SERIÁL 50 osobností: Priekopník prieskumov verejnej mienky – Pavel Haulík

V seriáli 50 osobností prináša redakcia eReportu portréty ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti mimoriadne zaslúžili o rozvoj Slovenska. Vedci, významní ľudia priemyslu, novinári, umelci aj ďalší, o ktorých možno nepočujete každý deň. Často pre ich skromnú pracovitosť. A predsa patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.

Slovensko, vtedy ako súčasť Československa, vykročilo v roku 1989 do éry systému voľnej politickej súťaže mnohých strán. Prvé voľby sa naplánovali na polovicu roku 1990.

Na scénu vstúpil popri pojmoch ako parlament, reklama, PR a podobne aj pojem prieskum verejnej mienky. Niežeby bol dovtedy celkom neznámy, ale začal sa skloňovať oveľa častejšie a získal nový obsah.

Lepší ako západná konkurencia

Zrazu totiž bolo napríklad treba vedieť, ktorá z tých novo vznikajúcich strán je vlastne do akej miery populárna. A média začali citovať prieskumy Metodicko-výskumného kabinetu Československého rozhlasu v Bratislave, čoskoro Slovenského rozhlasu. Viedol ho Pavel Haulík.

Pravda, prieskumy neboli vecou neznámou ani za socialistického režimu. Len sa robili pomerne málo k postojom a politickým preferenciám. A ak už, tak ich výsledky neboli publikované, často boli len pre potreby komunistickej strany či niektorej štátnej zložky.

Metodický kabinet, neskôr premenovaný na Metodicko-výskumný kabinet, vznikol už v roku 1953. Mal sa venovať teoretickým otázkam fungovania rozhlasu, čo aj skutočne bolo po väčšinu jeho existencie jeho náplňou. 

Popri tom však neskôr robil aj občasné prieskumy, späté priamo s rozhlasovým vysielaním. Inštitúcia potrebovala vedieť, ktoré jej programy sú viac a ktoré menej počúvané a prípadne prečo.

Tomu sa venoval mladý metodik Pavel Haulík. Vyštudoval sociológiu na Filozofickej fakulte v Bratislave a v roku 1975 nastúpil na spomínané pracovisko rozhlasu.

„Gallupova metóda“

Hviezdna chvíľa Pavla Haulíka a jeho kolegov prišla po politických zmenách. Dovtedy tiché pracovisko ožilo novou energiou. 

Média postupne začali prinášať výsledky jeho prieskumov. Potom sa pripojili aj politické strany. Na scéne sa neskôr objavili aj medzinárodné korporáty, ktoré potrebovali podklady pre svoje marketingové rozhodnutia.

A prišla aj konkurencia. Výhodou Metodicko-výskumného kabinetu však bola znalosť prostredia a skúsenosti. Mala spoľahlivú anketársku sieť. Napríklad hoci istá západonemecká, neskôr nemecká, firma prišla na domáci trh s pomerne veľkým humbugom, ukazovalo sa, že politické prieskumy „rozhlasákov“ sú presnejšie. 

Pravda, ako spomína P. Haulík a kolegovia, stretávali sa aj s nedôverou. Na to však našli drobné triky. Aj respondentom aj médiám napríklad stačilo povedať, že ide o prieskum americkou „Gallupovou metódou“ a ich otázky hneď nabrali novú dôležitosť. 

A to napriek tomu, že prieskum na náhodnej vzorke bol odborníkom známy už desaťročia. Vyvinul ho George Gallup, ktorý sa preslávil v roku 1936, keď presnejšie ako iní predpovedal víťazstvo Franklina D. Roosevelta v prezidentských voľbách. Dokázal to, čo teoreticky tvrdil, že prieskum aj na malej vzorke, ktorá je náhodná, je oveľa presnejší ako rôzne ankety, v ktorých napríklad médiá rozposielali dotazníky obrovskému množstvu čitateľov dúfajúc, že čím väčšia vzorka, tým väčšia presnosť.

To všetko sociológ Pavel Haulík ovládal. V novom prostredí však bolo treba k tomu pridať množstvo organizačnej práce aj komunikačné zručnosti.

Hviezdny rok 1994

Prestíž pracoviska rástla. Robilo prieskumy rôzneho druhu pre rôzne inštitúcie. Podieľalo sa na vyjednávaniach k zavádzaniu prvých „peoplemetrov“, zariadení, ktoré súkromnému televíznemu vysielaniu mali prinášať údaje o tom, koľko divák sleduje jednotlivé programy.

