenou súčasťou každodenného života, no dlhé hodiny pred displejmi môžu očiam spôsobovať nepríjemné ťažkosti. O syndróme digitálneho namáhania očí, jeho príznakoch, príčinách a možnostiach, ako svojim očiam uľaviť, exkluzívne pre eReport uvádza MUDr. Ivo Ďurkovič, MPH, DBA, LL.M.

Pálenie, rezanie, suchosť, slzenie, únava očí, rozmazané videnie či bolesti hlavy. Aj takto môže vyzerať syndróm digitálneho namáhania očí. Nejde pritom o jedno konkrétne ochorenie, ale o súbor príznakov, ktoré môžu súvisieť s dlhodobou prácou na blízko alebo strednú vzdialenosť a častým používaním obrazoviek.

Prečo obrazovky unavujú oči?

Pri sledovaní obrazovky sa naše oči správajú inak ako pri bežnom pohľade do priestoru. Človek sa dlhšie sústreďuje na rovnakú vzdialenosť a zároveň prirodzene menej žmurká. Práve žmurkanie pritom pomáha rozotierať slzný film po povrchu oka a udržiavať ho zvlhčené.

Ak žmurkáme menej, slzný film sa môže stať nestabilným a oko sa začne rýchlejšie vysušovať. Výsledkom môže byť pálenie, rezanie, pocit piesku v očiach, slzenie alebo nepríjemný pocit unaveného zraku. Syndróm digitálneho namáhania očí preto často súvisí aj so syndrómom suchého oka.

„Pri práci s obrazovkami sa oči sústreďujú na blízku vzdialenosť a človek prirodzene žmurká menej často. Tým sa narúša stabilita slzného filmu a môže sa objaviť pálenie, rezanie, slzenie alebo pocit unavených očí,“ vysvetľuje MUDr. Ivo Ďurkovič, MPH.

Pálenie očí nemusí znamenať zhoršenie dioptrií

Jedným z častých omylov je automatické pripisovanie rozmazaného videnia zhoršeniu dioptrií. Pocit, že človek vidí horšie, môže vzniknúť aj v dôsledku nestabilného slzného filmu.

Ak oko nie je dostatočne zvlhčené, obraz nemusí byť taký ostrý a komfortný ako za normálnych okolností. Príčinou však môže byť aj akomodačný problém, syndróm suchého oka alebo iná očná diagnóza. Práve preto by sa opakované pálenie, rezanie, únava očí alebo rozmazané videnie nemali dlhodobo ignorovať.

Pozor na nesprávne nastavenie obrazovky

Problémom nemusí byť samotný displej. Významnú úlohu môže zohrávať aj prostredie, v ktorom s ním pracujeme. Príliš vysoký alebo naopak nízky jas, nevhodný kontrast, odrazy svetla z okna či lampy, príliš malý text a nesprávna vzdialenosť od monitora môžu zbytočne zvyšovať záťaž očí. Pomôcť môže kvalitné osvetlenie pracovného priestoru, vhodná veľkosť textu a pravidelné prestávky. Dôležité je tiež vedome žmurkať a dopriať očiam pravidelný oddych.

Trápi digitálne namáhanie očí aj deti?

Obrazovky dnes používajú aj malé deti. Mobily, tablety a televízory sú bežnou súčasťou ich života, preto je podľa odborníkov dôležité sledovať nielen čas strávený pred displejom, ale aj prípadné príznaky.

Rodičia by mali spozornieť, ak dieťa často žmúri, približuje si mobil alebo tablet príliš blízko k očiam, sťažuje sa na pálenie očí či bolesti hlavy, prípadne má problémy so sústredením alebo čítaním z tabule.

Pri deťoch je navyše potrebné rozlíšiť, či ide iba o únavu očí, akomodačný spazmus, skutočnú dioptrickú chybu alebo iný očný problém. Preto je pri opakovaných ťažkostiach vhodné očné vyšetrenie.

Keď si oči „zvyknú“ na pozeranie na blízko

Pri dlhodobom zaostrovaní na blízku vzdialenosť môže vzniknúť takzvaný akomodačný spazmus. Oko zostáva v režime zaostrovania na blízko a pacient môže následne nadobudnúť pocit, že potrebuje mínusové dioptrie alebo že sa mu zhoršilo videnie do diaľky.

Nie vždy však ide o skutočnú trvalú dioptrickú chybu. Rozlíšiť jednotlivé príčiny dokáže až odborné očné vyšetrenie.

Pomáha jednoduché pravidlo

Jedným zo základných odporúčaní pri práci s obrazovkami je pravidlo 20-20-20. Po približne 20 minútach práce na blízko je vhodné na približne 20 sekúnd pozrieť do vzdialenosti okolo 20 stôp, teda približne šesť metrov. Takýto návyk môže pomôcť prerušiť dlhodobé zaostrovanie na rovnakú vzdialenosť.

Dôležité sú aj pravidelné prestávky, dostatok pohybu a pobytu vonku, správna vzdialenosť od obrazovky a vhodné osvetlenie.

Pri miernych ťažkostiach môžu byť podľa konkrétnej situácie vhodné aj umelé slzy bez konzervačných látok. Ak však problémy pretrvávajú, opakujú sa alebo sa zhoršujú, samotné kvapky nemusia riešiť ich príčinu.

Kedy je čas navštíviť očného lekára?

Ak sa pálenie, rezanie, slzenie, únava očí alebo rozmazané videnie objavujú pravidelne, nie je vhodné považovať ich za normálnu súčasť práce s počítačom. Očné vyšetrenie je namieste aj pri častých bolestiach hlavy, problémoch so zaostrovaním alebo výraznej citlivosti na svetlo. Za ťažkosťami môže byť syndróm suchého oka, nekorigovaná dioptrická chyba, problém so slzným filmom, akomodačný spazmus alebo iné očné ochorenie.

Moderná oftalmológia dnes dokáže podrobnejšie posúdiť stav slzného filmu a hľadať konkrétnu príčinu ťažkostí. To je dôležité aj preto, že suché oko nemusí mať u každého pacienta rovnaký pôvod a liečba by mala vychádzať z konkrétneho nálezu.

Obrazovky nezmiznú. Dôležité je, ako ich používame

Digitálne technológie sú dnes neoddeliteľnou súčasťou práce, školy aj voľného času. Cieľom preto nie je úplne sa obrazovkám vyhnúť, ale naučiť sa ich používať spôsobom, ktorý zbytočne nezaťažuje zrak.

Pravidelné prestávky, vedomé žmurkanie, správne nastavenie pracovného miesta, primeraný jas obrazovky a dostatok času stráveného vonku môžu pomôcť znížiť nepríjemné prejavy digitálneho namáhania očí. Ak však ťažkosti pretrvávajú, odborné vyšetrenie môže ukázať, či za nimi nie je problém, ktorý si vyžaduje cielenú liečbu.

Syndróm digitálneho namáhania očí nemusí byť niečo, s čím sa človek musí jednoducho zmieriť. Dôležité je všímať si signály vlastného zraku a pri pretrvávajúcich problémoch ich riešiť s odborníkom.

Zdroj: iclinic.sk/MUDr. Ivo Ďurkovič, MPH – oftalmológ, špecialista na laserovú refrakčnú chirurgiu, optiku a optometriu