Slovák zaujal NASA touto fotografiou. Aký je jej príbeh?

Tretí raz za posledný rok vybral americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) záber slovenského astrofotografa Tomáša Slovinského ako Astronomickú snímku dňa (APOD).

„Fotografia vznikla na Sardínii 3. januára tohto roku, teda pochádza už spred trištvrte roka. Hoci som snímku publikoval skôr, až teraz som sa dostal k jej úplnému spracovaniu, ktoré sa mi javilo aktuálne, pretože vrcholí aktivita meteorického roja Orionidy a moja snímka z januára takisto zachytáva vtedy aktívny meteorický roj Kvadrantidy,“ povedal Slovinský.

Fotografia kombinuje viac ako 60 expozícií

Ako dodal, popri meteoroch z roja Kvadrantíd sú na snímke dobre viditeľné aj Mliečna cesta, známe a v zime dobre pozorovateľné súhvezdie Orión, okolité hmloviny a zelené a červené žiarenie atmosféry – takzvaný airglow. „Fotografia kombinuje viac ako 60 expozícií s rozpätím viac než 220 stupňov a zobrazuje tak množstvo klenotov nočnej oblohy,“ doplnil Slovinský.

V súčasných dňoch vrcholí aktivita meteorického roja Orionidy, no doterajšie počasie jeho pozorovaniu veľmi neprialo. Popritom dominuje na októbrovej oblohe planéta Mars, ktorá sa 6. októbra priblížila k Zemi na najtesnejšiu vzdialenosť 62,1 milióna kilometrov a o týždeň neskôr sa ocitla v opozícii voči Slnku.

Mars a Zem sa opäť „stretnú“ až v roku 2035

Obe planéty sa na svojich obežných dráhach dostávajú do tesnej blízkosti približne raz za dva roky a dva mesiace. Vzhľadom na zakrivenie obežných dráh oboch planét je však ich maximálne vzájomné priblíženie niekedy tesnejšie, inokedy ich delí väčšia vzdialenosť. Tak blízko seba ako v októbri 2020 sa ocitnú Mars a Zem zasa až v roku 2035. Vždy v období, keď je Mars k Zemi najbližšie, vidno ho počas niekoľkých týždňov, respektíve mesiacov, ako zreteľný oranžovočervený objekt, jasnejší než okolité hviezdy. Pri tesnejších priblíženiach, aké nastalo tento rok, možno potom lepšie pozorovať planétu prostredníctvom ďalekohľadu. Oveľa zreteľnejšie sa dajú vidieť prachové štruktúry na jej povrchu, prípadne aj čiapočky zo suchého ľadu na póloch.

Úlohu zohráva čistota vzduchu a svetelný smog

„Voľným okom teda Mars nevidíme väčší, ale vidíme ho ako jasnejší. Momentálne svojou jasnosťou dominuje na nočnej oblohe, až kým nadránom nevyjde Venuša,“ vysvetlil Slovinský. Mars vychádza nad obzor po 17.30 h a zapadá až ráno pred 6.30 h. Napokon nastávajú v októbri priaznivé okolnosti aj na pozorovanie zodiakálneho svetla – ide o svetielkujúce drobné častice Slnečnej sústavy, ktoré majú najväčšiu koncentráciu v jej rovine. Preto sú v rovine ekliptiky najlepšie pozorovateľné. „Práve v marci a októbri ekliptika zviera najväčší uhol s horizontom a smeruje takmer kolmo hore k zenitu. Vďaka tomu vidíme zodiakálne svetlo ako pomerne silné, najmä ak sa nachádzame v oblasti, kde je čistejší vzduch a málo svetelného smogu. Toto svetlo možno porovnať s jasom Mliečnej dráhy v zimnom období,“ dodal astrofotograf a popularizátor astronómie.

Zdroj: tasr, foto: apod.nasa.gov