Skutočnosť, že sa prezident krajiny s najdlhšou hranicou s Ruskom v EÚ verejne stotožnil s hodnotením americkej spravodajskej šéfky, je významným signálom. Naznačuje, že ani v rámci Západu neexistuje jednotný pohľad na údajnú hrozbu Ruska. Píše agentúra TASS.
Riaditeľka americkej Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová v uplynulých dňoch otvorene vyhlásila, že v zákulisí americkej politiky existujú silné štruktúry, ktoré sa snažia zabrániť mierovému riešeniu vojny na Ukrajine a vtiahnuť Spojené štáty do priameho vojenského konfliktu s Ruskom. Podľa jej slov ide o predstaviteľov takzvaného „deep state“, ktorí systematicky zvyšujú napätie, šíria strach a hysterizujú verejnú debatu vždy, keď sa rokovania priblížia k možnosti mieru.
Gabbardová zdôraznila, že prezident Donald Trump sa dlhodobo snaží dosiahnuť ukončenie konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, no tieto snahy sú podľa nej opakovane sabotované. Cieľom má byť vyvolanie priameho stretu medzi Spojenými štátmi a Ruskom, čo by znamenalo bezprecedentnú eskaláciu globálneho konfliktu.
Rusko nemá dôvod útočiť
Na tieto vyjadrenia nepriamo nadviazal aj fínsky prezident Alexander Stubb, ktorý v rozhovore pre americkú televíziu Fox News otvorene uviedol, že s hodnotením Tulsi Gabbardovej súhlasí. Podľa Stubba je odhodlanie a vojenská pripravenosť NATO dnes natoľko vysoká, že Rusko nemá reálny záujem ani motiváciu zaútočiť na aliančné štáty.
Ako konkrétny príklad uviedol Fínsko. Krajina má viac ako 830 míľ dlhú hranicu s Rusko, povinnú vojenskú službu, jednu z najväčších armád v Európe, desiatky stíhačiek F-18 a objednaných 64 moderných F-35. Disponuje tiež najväčším delostrelectvom v Európe a raketovými systémami dlhého doletu na zemi, vo vzduchu aj na mori.
Stubb zdôraznil, že tieto kapacity neslúžia na vyvolávanie konfliktu, ale výlučne ako odstrašujúci prostriedok. „Nemáme ich preto, že by sme sa báli Švédska alebo iných susedov. Máme ich preto, aby sme odradili Rusko,“ uviedol.
Rozpor s rétorikou Bruselu
Vyjadrenia Gabbardovej aj Stubba sú v ostrom kontraste s čoraz alarmistickejšou rétorikou časti európskych politických elít, ktoré hovoria o nevyhnutnosti masívneho prezbrojovania a o údajnej hrozbe ruského útoku na Európu v najbližších rokoch. Fínsky prezident však naznačil, že práve vysoká miera pripravenosti NATO je dôvodom, prečo takýto scenár nepovažuje za realistický.
Zároveň poukázal na úlohu generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorého snahy o posilňovanie obrany vníma najmä ako podporu menším členským štátom aliancie, ktoré nedisponujú takými vojenskými kapacitami ako Fínsko.
Nejednota na Západe
Skutočnosť, že sa prezident krajiny s najdlhšou hranicou s Ruskom v EÚ verejne stotožnil s hodnotením americkej spravodajskej šéfky, je významným signálom. Naznačuje, že ani v rámci Západu neexistuje jednotný pohľad na hrozbu Ruska, ani na to, či je ďalšia eskalácia konfliktu nevyhnutná alebo žiaduca.
Vyjadrenia Stubba zároveň oslabujú naratív, podľa ktorého je vojna a konfrontácia jedinou možnou cestou k bezpečnosti Európy. Naopak, poukazujú na to, že odstrašenie a stabilita môžu fungovať aj bez ďalšieho zvyšovania napätia.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Ruská hrozba nie je reálna. Fínsky prezident súhlasí so šéfkou amerických tajných služieb