Verejnoprávne médiá na Slovensku majú za sebou zložitú históriu. Je zrejmé, že ani nová inštitúcia nebude v jednoduchom postavení. Otvorene si povedzme, že vládna koalícia má len nejasnú predstavu, kam túto inštitúciu smerovať (viac folkóru, menej progresivizmu?). Čo sa teda dá urobiť pre to, aby zotrvačnosť, ktorá je pre podobné inštitúcie charakteristická, a zrejme prežije aj túto garnitúru, celkom nezničila pokus o nové nastavenia tohto dôležitého média? A tiež: ako sa dá zasypať tunel, cez ktorý sa z inštitúcie masívne odlievali prostriedky za nejasných podmienok do externého prostredia (o tom nižšie)?
Menej ideológie! Viac pozornosti programovým otázkam
Začnime jednoducho: otvorené médium, ktoré ale odoláva príliš extrémnym ideologickým vlnám, je dôležitou súčasťou demokratického režimu. Samozrejme, v prípade, že ho verejnosť vníma, podporuje, sleduje. Je nutné pre akúkoľvek humánnu politickú silu, ktorá sa snaží o dlhodobé prežitie. Ale zmysel verejnoprávneho vysielania nesmie byť redukovaný len na otázku objektivity spravodajstva. Všade prítomná spoločenská psychóza je do veľkej miery spôsobená súčasnou liberálnou mediálnou kultúrou, ktorá je založená na deštrukcii sociálnej štruktúry a snahou o kapitalizáciu vnútrodruhovej nenávisti.
Doterajšia diskusia o novej inštitúcii sa pochopiteľne sústredila na mechanizmy ovládania, dozoru a kontroly. Vzhľadom na súčasné politické nálady ani nie je možné dúfať, že by sa v tejto otázke rozdelená spoločnosť mohla zhodnúť. Omnoho rozumnejšie sa preto zdá zaoberať sa na všeobecnej úrovni obsahom a zmyslom verejnoprávneho vysielania a organizačnou štruktúrou, ktorá by tento „produkt“ mala zabezpečovať.
Nový zákon podobne ako ten predošlý definuje verejnoprávny charakter inštitúcie veľmi vágne. Právna norma deklaruje, čo by mala verejnoprávna televízia byť, a potom ešte neúplne vymenúva typy programov, ktoré by mala vysielať (§3-5 zákona č.157/2024 Zz.). Bohužiaľ pojmy ako kultúrna hodnota, objektivitaa nestrannosť sa sotva dajú definovať úplne presne a vyčerpávajúco. Každé nové vedenie si teda môže zákon vykladať na základe svojich sémantických dispozícií a vnútorného presvedčenia.
Na druhej strane zákon, ešte výraznejšie ako ten pred ním, predurčuje verejnoprávnej TV pôsobiť na komerčnom trhu podobne ako iné konkurenčné subjekty (§8 zákona 157/2024 o STVR). Komerčná činnosť STVR je podľa pretrvávajúceho názoru zákonodarcu dôležitá pre celkové hospodárenie a ekonomickú stabilitu tejto inštitúcie. STVR sa tak znova ocitá v pozícii Buridanovho osla, ktorý bude oscilovať medzi dvoma možnosťami až napokon možno jedného dňa uhynie. (Verejnoprávnu službu môže koniec koncov poskytovať aj súkromný prevádzkovateľ.)
Nový katalóg programov
Čo by nové vedenie televízie malo urobiť? Prvým logickým krokom je vytvorenie základného katalógu produktov STVR. Tieto sa nám na základe zákonom stanovených predpokladov rozpadajú do niekoľkých kategórií. V prvom rade sú to programy, ktoré nová inštitúcia musí zabezpečovať na základe svojej deklarovanej spoločenskej funkcie. Pri týchto programoch je dôležitá obsahová zložka a kvalita produktu, sledovanosť nie je rozhodujúce kritérium. Tento druh programov je prirodzeným jadrom vysielacej štruktúry každej verejnej televízie.
Na opačnom konci programovej štruktúry sú potom programy, ktorých základným zmyslom je zabezpečiť pre RTVS dostatočné príjmy z reklamného vysielania. Tieto programy musia byť eoipsokonkurencieschopné na komerčnom trhu. Ich charakter je preto zásadne odlišný od základného typu produktov STVR. V podstate ide o jednoduchú zábavu, napríklad estrádneho typu.
Je pochopiteľné, že medzi týmito dvomi skupinami sa prieniky nehľadajú ľahko. Nový manažment však musí jasne definovať a hlavne zdôvodniť investície do jednotlivých druhov programov. Samozrejme, existuje množstvo formátových typov, ktoré sa pohybujú medzi týmito dvoma pólmi. Ako príklad možno uviesť populárne seriály alebo licencované formáty typu „Milujem Slovensko“. V prípade takýchto „verejnoprávnych hybridov“ treba požadovať, aby dramaturgia jasne definovala verejnoprávnu pridanú hodnotu a zdôvodnila zaradenie takýchto diel do vysielacej štruktúry verejnoprávnej televízie.