Asi jeho mediálne najznámejšia chvíľa prišla vo voľbách v roku 1994. Slovenský rozhlas vtedy usporiadal volebné štúdio priamo v koncertnej sále. Odtiaľ vysielala aj televízia so svojimi moderátormi, ktorí priebežne spovedali ako top politikov, tak Pavla Haulíka, ktorý uvádzal priebežné volebné výsledky z tzv. exit pollu. Vysielanie bolo otvorené, z hľadiska ho mohla sledovať verejnosť. Účasť, samozrejme, bola hojná, ľudia si radi prišli pozrieť svojich politikov naživo. 

Na výsledky sa čakalo naozaj s napätím, čakalo sa, s akou prevahou vyhrá HZDS a či bude môcť vytvoriť vládu, ale napríklad aj na to, ako dopadne volebná koalícia SDĽ so sociálnymi demokratmi a Zelenými (ledva prešla do parlamentu). 

Vysielanie bolo veľkým úspechom a prispelo k zvyšovaniu reputácie rozhlasu, ktorá už aj tak bola veľmi vysoká. Ľudia oceňovali nezávislé spravodajstvo (na rozdiel od televízie takým ostalo aj počas nasledujúcich štyroch rokov vlády na čele s HZDS), mali radi profesionálne hlasy moderátorov, veľkej obľube sa vtedy stále tešili aj rozhlasové hry.

Súkromný podnikateľ v oblasti prieskumov

To už sa ale cesty Haulíka a rozhlasu rozišli. V roku 1996 sa aj s niektorými kolegami osamostatnil a založil súkromnú firmu MVK, s.r.o. Tá si dlhé roky udržiaval silnú pozíciu ako dôveryhodná prieskumná značka. 

Samotný Pavel Haulík bol tiež žiadaným expertom na vysvetľovanie politických nálad. Vystupoval nestranne, odborne. 

Postupom času sa však na trhu presadili aj ďalšie firmy. Samotný Pavel Haulík rokmi do značnej miery stratil záujem o sociologickú prácu. Ako sám hovorí, domáca spoločnosť vlastne nemá záujem spoznávať samú seba. Aj preto firmu už ďalej nerozvíjal. Dnes si spokojne užíva život dôchodcu.

Pôvodný Metodicko-výskumný kabinet sa nepreslávil len prieskumami. Vznikali na ňom rôzne teoretické práce. Bol tiež akýmsi ostrovom slobody a slobodného myslenia v bývalom režime, kde sa našli veľmi rôznorodí ľudia, ktorí tu pôsobili slobodne a kreatívne. Súčasťou pracoviska bola Mária Mačáková, známa hlásateľka na Slovensku spájaná so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré hlásila. Pre svoju činnosť a postoje v roku 1968 potom až do roku 1989 nesmela za rozhlasový mikrofón. 

Plodná éra s mnohými osobnosťami

Pracoviskom prešiel aj neskorší humorista Stano Radič či neskorší šéf prvého okruhu Slovenského rozhlasu Vladimír Draxler. Súčasťou tímu bola aj Kamila Hříchová, ktorá sa v 90. rokoch tiež pustila do vlastného podnikania. Bola prvou, kto na Slovensku začal robiť tzv. fokusové skupiny. Dodnes spolu so synom vedie známu prieskumnú agentúru Ako. 

Po odchode Pavla Haulíka nový Odbor mediálneho výskumu viedol Pavol Sečík, ktorý sa neskôr stal štátnym tajomníkom na ministerstve kultúry. Pomáhala mu Ľudmila Bekovičová, neskôr bola šéfkou Štatistického úradu SR.

Prieskumy verejnej mienky medzitým ďalej pokročili, na miesto odpovedania anketárom priamo v teréne sa vo veľkom využívajú ako telefonické na internetové prieskumy, pokročila technická podpora.

No základ ostáva rovnaký, ukotvený v štatistických metódach, ktoré kedysi na Filozofickej fakulte lúskal budúci metodik Pavel Haulík. Teoretické vedomosti potom bohato zúročil pri nástupe nových pomerov a spoločenskej transformácie v 90. rokoch 20. storočia.

Zdroj: eReport