Sudca Krajského súd v Bratislave Peter Šamko v najnovšom blogu opisuje, ako v súčasnosti podľa neho prebieha kriminalizácia sudcu prostredníctvom trestného činu ohýbania práva. Malo by konkrétne ísť o sudcu z Okresného súdu Bratislava III., ktorý rozhodoval v známej veci o vzatí do väzby vyšetrovateľov NAKA, mediálne známych ako „čurillovci“.
„Ide o preskúmavanie jeho mediálne známeho rozhodnutia o vzatí obvinených vyšetrovateľov do väzby (vec vyšetruje síce NAKA Stred, ale predsa len NAKA, teda zložka polície, ktorej príslušníkmi sú aj obvinení vyšetrovatelia, čo už samé osobe len ťažko presvedči objektívneho pozorovateľa, že by vyšetrovanie mohlo byť nezaujaté),“ tvrdí Šamko v blogu zverejnenom na portáli pravnelisty.sk.
Právne podľa Šamka ide o nezmyselnú žiadosť
K rozsudku existuje vždy aj odôvodnenie, čo je podľa Šamka dokument, ktorý má vyšetrovateľom stačiť, lebo v opačnom prípade by cez trestný čin ohýbania práva mali nástroj na to, ako ovplyvňovať rozhodnutia konkrétnych sudcov. „Už na prvý pohľad zaujme, že vyšetrovateľ chce vypočúvať sudcu ako podozrivú osobu pred začatím trestného stíhania k spôsobu a priebehu konania ako sudcu pre prípravné konanie ako aj dôvodoch rozhodnutia o vzatí do väzby (ku konaniu a rozhodnutiu o väzobnom stíhaní obvinených a v tomto konaní oznamovateľov). Nechcem sa nikoho dotknúť, ale právne ide o nezmyselnú žiadosť,“ konštatuje Šamko.
Podľa krajského sudcu si vyšetrovatelia dokonca zle vysvetľujú úlohu sudcu v celom systéme: „Sudca tu nie je na to, aby dodatočne vo svojej výpovedi vysvetľoval vyšetrovateľovi, či oznamovateľom svoje rozhodnutie, respektíve spôsob svojho uvažovania alebo konania (napríklad prečo rozhodol o vzatí do väzby a nie o nevzatí a podobne), prípadne, aby takto dodatočne dotváral svoje rozhodnutie o iné, či ďalšie dôvody. Úlohou sudcu nie je ani polemizovať s argumentáciou oznamovateľov uvedenou v trestnom oznámení a presviedčať vo svojej výpovedi vyšetrovateľa, že je nesprávna.“
Polícia nemusí súhlasiť s rozsudkom
Podľa Šamka je na celom prípade problematické hlavne to, že polícia, resp. vyšetrovatelia NAKA by pri rešpektovaní týchto praktík mohli začať trestné stíhanie hocikedy, kedy by nesúhlasili s rozsudkom, čo je v našom právnom systéme neakceptovateľné.
Nedávne zavedenie trestného činu ohýbania práva teda autor zjavne považuje za pochybné. „Zavedenie trestného činu ohýbania práva podľa § 326a Tr. zák. do Trestného zákona (pred vyše rokom) bolo sprevádzané výraznými pochybnosťami, či tento trestný čin nebude využívaný na šikanu sudcov a či nebude slúžiť na to, aby polícia (namiesto odmietnutia trestného oznámenia) nezačala konať len preto, že sa s nejakým rozhodnutím konkrétneho sudcu nestotožňuje a aby tak „trestala“ sudcu za jeho postup, či právny názor. Vyzerá to tak, že tieto obavy boli opodstatnené a pokiaľ nebude tento trestný čin vypustený z Trestného zákona, bude nutné si zvykať, že „nespráne“ rozhodnutia (právny názor) sudcov budú cez toto ustanovenie kriminalizované, respektíve prostredníctvom vedenia trestných konaní pre tento trestný čin bude dávať polícia sudcom návod, ako si predstavuje „správny“ výklad práva, „správnu“ rozhodovaciu činnosť súdov a ako by už sudcovia celkom určite rozhodovať nemali,“ vyjadril sa krajský sudca.
Povinnosť sudcu pred vyšetrovateľom?
„Bude teraz povinnosťou sudcu vysvetľovať svoje rozhodnutia polícii v trestnom konaní v pozícii podozrivej osoby, a to aj napriek tomu, že obsahujú odôvodnenie? Nemal by sudca, pre istotu, najskôr prekonzultovať svoj budúci procesný postup a spôsob rozhodovania vo veci s políciou? A vôbec, namala by polícia pri rozhodovaní rovno nahradiť súdy?,“ pýta sa Šamko na záver a so značnou dávkou irónie.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Šamko sa nestačí čudovať: NAKA chce vypočúvať sudcu za rozhodnutie o väzbe „čurillovcov“!