Saková hovorí o žalobe na EÚ kvôli ruskému plynu a obhajuje zákon proti zneužívaniu kajúcnikov

Ministerka sa dotkla aj kritiky fungovania energopomoci. Tvrdí, že pri približne 40 % problémov ľudia zadali nesprávne odberné číslo a ďalším častým dôvodom je nesúlad trvalého pobytu dôchodcu s osobou s vyšším príjmom v domácnosti.

Slovensko zvažuje podanie žaloby na Európsku komisiu pre jej rozhodnutia v oblasti energetiky. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) to uviedla v diskusnej relácii V politike televízie TA3 s tým, že Európska komisia si podľa nej neoprávnene prisvojila právomoc rozhodovať o energetickom mixe členských štátov, čím porušila zásadu subsidiarity.

Žaloba na EK

„Ak to bude žaloba, nebude to žaloba spoločne s Maďarskom, budú to dve samostatné žaloby. My namietame to, že pri rozhodnutí Európskej komisie bola porušená zásada subsidiarity,“ uviedla Saková. Podľa nej si Komisia zobrala kompetencie, ktoré patria členským štátom, a diktuje im podmienky v oblasti energetiky.

Vyjadrenia ministerky zazneli v kontexte diskusie o dovoze plynu a diverzifikácii energetických zdrojov. Saková uviedla, že ruský plyn tvoril v roku 2025 už len približne tretinu dodávok pre Slovensko. „Z ruského kontraktu sme mali v priemere iba 33 % plynu od začiatku januára do konca októbra. Až 67 % plynu máme z diverzifikovaných zdrojov, ktoré k nám idú z iných trás a od veľkých svetových hráčov,“ priblížila.

Ministerka zároveň vysvetlila, že cena plynu z Ruska sa v rámci kontraktu s Gazpromom odvíja od cien na európskej burze a nie je zásadne odlišná od cien od iných dodávateľov. Rozdiel je podľa nej v tranzitných nákladoch, ktoré pri ruskom plyne znáša Gazprom, zatiaľ čo pri dodávkach z iných krajín tranzit platí Slovensko.

Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) v diskusii zdôraznil, že diverzifikácia je nevyhnutná bez ohľadu na pôvod plynu. Podľa neho ruský plyn ani ropa nie sú objektívne lacnejšie a Slovensko sa musí riadiť vlastnými strategickými záujmami. Poukázal tiež na to, že Slovensko má vzhľadom na svoju geografickú polohu technickú možnosť dovážať plyn zo všetkých smerov – zo severu, juhu, západu aj východu.

Energopomoc

Súčasťou diskusie bola aj štátna energopomoc pre domácnosti. Viskupič kritizoval spôsob, akým rezort hospodárstva zhromažďuje údaje o odberateľoch, a vyjadril obavy z kybernetických rizík. Saková tieto obavy odmietla s tým, že systém pracuje výlučne s údajmi o odberných miestach a spotrebe a citlivé informácie sa po výpočte automaticky vymazávajú. Dodala, že systém je umiestnený v cloude ministerstva vnútra, kde platia najprísnejšie bezpečnostné štandardy pravidelne kontrolované Európskou komisiou.

Ministerka sa dotkla aj kritiky fungovania energopomoci. Tvrdí, že pri približne 40 % problémov ľudia zadali nesprávne odberné číslo a ďalším častým dôvodom je nesúlad trvalého pobytu dôchodcu s osobou s vyšším príjmom v domácnosti. Viskupič však namietal, že systém je chybový aj po dvoch rokoch príprav a po minutí 17 miliónov eur.

Koniec zneužívania kajúcnikov

V relácii sa Denisa Saková vyjadrila aj k novele Trestného zákona, ktorú vláda presadila ako reakciu na praktiky z predchádzajúcich rokov. Zmenu obhajovala tvrdením, že v období rokov 2020 až 2023 dochádzalo k neprimeraným zásahom zo strany orgánov činných v trestnom konaní, pričom podľa nej boli terčom najmä opoziční politici. Novela má podľa Sakovej zabrániť tomu, aby sa inštitút kajúcnikov používal ako politický nástroj a aby výpovede spolupracujúcich obvinených neboli zneužívané bez primeraných procesných záruk.

Saková zároveň odmietla obvinenia opozície, že novela oslabuje boj proti korupcii. Tvrdí, že zákon má predísť situáciám, keď sa výpovede kajúcnikov stávajú hlavným alebo jediným dôkazom bez dostatočnej kontroly. Pripomenula, že zodpovednosť štátu nie je len potrestať vinných, ale aj zabrániť zneužívaniu trestného práva na politické ciele.

V tejto súvislosti kritizovala správanie predsedu hnutia OĽaNO Igora Matoviča počas rokovania v parlamente, ktoré označila za neprípustné.

Zdroj: tasr, ta3, denníkn