PRÍBEH od vás: Spoveď mladého kňaza: Všetci riešia koronu, ja celibát. Čakáme dieťa…

Problém povinného celibátu u katolíckych kňazov rozoberali už desiatky teológov, cirkevných právnikov, či historikov, ale všetko je to len vzdialená teória, pokiaľ sa to netýka priamo vás. Svoje by o tom vedel rozprávať mladý kňaz Michal zo severu Slovenska. “Stojím pred najťažšou križovatkou vo svojom živote. Som z toho zúfalý,” začal svoje rozprávanie 29 – ročný kňaz.

Druhý lateránsky koncil v roku 1139 zaviazal všetkých držiteľov vyšších svätení, teda diakonov, kňazov i biskupov, zrieknutia sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity. Najmä v mladosti katolíckeho kňaza je to súboj prirodzeného pudu a vernej služby cirkvi, ku ktorej sa každý z nich zaviazal. Emeritný pápež Benedikt XVI. v príhovore ku kňazom raz povedal: „Ako by mohlo kresťanské spoločenstvo chápať kňaza, ak nie je zjavné, že je ,oddelený od bežnej sféry‘ a ,odovzdaný Bohu‘? Ako by mohli kresťania chápať, že sa im kňaz dáva, ak nie je úplne oddaný Otcovi?“ Sú to silné myšlienky. Kňazom iste mnohé vysvetlia, ale zďaleka to neznamená, že vyriešia ten večný súboj prirodzeného pudu.

Neveriaci človek to ťažko pochopí

“Vyrastal som v katolíckom prostredí a túžba stať sa raz kňazom vo mne rástla od detstva,” spomína kňaz. Veľa sa učil. Veľa sa modlil. Veril, že sa mu to podarí. Keď sa mu splnil sen a dostal sa medzi mladých bohoslovcov, ešte netušil, ako ťažká je služba mladého človeka v povinnom celibáte. Podobne ako desiatky iných, aj on vnímal prísľub sexuálnej zdržanlivosti ako dar Bohu z presvedčenia, že ho k takejto ceste povolal. “Neveriaci človek to asi ťažko pochopí, ale pre mňa bol celibát naozaj akási kombinácia daru i krížu súčasne,” tvrdí. Aký ťažký je to kríž, sa mal presvedčiť len pár rokov po skončení svojho štúdia na Bohosloveckej fakulte a vysvätení za kňaza.

Jeho kroky viedli do malej dedinky na severe Slovenska. “Prežívanie viery je tu asi pre nezainteresovaného pozorovateľa rustikálnejšie ako vo väčšom meste, napríklad v Bratislave. Kňaz je tu do dnes naozaj dôležitou súčasťou každodenného života obce,” vysvetľuje. A práve v takomto prostredí ju stretol. “Samozrejme som si už pri prvom stretnutí uvedomil jej krásu. Ale ani na um mi neprišlo, ako veľmi zmení môj život,” spomína na ich prvé stretnutie pred dvoma rokmi. O tri roky mladšia žena sa postupne čoraz viac dostávala do jeho myšlienok, lebo ako upozorňuje, celibát nie je absenciou fyzických a zmyslových tendencií. “Trávili sme spolu veľa času. Chodila pomáhať pri upratovaní kostola, ba pomáhala mi občas aj na fare,” spomína. Ich vzťah bol dlho platonický a pre vonkajší svet nič nenasvedčovalo tomu, že sa to raz zmení.” Ale stalo sa. Prišlo to nečakane a ja som si zrazu pripadal ako v prihlúplom románe Vtáky v tŕni,” tvrdí. Nastúpil mix pocitov. Od pocitu zlyhania, viny, až po niečo pre Michala úplne nového, po pocit zamilovanosti, aký asi môžu zažiť len dvaja mladí ľudia. “Vždy keď odchádzala, tak som bol presvedčený, že to bolo naposledy. Úpenlivo som prosil Boha, aby mi pomohol,” vyhlasuje Michal. Sám však priznáva, že bol slabý a svoj sľub o celibáte nedokázal dodržať. “Priznávam, sám som vytváral možnosti, aby sme sa potajme stretli. Túžil som po nej. Bolo to pre mňa celé nové a nepoznané,” opisuje svoje správanie. 

Človek mieni, pán Boh mení

Po čase si však ich tajný vzťah začali všímať ľudia. Oravská dedina je nemilosrdná a pozerať sa druhému do hrncov tu nie je vôbec neobvyklé.  A to nemusí ísť ani o farára. “Zastavila ma jedna staršia pani, že počula taký chýr. Ľudia vraj vravia, že udržiavam vzťah s nejakou ženou,” spomína. Preľakol sa. Všetko poprel a označil to za fantazmagórie miestnych. “Ešte viac som bol presvedčený, že to raz a navždy ukončím,” spomína. Ale ako sa hovorí, človek mieni, pán Boh mení. Táto láska neostala bez následkov.

“Večer prišla a plakala. Nechápal som. Vari aj jej niekto o nás niečo povedal? Nie. Dozvedel som sa, že čakáme dieťa,” a tak z jeho odhodlania na ukončenie vzťahu razom zišlo. “Hneval som sa, najmä na seba, na to aký som slabý, ale varianta, žeby sme dali dieťa preč, mi ani na moment nenapadla,” spomína. Podľa jeho slov až vtedy začal spochybňovať samotnú povinnosť zachovávania sexuálnej zdržanlivosti. “Zrazu som vnímal celibát ako podmienku ku kňažstvu ako hnisajúcu ranu Rímskokatolíckej cirkvi, ktorá ignoruje výrok Biblie – biskup nech je mužom jednej ženy,” spomína. Na internete nebol problém nájsť množstvo článkov spochybňujúcich opodstatnenosť povinného celibátu. Argumenty ako – cirkev sa bojí len o majetok, žeby ho kňazi radšej posunuli svojim potomkom a podobne, zrazu začal brať vážne. Tak ako Adam nenašiel zmysel svojho bytia v samote, nenájde zmysel svojho bytia ani kňaz. To všetko mu bežalo v hlave. “Dnes si myslím, že som chcel len svoje vlastné zlyhanie preniesť na iných. Bolo to zbabelé,” priznáva. Na mnohé otázky našiel odpovede až v časti meditácie Jána Pavla II. o úprimnom sebadarovaní.

“Je to všetko čerstvé. Stále premýšľame ako ďalej, je jasné, že budem musieť z cirkvi odísť. Som odhodlaný zájsť za svojim diecéznym biskupom,” tvrdí. Nebol by prvý, ani posledný. Ale nie je to také jednoduché. Pred budúcimi rodičmi stoja nové otázky. Z čoho budú žiť, ale i kde budú žiť. “Prosím Boha, aby mi dal silu postaviť sa k tomu správne,” tvrdí. Aj Michal však veľmi dobre vie, že až príliš mnoho kňazov sa radšej k svojim deťom oficiálne nehlási. Podporuje ich tajne. Neocitnú sa tak síce v existenčnom ohrození, ale pri tejto variante prehráva najmä svedomie.