ROZHOVOR Organizátor protimatovičovského referenda: Útočili na nás čudné antismerácke skupiny!

Ako vyzerá ešte ich aktivita?

Keď strana Smer hovorila o tom, že bude posielať ľuďom návratné obálky, tak tieto skupiny mali vyzývať ľudí k tomu, aby ich posielali prázdne. Pre nás to našťastie nie je až taký problém. Ak vidíme prázdnu obálku, tak ju dáme skrátka preč. Boli tam aj komentáre typu, že bolo by dobré napísať mená tak, aby ľudia z petičného výboru nemohli zistiť, že to je falošné meno. Snažíme sa tomuto zabrániť, úplne to ale nedokážeme.

Bestro s obálkami s petičnými hárkami. – Foto: FB/RB

Ďalší problém ste mali aj so Slovenskou poštou. Šéf smerákov Robert Fico na poštu dokonca podal trestné oznámenie. O čo išlo? Ako ste to riešili?

Petičný výbor toto vôbec neriešil. Bol to problém najmä medzi stranou Smer a Slovenskou poštou.

Len, aby som to priblížil. Pošta odmietala doručovať obálky, ktoré nebudú riadne označené ako Referendum 2021. Fico naznačil, že ide o záškodnícku činnosť pošty. Vy si to tiež myslíte?

Vnímal som to skôr ako nedorozumenie. Na druhej strane som zase od pošty nevidel nejakú snahu to celé vyriešiť. Aj my sme rozmýšľali nad nejakým spôsobom, aby sa zabránilo doručovaniu falošných obálok. Napadol nás napríklad QR kód, alebo špeciálny „inkoust“. Skrátka vymyslieť určitý typ označenia, aby sme mohli odlíšiť obálky, ktoré patria k referendu od tých, ktoré prišli takpovediac naprázdno.

A nepodarilo sa?

Nepriblížili sme sa k tomu, pretože pošta sa vyjadrila, že takéto veci nemajú vo zvyku. V tom z môjho pohľadu zo strany pošty chýbala snaha ochrániť myšlienku referenda.

Ale prečo by to robila? Nie je to ich povinnosť

Áno, je pravda, že to nie je úplne ich povinnosť, ale na druhej strane je to veľmi demokratická cesta ako vyjadriť svoj názor a pošta by sa k tomu mohla postaviť nápomocnejšie. Nechceli sme, aby nám pomáhali so zberom, len sme chceli, aby nám pomohli odlíšiť obálky, ktoré sú pre účely, ktoré sme my nejakým spôsobom sledovali.

Ešte raz. Stále je to štátna firma, ktorá sa nemala v tomto smere nijak hodnotovo vyhrańovať.

Vnímali sme to skrátka tak, že mohli byť nápomocnejší. Za službu zaplatil jeden z partnerov referenda, teda strana Smer. Chceli sme len to, že keď si už za nejakú službu zaplatili, tak aby sa jednoducho tieto peniaze nevyhadzovali len tak do luftu.

Bestro má blízko k Smeru aj cez Mladých sociálnych demokratov, ktorým šéfuje. – Foto: eReport

Sú vo výbore straníci? Fanúšikovia nejakej strany?

Každý z nás mal rozhovory s rozdieľnymi skupinami, ktoré referendum podporujú. To nie je nič, čím by sa títo ľudia tajili.

Teda ide o priaznivcov a sympatizantov konkrétnych strán?

Hodnotovo určite. Skladba jednotlivých subjektov, ktoré referendum podporujú nie je hodnotovo homogénna.

Je tam Hlas, Smer, SNS. To je skoro vyskladaná bývalá koalícia. Nachádza sa tam aj dosť ľavicovo orientovaných subjektov.

Hej, ale posudzujete len politické strany, ani tie všetky nie sú hodnotovo homogénne. Sú tam národniari, aj Socialisti.sk, ktorých vnímam už ako takú polcestu ku komunistom. A sú tam aj dve strany, ktoré sa hlásia k sociálnej demokracii. Ďalej tam sú napríklad protifašistickí bojovníci, ktorí sú najmä proti pravicovému extrémizmu a Jednota dôchodcov.

Smerujem k téme kritiky, či je referendum naozaj len občianskou apolitickou aktivitou alebo naopak rýdzo politickou. Preto sa pýtam na pozadie členov petičného výboru. Je teda niekto z členov straník nejakého politického subjektu?

Nie.

Na to ste si dávali pozor?

Samozrejme, že áno. Poviem na rovinu, že pred slovom „apolitický” uprednostňujem skôr „nestranícky“ petičný výbor. Nie sú tam predsedovia a ani členovia politických strán.

Vy síce nie ste členom strany, ale šéfom Mladých sociálnych demokratov, ktorí majú blízko k Smeru. Ste prakticky partneri.

Rôzne subjekty na Slovensku majú rôznych partnerov. Nebolo by pravdou ak by som tvrdil, že som vyslovene nikdy neprišiel do kontaktu so žiadnou politickou stranou. Povedzme si na rovinu – ak by niekoho nezaujímala politika, išiel by do nejakého petičného výboru? Myslím, že nie.

Prečo je referendum označované ako nepolitické, keď vy ste napríklad boli aj v tíme Martina Glváča a k tomu ste Igorovi Melicherovi pripravovali eurokampaň. Nevyznieva to zavádzajúco?

Nemyslím si, že hocijaké referendum by mohlo dopadnúť dobre bez občanov. Ja beriem námietky, že referendum podporili aj politické strany, ale rôzne petičné akcie k rôznym referendám boli podporované rôznymi politickými stranami. Keď sa chceme konkrétne baviť o Smere, ja sa tomu nebránim. Pri referende o vstupe do Európskej únie myšlienku podporovalo veľké množstvo strán. Bola to dobrá myšlienka a podporoval ju aj Smer. To im teraz nemôže nikto zobrať. Aj tak v konečnom dôsledku to, že sme do Európskej únie vstúpili bolo rozhodnutie občanov.

