Štátny tajomník rezortu diplomacie Eštok: Kohézna politika je investíciou do rozvoja regiónov a konkurencieschopnosti Európy

Za rovnako významnú súčasť budúceho rozpočtu EÚ považuje Slovensko silnú spoločnú poľnohospodársku politiku.

Zachovanie dostatočného financovania kohéznej politiky a spoločnej poľnohospodárskej politiky patrí medzi kľúčové priority Slovenska v rámci budúceho rozpočtu Európskej únie. Na neformálnom zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti (GAC) v Dubline to zdôraznil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Marek Eštok, ktorý vo štvrtok 4. septembra zastupoval Slovensko na rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2028 – 2034, rozširovaní Únie a ochrane demokracie.

„Kohézna politika je investíciou do rozvoja a pokroku našich regiónov, kvalitnejšej infraštruktúry, pracovných miest a lepších podmienok pre život ľudí. Konkurencieschopnosť a kohézia pritom nie sú protichodné ciele. Silnejšie a rozvinutejšie regióny znamenajú konkurencieschopnejšie Slovensko a v konečnom dôsledku aj silnejšiu Európsku úniu,“ uviedol M. Eštok, pričom zdôraznil potrebu investícií do inovácií a strategickej infraštruktúry.

V aktuálnom rozpočtovom období na roky 2021 – 2027 je na Kohézny fond EÚ vyčlenených 42,6 miliardy eur z hľadiska hodnoty meny v roku 2018. Z tejto sumy je 10 miliárd eur určených na Nástroj na prepájanie Európy (CEF), ktorý podporuje rozvoj transeurópskej infraštruktúry v oblastiach dopravy, energetiky a digitálnych služieb.

Za rovnako významnú súčasť budúceho rozpočtu EÚ považuje Slovensko silnú spoločnú poľnohospodársku politiku. „Naši poľnohospodári potrebujú stabilné a predvídateľné podmienky, aby dokázali byť konkurencieschopní, produkovať kvalitné potraviny a rozvíjať slovenský vidiek. Európsky rozpočet musí reagovať na nové priority, no nie na úkor politík, ktoré dlhodobo prinášajú konkrétne výsledky občanom,“ upozornil M. Eštok.

Slovensko zároveň presadzuje spravodlivý prístup k prostriedkom z Európskeho fondu konkurencieschopnosti (ECF) a pokračovanie investícií do strategickej dopravnej a energetickej infraštruktúry prostredníctvom CEF. Dôležitou prioritou zostáva tiež podpora rozvoja oblastí na východnej hranici EÚ.

Ministri a štátni tajomníci sa v rámci zasadnutia ďalej venovali rozširovaniu Európskej únie, a to za účasti predstaviteľov kandidátskych krajín. Diskusia sa sústredila na podporu reforiem a výmenu skúseností potrebných na úspešné zavŕšenie integračného procesu, ako aj na prípravu EÚ na budúce rozšírenie a ochranné opatrenia v budúcich prístupových zmluvách. Ako pripomenul M. Eštok, Slovenská republika naďalej podporuje dôveryhodný proces rozširovania založený na zásluhách a plnení stanovených podmienok.

„Prístupový proces SR do EÚ bol zavŕšený v roku 2004 práve počas vtedajšieho írskeho predsedníctva. Vstup do Únie bol významnou ekonomickou vzpruhou v prospech našich občanov, regiónov a podnikov. Rovnakú príležitosť založenú na podmienkach vyplývajúcich zo zmlúv o EÚ musia dostať aj štáty, ktoré podstúpia proces eurointegrácie v budúcich rokoch. Nesúhlasím, aby nové členské štáty boli členmi druhej kategórie s obmedzenými právomocami,“ dodal M. Eštok.

V rámci pracovnej cesty do Írska v dňoch 2. – 4. septembra rokoval Marek Eštok taktiež s írskym štátnym tajomníkom pre európske záležitosti Thomasom Byrneom a poradkyňou predsedu írskej vlády pre európske záležitosti Helen Blakeovou. Diskutoval s nimi o budúcom európskom rozpočte a prioritách Slovenska pri jeho nastavovaní, ako aj o príprave septembrového rokovania predsedov vlád štátov Vyšehradskej skupiny s írskym premiérom Micheálom Martinom v Bratislave.

Zdroj: tasr