Speváčka Ronie mala psychické problémy. Cítila strach, tŕpli jej končatiny

Slovenská speváčka Veronika Adamičková alias Ronie (25) patrí medzi unikátne zjavy našej hudobnej scény. Okrem exotického zjavu a výrazného hlasového prejavu je v dnešnej dobe pokroková. Priznáva, že ju v minulosti trápili psychické problémy.

Sľubná kariéra

Veronika Adamičková je hudobný chameleón. Svojím osobitým zjavom a exotickým výzorom v spojení so zaujímavým hlasom je na našej hudobnej scéne výrazným osviežením. „Milujem počúvať rôzne štýly, aj tvoriť, ale najviac u mňa zarezonovali RnB a pop,“ tvrdí.

Síce počas svojho mladého života spolupracovala s viacerými hudobníkmi, jedna spolupráca ju najviac nadchla. „Každá spolupráca má pre mňa svojskú emóciu. Ale taký splnený sníček, čo sa stal, sú spolupráce s Dj Wichom. On je pre mňa úplnou legendou. Je mi cťou mať spoluprácu s takým úžasným, skromným a talentovaným človekom,“ hovorí Ronie.

V minulosti zažiarila v talentovej šou, z ktorej vzišla dievčenská skupine Forsomeone. „Je to ako v každom vzťahu. Ani tuto to časom nefungovalo a zistili sme, že každá chceme niečo iné. Ja som to prvá odštartovala, lebo som cítila, že ma duša ťahá niekam inam. Postupne sa to prejavilo u všetkých zo skupiny,“ povedala pre eReport.sk mladá speváčka.

Svojím exotickým vzhľadom priťahuje mužské pohľady. „Snažím sa vyzerať dobre, ale vždy je to o tom, ako to cítim. Keď chcem byt nenamaľovaná v teplákoch, tak som. Keď chcem byť krásna a elegantná v šatách, tak si ich oblečiem. Nemyslím si, že výzor je taký podstatný, podstatná je to, ako ho podáme,“ tvrdí.

Speváčka si viackrát zahrala aj v krátkych videách známeho youtubera Mateja Žrebného. K herectvu však mala blízko odmalička. Dokonca si zahrala aj v seriáli Panelák. „Ešte ako mláďatko som hrávala v školských muzikáloch a tam išlo dosť o herectvo, takže ma to sprevádza cely život. Taktiež to stále využívam pri klipoch. Milujem to, v pohode by som si niekedy strihla opäť nejakú úlohu v seriáli alebo možno aj vo filme. Uvidíme,.“

Psychické problémy

Kariéru mladej speváčky na čas poznačili psychické problémy. Bola z toho zmätená, pretože netušila, čo sa s ňou deje. „Cítila som obrovský strach, ktorý bol neidentifikovateľný a neopodstatnený. Tŕpli mi končatiny, mala som sťažené dýchanie, vertigo alebo závraty, návaly tepla a zimy, zlé videnie, cítila som sa ako vo sne, taký pocit, ako keby ste neboli v realite. Tých príznakov bolo veľmi veľa,“ spomína.

Prvé príznaky duševných problémov sa u nej dostavili tesne pred osemnástkou. „Bol to pocit beznádeje. Nevedela som, čo mi je. Nemohla som dýchať, v hrdle som cítila, ako by sa mi tam niečo zaseklo, bolo úplne zovreté a točila sa mi hlava. Extrémne mi búšilo srdce a naozaj som si myslela, že umieram,“ vracia sa do minulosti.

Z ničoho nič prišiel panický atak. A to sa naozaj nedalo prehliadnuť. „Hlavne som si prvotne myslela, že je to infarkt, takže sme volali sanitku. Keď prišli a skontrolovali ma, povedali, že to bol panický atak a potom som už riešila len tento konkrétny problém,“ vraví speváčka.

Na osemnáste narodeniny musela ísť na radu lekárov na návštevu k psychiatrovi. Prišiel rad aj na lieky. „Brala som ich tri mesiace a hneď, ako som sa vedela zaradiť do života, začala som ich vysadzovať. Hľadala som podstatu tých úzkostí. Každá choroba má príčinu v psychike alebo na duši. Aj úzkosti… Pátrala som, skúmala samu seba, svoje pocity a začala som pracovať na sebarozvoji.“

Vyskúšala rôzne typy dýchania, meditácií, cvičenia, chodenia von, obmedzenia sociálnych sietí, telefónu ako takého, stresových faktorov, všetkého, čo ju rozlaďovalo. Po tom všetkom začali úzkosti pomaličky ustupovať. S týmito problémami sa musela vzdať aj alkoholu. „Boli časy, kedy som ešte popíjala a sama som si zistila, že tie stavy mi to len zhoršilo. Takže prišlo obdobie, konkrétne trojročné, kedy som nevypila ani kvapku alkoholu a poviem úprimne, že mi to naozaj nechýbalo.“

Počas psychických problémov jej najviac pomohla rodina a najbližší kamaráti, ktorí ju vo všetkom podporovali. „Ponorila som sa hlboko do seba. Počúvala svoj vnútorný hlas a dušu, čo chce robiť. Veľmi mi pomáhala hudba, meditácie, prechádzky s rodinou a pes. Zvieratá sú v tomto smere zázrak,“ nadchýna sa mladá žena. Dnes naďalej pokračuje v sebapoznávaní. Snaží sa rozpoznať, čo naozaj chce. Robí veci podľa seba, nie podľa iných. „Oni nežijú môj život, a to je veľmi oslobodzujúce.“