ROZHOVOR Marcela Laiferová píše svoje knihy a články perom na papier. Vysvetlila prečo!

Druhý hudobný projekt, ktorý pripravujete, je zrejme v inom štýle.

Áno, sú to tangá, ktoré boli jedným z najúspešnejších období slovenskej populárnej hudby. Je to rytmus a melódia, ktoré milujú mladí aj starí, tancujú ho v rôznych kurzoch a kluboch,  pretože je nesmierne intímne a sexy. A čo je dôležité, je o láske, čiže ním ľudia vyjadrujú svoje pocity. Tak som si povedala, že nemôžem len sedieť a pozerať telku a začala som počúvať platne svojich obľúbencov. To ma nakoplo k tomu, aby som aj toto hluché obdobie prežila tvorivo a vznikol nápad na album.

S kým ste spojili sily?

S Jankom Berkym Mrenicom, čo je záruka veľkého profesionalizmu, má vynikajúcich, aj džezových muzikantov. Chceme urobiť staré známe slovenské tangá, napríklad Skôr než odídeš, či Tak nekonečne krásna je pre mňa tvoja láska, aranžérsky v argentínskom štýle. Ľudia vždy, ale najmä v tomto období, potrebujú lásku, potrebujú  ľúbiť,  proste  potrebujú cit; lebo keď si vyprahnutý, unavený, obmedzený, dodupaný, my sme vlastne dodupaní tou pandémiou, chce to občas takéto zábavy a veselosti.

A mnohé si vieme urobiť aj sami doma.

Vždy si môžete nájsť a vytvoriť dobrú náladu. Ja chodím napríklad na prechádzky do Horského parku, mám krásny výhľad na mesto, počasie sa zlepšuje, mám veľmi príjemnú susedu, s ktorou vždy rada podebatujem. Veľa varím pre vnúčatá druhého, mladšieho syna, ktorý býva našťastie neďaleko, objavila som niekoľko nových receptov, aj som si vytvorila vlastné, ale má to jednu nevýhodu, že potom priberiete dve-tri kilá. Práve s nimi bojujem.

Ako?

Ráno sa najem, naobedujem, potom už len tak čosi zjem a od pol piatej len pijem. Tento týždeň som sa rozlúčila so zimou tým, že som navarila huspeninu a synova rodina, že ježiš, urob plnenú papriku! Tak som si ráno privstala a o deviatej už bola hotová. Teším sa z obyčajných vecí, lebo veľké šťastie neexistuje, je len kopec malých šťastíčok. Veľa ľudí žije v ilúzii, že budú zdraví, šťastní, bohatí, lebo po tom túžia. Je to nezmysel. Treba sa vždy zmestiť do košele, ktorú mám, na ktorú si trúfam a mám na ňu schopnosti.

Spomínali ste, že teraz študujete to, na čo ste nemali čas. Medicína?

Hlavne táto oblasť ma zaujíma. Všetko, čo súvisí s vírusmi,  imunitou, medicína, ktorá pátra po najjemnejších veciach, ktoré máme v tele, napríklad aminokyseliny. Fascinuje ma psychológia, ako vznikajú choroby v hlave a z akých emócií. Agresívni ľudia majú zvyčajne vysoký tlak a umrú na infarkt;  tí, ktorí sa naopak boja otvoriť ústa, sú v neustálom napätí, môžu dostať rakovinu, podceňované ženy s nedostatkom lásky rakovinu určitých orgánov a takto by som mohla pokračovať. Z tejto oblasti mám obrovské množstvo kníh, táto knižnica v obývačke nie je moja celá, v pracovni mám len odbornú literatúru.   

Vy sama ste autorkou veľmi úspešného titulu Kľúč k šťastiu. Chystáte ďalšie?

Mala naozaj veľký úspech, fanúšikovia mi po koncertoch hovorili, že ju majú doma na nočnom stolíku a že im pomáha. Tento typ literatúry chcem tvoriť ďalej, pretože to ľudia potrebujú. Cítia sa stratení a stratili schopnosť vnímať. Neuvedomujú si dobré veci, len to zlo, kto čo povedal, pozerajú samé negatívne filmy, samé negatívne správy, ja osobne sa nemôžem pozerať na správy, lebo stále vidím ihlu v nejakom ramene

… ja zase nechutné špáranie v nose…

… proste to sa nedá. Pozerám nemecké televízie a tam to  nevidíte. Oni hovoria v správach o aktuálnej situácii, ale nezaťažujú zbytočne národ.