Ja to beriem trochu ako také slovičkárenie. Apolitický, nestranícky… Viem garantovať to, že nikto z petičného výboru nie je členom žiadnej politickej strany, no neviem garantovať to, že nikto z petičného výboru sa nezaujímal o politiku a neriešil ju. Ja sám sa zaujímam o politiku. Od 16. rokov som u Mladých sociálnych demokratov lebo ma politika zaujíma, ale nie som členom žiadnej politickej strany a ani som nebol na žiadnej kandidátke. Rovnako aj v prípade tohto referenda.

Ak by sa nevyzbieralo 350-tisíc podpisov, tak by sme nemohli ísť k pani prezidentke. Pokiaľ v referende nezahlasuje polovica občanov, aby sa skrátilo volebné obdobie, tak volebné obdobie sa skrátiť nemôže. Príde mi to, akoby ste nás vy médiá preceňovali. My sami nemáme moc nad tým, či ten cieľ bude alebo nebude naplnený. My to môžeme koordinovať, môžeme to administratívne riadiť, ale na konci je vždy občan. Buď sa pod to podpíše, alebo nie. Referendum je vždy občianske, pretože je to nástroj občanov.

Kto vás stiahol do petičného výboru?

Bol som v kontakte s ľuďmi, ktorých poznám zo Smeru. Prišla reč na to, že je nejaká iniciatíva vytvoriť nestranícky petičný výbor a že ja ako človek pohybujúci sa v sociálno-demokratických kruhoch poznám veľa ľudí a bol by som vhodným kandidátom. Kedže nie som straník, tak ma oslovili, že by bolo vhodné, aby som sa na to podujal. Tak som tak urobil.

Žiadne referendum by zrejme nevzniklo, ak by v spoločnosti nepanovala určitá negatívna nálada voči súčasnej vláde. Vy ste si kedy počas tohto roku povedali, že vám aktuálna vláda vadí?

Pamätám si situáciu, keď prišli k moci. Vtedy bola spoločnosť vrátane mňa zvedavá, ako to bude prebiehať. Povedzme si na rovinu – Igor Matovič nie je práve líder z politologických učebníc.

To síce možno nie, ale dokázal postaviť vládu, ktorej ministrov vedia oceniť napríklad aj opoziční politici. Či už išlo o ministra zahraničia Ivana Korčoka alebo ďalších.

Nebolo to hneď od začiatku, kedy som si povedal, že Igorovi Matovičovi nedávam absolútne žiadnu šancu. To by som klamal. Po pár mesiacoch sa však situácia začala veľmi zhoršovať. Bolo to asi niekedy v lete, keď som si povedal, že stačilo. Ešte jednoducho to nebolo o tom, že ideme robiť referendum, ale o tom, že mal by som asi niečo spraviť pre spoločnosť, aj keď len z malej pozície, aby sa jednoducho niečo zmenilo. Začal som mať pocit, že určité veci nezvládajú a nevedia medzi sebou komunikovať a že to nikam nesmeruje. Niekedy v lete alebo po ňom som mal jeden status na sociálnej sieti. Spomínam naň aj napriek tomu, že nemal až taký výtlak. Písal som o tom, že okej, vláda môže byť hocijaká, akú si ľudia zvolia, či už ľavicová alebo pravicová. Ja ako občan som ale videl, že to nikam nesmeruje a aj vyjadrenia premiéra nedávali ľuďom žiadnu nádej a to pomyselné svetlo na konci tunela. Jednoducho pôsobil tak sebecky, porazene. Na každej tlačovke pôsobil akoby mal viacero osobností. Skrátka nepôsobil, ako človek vedomý si toho, že tu máme pandemickú krízu a ekonomickú krízu, ktorá sa ešte prejaví. Ten človek sa k tomu nevedel postaviť.

Nevyriešila by túto situáciu skrátka len výmena premiéra? Ćo sa vlastne už aj stalo.

Zmeny vo vláde sa v žiadnom prípade nedajú nazvať rekonštrukciou. Matovič s Hegerom si len vymenia stoličky. Naviac musím skonštatovať, že Matovič je nevhodným kandidátom na ministra financií. Chýbajú mu na to morálne aj odborné vlastnosti. Zároveň si nemyslím, že to bolo len o jednej osobe.

Všetko to padá naňho, lebo bol zlý premiér, ale celkovo skladba koaličných partnerov je taktiež zlá. Za nejakých okolností, ak by tieto strany prestali myslieť na stranícke nominácie a dali tam odborné nominácie, tak by sa situácia určite vyriešila. Mám ale pocit, že toho nie sú mentálne schopní, čo sa vlastne pomaly potvrdzuje – ak by Krajniak s Krajčím neodišli dobrovoľne, vo vláde by z personálneho hľadiska nenastala žiadna zmena. Jednoducho je tam cítiť ten egocentrizmus.

Najmä z Matoviča, Sulíka, Kollára a do určitej miery aj z Remišovej. Mám pocit, akoby Sulík nevedel zniesť, že Matovič je v koalícii vyššie postavený a Matovič zase nevie zniesť, že mu niekto odporuje. V týchto svojich vzťahoch nevedia dať dokopy nejakú dobrú vládu. Musíme si uvedomiť, že aj keď Igor Matovič odstúpil, oni štyria sa budú musieť stále medzi sebou rozprávať. Sú to predsedovia vládnych strán a budú sa naďalej stretávať napríklad na rokovaniach vlády, alebo na koaličnej rade.