Druhým základným kategorizačným momentom nového katalógu je samozrejme periodicita jednotlivých produktov. Základom každej vysielacej štruktúry sú pochopiteľne periodické produkty. Verejnoprávna televízia a rozhlas je však aj dôležitým producentom umeleckých programov, ktoré sú samostatnými jednotkami, a celkovo sú jedinečnými artefaktmi. Bolo by samozrejme nešťastím pre celú slovenskú audiovizuálnu tvorbu, keby sa nové vedenie sústredilo len na výrobu relácií s pravidelnou periodicitou.
Koniec masívnemu tunelu „výroby programov“
Základná katalogizácia má aj hlboký ekonomický zmysel. Vyplýva z nej nielen zmysluplná programová štruktúra, ale hlavne výrobná organizácia novej inštitúcie. Tento problém je enormne vypuklý hlavne vzhľadom na enormné sumy, ktoré minulé vedenie televízie presúvalo do externého prostredia – za dva roky to bolo viac ako 40 miliónov EUR! A to napriek tomu, že inštitúcia disponuje rozsiahlou armádou interných zamestnancov a pracovníkov na dohodu: 700 interných zamestnancov má televízia, 600 rozhlas, a k tomu treba prirátať rádovo niekoľko sto „dohodárov“. Pre porovnanie TV Markíza, ktorá produkuje približne rovnaký objem vysielania, potrebuje len približne 500 interných zamestnancov.
Masívny tunel, ktorý bol celé roky budovaný pod RTVS, umožňovala absencia jasných pravidiel pre spoluprácu s dodávateľmi programov mimo výrobných štruktúr rozhlasu a televízie. Výsledkom bolo, že len za posledné štyri mesiace Machajovho vedenia odišlo prostredníctvom koprodukčných zmlúv do externého výrobného prostredia rekordných vyše 8 miliónov EUR.Zmluvy sú to rozhodne zaujímavé.
Tento problém však presahuje bežné hranice domácej korupcie. Spôsob, ktorým doposiaľ RTVS presúvala verejné zdroje na účty súkromných dodávateľov, je zrejme aj protiprávny. Po zrušení koncesionárskych poplatkov je televízia financovaná priamo z prostriedkov štátneho rozpočtu. Podľa čl. 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (televízia predáva aj nakupuje produkty na spoločnom trhu EÚ).
Podľa čl. 108 ods. 3 ZFEÚ musí byť Európska komisia v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Žiadosť o schválenie poskytnutia štátnej pomoci sa Európskej komisii predkladá (notifikuje) v súlade s § 9 ods. 4 zákona o štátnej pomoci prostredníctvom Protimonopolného úradu SR v slovenskom jazyku na príslušnom notifikačnom formulári.
Bývalé vedenie RTVS svoju zákonnú povinnosť po zmene financovania nesplnilo. Vytvorilo tým situáciu právnej neistoty, ktorú bude musieť nové vedenie televízie bezodkladne riešiť. V prípade, že prípadný sťažovateľ pred EK uspeje, bude musieť poberateľ neoprávnenej štátnej dotácie sumu v plnej výške vrátiť. Schválenie notifikačnej schémy Európskou komisiou však nebude možné bez zavedenia prísnych pravidiel výberu a hodnotenia projektov.
Mohlo by vás zaujímať:
Potreba notifikácie schémy štátnej pomoci a nový katalóg verejnoprávnych produktov sa zásadne odzrkadlia na novej výrobnej štruktúre STVR, ktorej musí zodpovedať aj počet zamestnancov. Nebolo by ekonomicky účelné ani právne čistéperiodické relácie, ktoré nový subjekt bude vyrábať na základe zákonom stanovených povinností, produkovať len v externom prostredí. Na druhej strane v spolupráci s dodávateľskými firmami môžu legitímne vznikať produkty na základe §8 zákona č.157/2024 Zz, avšak len na základe transparentného výberového konania. V týchto prípadoch je možné jasne určiť povahu a parametre požadovaného produktu. Doterajšia prax pokútneho výberu dodávateľov je celkom nelegitímna.
V špecifickom postavení sa ocitnú periodické aj neperiodické programy umeleckého charakteru. Tvorivý potenciál filmových a rozhlasových umelcov z externého prostredia musí televízia využiť. Aj tu však musia byť nastolené pravidlá, na základe ktorých odchádzajú peniaze daňových poplatníkov do súkromnej sféry. Nová „spoločenská zmluva“ pritom musí zodpovedať nielen požiadavkám vedenia televízie, ale hlavne európskym pravidlám pre štátnu pomoc pre daný sektor.
Moloch, ktorý demokracia a štát potrebuje
Úloha, pred ktorú bude postavené nové vedenie STVR, je omnoho zložitejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Ak chce súčasná vládna koalícia udržať základnú legitimitu duálneho systému televízneho a rozhlasového vysielania, musí sa vyhnúť chybe predchádzajúcej vládnej garnitúry.
STVR sa nesmie stať nástrojom jednostranného videnia sveta. Nesmie sa stať ani nástrojom na produkciu milionárov s tým správnym politickým názorom. Znovuzrodený verejnoprávny moloch musí napomáhať demokratickej kultúre, tým že bude nielen slobodným systémom bez ideologických predsudkov. Ale hlavne tým, že vnútorné fungovanie nebude spôsobovať nekonečné pochybnosti nad samotným zmyslom jej existencie.
Zdroj: Crz.gov.sk/ereport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR STVR/RTVS: Dá sa toto rozsiahle, hrdzavejúce súkolie opraviť?