Pred rokmi koloval na Slovensku vtip, ktorý vtipom ani veľmi nebol: Ak myslíš – nehovor, ak hovoríš – nepíš, ak píšeš – nepodpisuj, a ak podpíšeš, potom sa nečuduj….
V Nemecku sa po 80 rokoch od konca druhej svetovej vojny tento nepodarený vtip stáva realitou. A netreba ani podpisovať, stačí len prezdielať na sociálnych sieťach cudzí status.
Americká televízna stanica CBS natáčala v Nemecku epizódu relácie 60 Minutes, a redaktori sa nestačili čudovať. Pridali sa k nemeckej polícii počas razií. A všimli si, že policajti nehľadali drogy ani zbrane, ale ľudí, ktorí na internete zverejnili „nenávistné prejavy“.
Aj v USA sa v poslednom období objavili isté obmedzenia pre tzv. politickú korektnosť a cenzúru na sociálnych sieťach, hoci tam chráni slobodu prejavu prvý dodatok ústavy. V Nemecku a vo väčšine Európy sú zákony proti tzv. nenávistným prejavom oveľa prísnejšie. Väčšina „páchateľov“ síce dostane „len“ pokutu, ale za opakovaný priestupok hrozí väzenie.
Sloboda prejavu má svoje hranice
Tvrdí Josephine Ballon, šéfka organizácie HateAid. CBS jej položila otázku: „Kritici tvrdia, že to vyzerá ako sledovanie ľudí, aké sa dialo v Nemecku počas fašizmu. Čo na to hovoríte?“Odpoveď: „Posilňujeme demokraciu v digitálnom priestore. Sme tu, aby sme urobili digitálny svet pozitívnym miestom pre všetkých.“ Stáva sa týmto digitálny svet „pozitívnym miestom“? Sama Josephin Ballon priznáva, že čoraz menej ľudí v Nemecku zdieľa svoje názory.
Relácia 60 Minutes ukazuje niečo, čo ani mnohí Európania nevideli – šiesti ozbrojení policajti vtrhnú do nemeckého bytu o šiestej ráno a zabavia podozrivému iPhone a laptop, pretože zdieľal „rasistickú karikatúru“. Rovnakých razií sa v tom čase v Nemecku odohralo 50. V Nemecku sa problematikou „online nenávisti“ zaoberá 16 policajných jednotiek.
Orvellova kniha 1984 sa stáva realitou. A polícia sa venuje „zločinu myslenia“ namiesto toho, aby riešila skutočné bezpečnostné problémy štátu.
Zdroj: eReport Trnava
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Sloboda prejavu