V posledných dňoch je najhorúcejšou a najjagavejšou témou rôznych médií hlavného prúdu a pre opozičných politikov mysliac si, že je to voda na mlyn, dopravná nehoda podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky a šéfa národniarov Andreja Danka.
Roztrhlo sa vrece so pseudoexpertami
Koaličný politik mal pred pár dňami vo večerných hodinách nehodu, kedy svojim autom narazil v bratislavskej časti Dúbravka do stĺpu. Z nehody mal podľa jeho vlastný slov odísť. Médiá šíria správu o tom, že Danko z miesta nehody ušiel, ten však samotné tieto tvrdenia dementuje. Podľa jeho slov celú udalosť nahlásil polícii, s ktorou je v súčasnosti plne súčinný.
Po medializovaní tejto udalosti sa roztrhlo vrece so pseudoexpartami, ktorí vynášajú nad podpredsedom parlamentu rozsudky. Portál eReport Vám teraz prináša plné znenie odborného stanoviska právneho experta z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Antona Mártvoňa.
Právny názor
Rovnosť pred zákonom. Tento výraz v sebe zahŕňa aj to, že žiaden poslanec NRSR by nemal mať nejaké výhody, ale aj ani výrazné sprísnenia, pokiaľ sa nedopustil niečoho protiprávneho priamo pri výkone jeho verejnej funkcie. Preto, ak nejaké časté protiprávne konania sú pre bežných ľudí iba priestupkami, tak by to malo byť tak aj pri poslancoch NRSR, ktorí si sami v minulosti zrušili imunitu. Ak sa dopustí nová prax, že čo sa dlhé roky doteraz riešilo a rieši pri bežných ľuďoch ako priestupok, no pri poslancoch NRSR sa to má cez verejný tlak zrazu riešiť ako trestný čin, tak sa to nakoniec potom v praxi vždy obráti práve proti samotným bežným ľuďom. A tomu treba zabrániť.
Odborník poukazuje na fakty
Práve takýto prípad vo verejnosti sa teraz rieši a to pri podpredsedovi NR SR Andrejovi Dankovi, ktorého sa rozhodla na základe verejného tlaku médií a opozície prokuratúra trestne stíhať. Andrej Danko svojím autom nabúral a „zroloval“ svetelný semafór v noci a to v čase, keď nefungoval, teda neriadil žiadnu premávku a ani nezabezpečoval jej bezpečnosť a plynulosť (nedošlo teda k verejnému ohrozeniu). Na tomto mieste je potrebné uviesť, že svetelný semafór sa v zmysle príslušnej vyhlášky o dopravnom značení nezaraďuje medzi dopravné značky, ale medzi tzv. dopravné zariadenia, konkrétne medzi svetelné signalizačné zariadenia. Medzi dopravné zariadenia však patria aj tzv. vodiace zariadenia (ako sú napr. dopravné kužele, vodiace tabule, či smerové bielo-čierne stĺpiky popri krajniciach ciest), záchytné zariadenia (napr. zvodidlá pri ceste a zábradlia), či parkovacie zariadenia (ako sú napr. parkovacie a regulačné stĺpiky, parkovacie zábrany, dorazy na zemi, či parkovacie rampy a závory. Spomenuté dopravné zariadenia sú častom predmetom nedbanlivostného nabúrania každodenne v desiatkach prípadov v rámci celej SR hlavne na verejných parkoviskách, či v podzemných garážach. Je prirodzené, že bežný človek, keď „trafí“ alebo z nepozornosti nabúra takéto dopravné zariadenie, tak je riešený priestupkovo a samozrejme musí nahradiť vzniknutú škodu. Často sa však stane, že pri poškodení takýchto zariadení ľudia buď zostanú na mieste a snažia sa to vyriešiť zaplatením škody so správcom cesty alebo parkoviska, a to bez volania polície. Prax to nastavila tak, že ide o spotrebný materiál slúžiaci verejnosti, ktorý sa dá nahradiť a nikto verejnosť za to nekriminalizuje, pokiaľ to niekto nerobí úmyselne vo veľkom.
