So zrušením bankového odvodu Čaputová súhlasí. Prezidentka podpísala tieto zákony

Doteraz banky ročne platili v rámci bankového odvodu približne 150 miliónov eur. V rámci zákona bol prijatý aj pozmeňujúci návrh upravujúci ustanovenia, ktoré umožňovali nepovažovať dlžníka, ktorý požiadal o odklad splátok, za zlyhaného, a ustanovenia, že sa takýto odklad nepovažuje za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra.

Od 1. januára budúceho roka dôjde k úplnému zrušeniu osobitného odvodu bánk. Právnu normu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Zákon o osobitnom odvode nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Odvod mal prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora.

Doteraz banky ročne platili 150 miliónov eur

Zostatok uhradeného osobitného odvodu zostane štátnym finančným aktívom, pričom pri použití týchto zdrojov sa bude postupovať podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Finančné prostriedky sa môžu použiť na činnosť Rozvojového fondu Slovenska, ktorá bude zameraná na podporu a financovanie rozvojových programov vlády SR, a tým sa zabezpečí, aby banky mali možnosť podieľať sa na financovaní projektov tohto fondu.

Doteraz banky ročne platili v rámci bankového odvodu približne 150 miliónov eur, avšak prostriedky sa nedali použiť reálne v ekonomike, boli vedené na účte štátnych finančných aktív. Na základe memoranda vlády s bankami by mali banky zvýšiť financovanie štátnych infraštruktúrnych projektov o minimálne 500 miliónov eur a poskytnúť nové financovanie súkromnému sektoru približne za jednu miliardu eur. Okrem toho zdroje, ktoré sa nazbierali a boli na účte štátnych finančných aktív, sa vo výške jednej miliardy eur presunú do Rozvojového fondu Slovenska.

Pri hypotékach to bude ako pred pandémiou

V rámci zákona bol prijatý aj pozmeňujúci návrh upravujúci ustanovenia, ktoré umožňovali nepovažovať dlžníka, ktorý požiadal o odklad splátok, za zlyhaného, a ustanovenia, že sa takýto odklad nepovažuje za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra. Banky tak budú mať povinnosť od 1. januára 2021 postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie.

Zabezpečiť by sa však malo, aby dlžník, spotrebiteľ, ktorému bol povolený odklad splátok pred nadobudnutím účinnosti navrhovanej zmeny a tento odklad trvá aj po nadobudnutí jej účinnosti, a v podobnom prípade aj dlžník, ktorým je malý alebo iný podnikateľ – fyzická osoba, nebol považovaný za zlyhaného. Takýto odklad splátok a odklad splácania úveru by sa nemali považovať za omeškanie s následkom jeho zápisu do príslušného registra.

Podpísala aj novelu zákona o miestnych daniach

Osoby nad 62 rokov už nebudú musieť každoročne žiadať obec o odpustenie alebo zníženie dane. Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Seniori tak môžu byť automaticky oslobodení od platenia miestnej dane bez potreby o to žiadať. Novela sa týka len tých obcí a miest, v ktorých platí všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o odpustení dane.

Zákon v súčasnosti umožňuje obciam a mestám prijať VZN, ktorým pre vybrané skupiny občanov umožnia znížiť alebo úplne upustiť od dane zo stavieb alebo dane z bytov. Daňovník musí obci preukázať splnenie podmienok. Takýto nárok majú aj osoby nad 62 rokov, platí im natrvalo, respektíve do zrušenia prijatého VZN. Poslanci preto navrhli, aby seniori neboli viac povinní si uplatňovať nárok na odpustenie dane. Má sa tak znížiť administratívna záťaž obce aj samotných daňovníkov.

 „Upustenie od každoročných žiadostí o odpustenie dane sa aj naďalej týka len tých obcí a miest, ktoré to daňovníkom umožňujú na základe schváleného VZN,“ zdôraznili predkladatelia. Zákon má byť účinný od 1. januára 2021.

Dala zelenú aj novým pravidlám pre rozpočtové rezervy

Transparentnosť verejných financií sa má posilniť. Prispieť by k tomu mala novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá upravuje pravidlá pri rezervách v rozpočte. Zamedziť má najmä tomu, aby návrh rozpočtu verejnej správy obsahoval daňové a odvodové príjmy, ktoré neboli súčasťou oficiálnych prognóz. Právnu normu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Cieľom novely je aj úprava podmienok poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív právnickým osobám vrátane obcí a vyšších územných celkov, ako aj stanovením povinnosti zverejňovať priebežné plnenie rozpočtu verejnej správy spolu s očakávanou skutočnosťou za prvý polrok bežného rozpočtového roka.

Súčasná legislatíva neupravuje taxatívny výpočet rozpočtových rezerv, ktoré sa vytvárajú v štátnom rozpočte, a nevymedzuje obsah informácie o čerpaní rezerv štátneho rozpočtu. Zároveň platná právna úprava v rámci vymedzenia štátnych finančných aktív, ktoré spravuje Ministerstvo financií (MF) SR, bližšie nereguluje nakladanie s nimi vo vzťahu k finančným operáciám, ktorými sú aj realizované návratné finančné výpomoci.

„Požehnala“ aj novele o námornej doprave

Námorná doprava by sa mala zatraktívniť pre budúce generácie. Predísť sa tak má nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v európskom námornom sektore. Vyplýva to z novely zákona o námornej plavbe, ktorú podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Novela má za cieľ harmonizovať vnútroštátne právo s právom Európskej únie (EÚ) v oblasti prípravy a osvedčovania členov lodnej posádky a uľahčenia pohybu členov lodnej posádky v rámci EÚ transpozíciou európskej smernice.

„Cieľom je zachovať a zlepšiť vysokú úroveň námornej bezpečnosti a ochrany mora pred znečistením zvyšovaním úrovne vedomostí a zručností námorníkov a uľahčiť pohyb námorníkov v rámci Európskej únie, čím sa okrem iného pomáha zatraktívniť námornú dopravu pre budúce generácie, a tým predísť nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v európskom námornom sektore,“ konštatuje sa v novele.

Zdroj: tasr