Saková o petičnej akcii za referendum: Moja mamina preberala hárky, ktoré jej dávali ľudia

Petičná akcia za referendum o skrátení volebného obdobia bola odpoveďou na silnú objednávku verejnosti. Politické strany a spoločenské organizácie, ktoré pomáhali organizovať zber podpisov, podľa poslankyne Denisy Sakovej (nezaradená), členky mimoparlamentnej strany Hlas-SD, len vyšli tejto požiadavke v ústrety. „Aj mne osobne ľudia volali, aby mi hárky s podpismi mohli doniesť, dokonca v mojej rodnej obci moja mamina preberala hárky, ktoré jej dávali ľudia,“ povedala v TASR TV Saková.

Poslankyňa si nemyslí, že by podpora, ktorú referendovej akcii popri Konfederácii odborových zväzov Slovenska a ďalších organizáciách vyjadrili politické strany Hlas-SD, Smer-SD a SNS, mohla časť voličov odradiť od účasti na hlasovaní.

To, ako referendum dopadne, je na ľuďoch

„Je to občianske referendum, zber podpisov bol organizovaný na základe spätnej väzby od občanov. My sme neskúmali, kto bol koho volič a dovolím si tvrdiť, že medzi nimi bolo množstvo ľudí, ktorí volili súčasnú vládnu koalíciu,“ tvrdí Saková, podľa ktorej vláda prijíma rozhodnutia amatérsky a zlyhala aj v boji s pandémiou ochorenia COVID-19.

Na to, aby bolo referendum úspešné, sa ho musí zúčastniť viac ako polovica registrovaných voličov. „Malo by tam prísť okolo 2,3 milióna občanov. Bude na ich aktivite a vôli, aby prišli a vyjadrili svoj názor. Oni nás o to žiadali a my sme im dali technickú podporu, aby sa zozbierali hárky a referendum bolo vyhlásené. Ale už to bude na zodpovednosti každého jedného občana, či príde k urne a označí, či chce alebo nechce predčasné voľby,“ povedala.

Kolíkovej komisia nebola vyšetrovacia

Saková hlasovala proti prijatiu záverečnej správy kontrolnej komisie zriadenej ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) na prešetrenie okolností smrti generála Milana Lučanského v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov.

Tvrdí, že ako bývalá ministerka vnútra, ktorá uviedla Milana Lučanského do funkcie prezidenta Policajného zboru, považovala za zodpovedné zúčastniť sa práce komisie, dodnes má však o nej pochybnosti. Komisia totiž podľa jej slov nebola vyšetrovacia, nemala prístup k zdravotným údajom ani pitevnej správe generála a nemohla komunikovať ani s nemocničným personálom. Napriek tomu prešetrovala kauzu paralelne s dodnes prebiehajúcim vyšetrovaním orgánov činných v trestnom konaní.

Musia sa vyšetriť aj podmienky väzby Lučanského

„Aj vzhľadom na dve trestné konania, ktoré na podnet generálneho prokurátora bežia, takéto predbiehanie udalostí a publikovanie informácií v médiách určite neprispieva k tomu, aby trestné konania mohli riadne prebiehať. Túto tradíciu sme mali aj s generálom Lučanským, nikdy sme do živého vyšetrovania nevnášali dojmy, emócie, pracovali sme iba s faktami a dôkazmi,“ vyhlásila Saková.

Dodala, že okrem dvoch udalostí, zranenia generála a neskôr jeho tragickej smrti, sa musia vyšetriť aj podmienky väzby Milana Lučanského. „Prečo si nemohol prečítať list, ktorý mu pred Vianocami napísala dvanásťročná dcéra, prečo nemal povolený telefonát s manželkou, ktorá prekonávala ochorenie COVID-19. Sú tam otázky okolo jeho spútania a pádu z vozíka,“ konštatuje Saková.