Dankov „semafór“
No a teraz nám nastupuje na scénu prípad semafóru zničeného podpredsedom NRSR Andrejom Dankom, ktorý sa k tomu doznal a chcel hneď nahradiť škodu, len z miesta dopravnej nehody odišiel. Samozrejme, podľa môjho názoru sa dopustil protiprávneho konania – priestupku, za ktorý má byť potrestaný pokutou a zákazom činnosti viesť motorové vozidlo, no niekto sa tu snaží (a prokuratúra tomu mne z neznámeho dôvodu sekunduje) o vytvorenie precedensu v praxi, že nedbanlivostné zničenie semafóru ako dopravného zariadenia má byť trestnoprávne riešené ako trestný čin ohrozenia prevádzky všeobecne prospešného zariadenia v zmysle § 286 alebo § 288 Trestného zákona. Keď si pozrieme § 286 ods. 1 písm. a) TZ, ktoré hovorí o odstránení alebo urobení neupotrebiteľnou zvislú dopravnú značku zákazovú alebo príkazovú, tak zistíme, že sa tam nespomínajú dopravné zariadenia, ktoré nie sú značkami. Ďalej, keď si pozrieme § 286 ods. 1 písmeno h) TZ, ktoré zasa poníma o tzv. podobnom všeobecne prospešnom zariadení, ktoré je tzv. právne neurčitý pojem, tak zistíme, že tento pojem nie je nikde v Trestnom zákone definovaný. Slávny „sivý“ beckovský komentár k Trestnému zákonu – Osobitnej časti II.diel od autorov Burda, Čentéš, Kolesár, Záhora a kolektív (kde členom toho autorského kolektívu som bol aj ja) z roku 2011 pri tomto právne nedefinovanom pojme uvádza, že ide o zariadenie, ktoré všeobecnou prospešnosťou zodpovedá povahe a významu zariadenia uvedeného v písm. a) až g) toho istého paragrafu.
Mohlo by vás zaujímať:
Ako príklad sa uvádza zabezpečovacie zariadenie na železničných prejazdoch, ktoré keď niekto poškodí, tak môže dôjsť k všeobecnému ohrozeniu. Vedúci autorského kolektívu, ktorí sú teraz skoro všetci profesormi trestného práva, podľa môjho názoru zámerne neuviedli signalizačné zariadenia (semafóry) na cestách, lebo tie keď nefungujú (čo je častý prípad), tak platia na ceste umiestnené značky a jasne určené zákonné pravidlá cestnej premávky, takže nemusí v danom prípade dôjsť k všeobecnému ohrozeniu. A takýto prípad sa podľa môjho názoru stal aj pri Andrejovi Dankovi, ktorý síce nabúral a zničil semafór ako dopravné zariadenie, ktoré však v tom čase nefungovalo (bolo vypnuté v čase nehody z dôvodu šetrenia energie). Skoro pri každej tretej dopravnej nehode býva neúmyselne poškodené nejaké dopravné zariadenie podobne ako semafór, napr. zvodidlá a zábradlia popri cestách, smerové bielo-čierne stĺpiky pri krajniciach ciest, parkovacie stĺpiky, dopravné kužele, rampy na verejných parkoviskách, či vodiace tabule, no nikto v praxi nebýva za to trestne stíhaný, ale vždy sa to riešilo a rieši ako priestupok. Preto si myslím, že dopravná polícia v prípade Dankovho semafóru nepochybila, len prokuratúra podľa tlaku médií (čo sa nemá stávať) a začala bežný priestupok riešiť ako podozrenie zo spáchania vyššie spomenutého trestného činu, čo však môže do budúcnosti ako precedens pre bežných ľudí tiež spôsobiť problém, ak začne polícia každé neúmyselné poškodenie dopravného zariadenia riešiť ako trestný čin, čím nastane zbytočná kriminalizácia celej spoločnosti, zvlášť, keď tie dopravné zariadenia sú kupované z peňazí nás ako celej spoločnosti a každému sa môže pritrafiť, že neúmyselne poškodí napr. na parkovisku nejaké dopravné zariadenie. Preto som toho názoru, že Andrej Danko sa nedopustil trestného činu, ale priestupku, za ktorý by mal byť riadne priestupkovo riešený a potrestaný pokutou a zákazom činnosti (plus náhrada škody), tak ako bežný človek.
A ešte jedna vec politicky: je úsmevné, že Andreja Danka kritizuje s výmyslom požitia alkoholu práve expodpredseda NR SR Juraj Šeliga, ktorý počas Covidového lockdownu bol nafotený ako pije alkohol v krčme, či Alojz Hlina, v ktorého krčme samotné médiá prichytili, že nalievajú mladistvým alebo ho kritizuje skoro celá opozícia, ktorá na tribúnach naďalej bežne stojí s hercom Stankem, ktorý ožratý zroloval na aute kruháč v Petržalke… tomu sa hovorí vodu kážem a alkohol schvaľujem.. Dodal právny expert Anton Mártvoň-.
„
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Po Dankovej nehode sa roztrhlo vrece so pseudoexpertami: TOTO však o celom prípade hovorí právny expert!