ROZHOVOR Jaro Slávik o ministerkách kultúry: Insitná Milanová a odkaz kolchozníčky Laššákovej

Jaro Slávik (46) je slovenský hudobný producent, scenárista, porotca šou Česko Slovensko má talent a v ostatnom čase asi najväčší „fanúšik“ ministerky kultúry Natálie Milanovej. 

Človek musí byť neskutočne vytočený, keď na sociálnej sieti označí ministra vlády za insitného a hlúpeho. Kultúrna obec proti Natálii Milanovej protestovala od začiatku. Boli ste tam tiež?

Nie. Každý z nás si zaslúži priestor na rozvoj svojich ambícií a na začatie realizácie svojich plánov. Držal som pani ministerke Milanovej palce napriek tomu, že som považoval za mimoriadne nešťastné vybrať do funkcie niekoho, kto je v širokej kreatívnej a kultúrnej obci neznámy. Držal som jej palce a vlastne stále držím. Každý robí chyby – o tom ja viem svoje.

Ale ten váš status svedčí o niečom inom. Keby sme ho rozdelili na dve časti – insitný a hlúpy – čo by ste k nim povedali?

Hlúpe bolo povedať, že sa nechala zaočkovať medzi prvými, len aby motivovala v akože v očkovacej kampani. Ona – verejnosti odbornej a širokej neznámy človek – nemá čím motivovať, vplývať svojím správaním na okolie. Hodnota jej influencer marketingového potenciálu je nešťastne nízka. Hlúpa bola tá výhovorka. Všetci vieme, že sa nechala očkovať, lebo je členkou vlády a lebo na to má nárok. Amen.

Insitný je jej dlhodobý prejav na sociálnych sieťach; raz je to sloh o návšteve divadla, kde sa jej páčili kostýmy, inokedy úvaha o melanchólii jej manžela z korony. Jej manžel, manžel najvyššej štátnej úradníčky so stálym príjmom, benefitmi, limuzínou a šoférom má melanchóliu z korony, to vážne??? Ministerka nám má komunikovať, že keď zdvihneme zadky a budeme kreatívni, tak zmeníme seba, Slovensko a svet. Ministerka nás nemá obťažovať čriepkami zo svojho súkromia.

Dnes je to medzi politickými, ako hovoríte, úradníkmi, pomerne častý jav na zvyšovanie preferencií. Určite ste na tento status dostali veľa ohlasov. Ozvala sa vám aj ministerka? Malo to pre vás nejaké následky?

Ľudia mi písali skôr súkromne, čo nie je dobré. Začíname sa autocenzurovať. Ministerka asi netuší o mojej existencii – nie že by mala. Zatiaľ to následky nemalo, ale keďže sa nám tu opäť rodí ďalšia štátostrana, nemám žiadne ilúzie, že to tak bude navždy ☺. Veď som urazil jednu z nich.

Niekedy to stačí. Ostatné roky podnikáte, obrazne povedané, na svojom piesočku, ako solitér. Korona kríza sa vás určite finančne dotkla. Žiadali ste vládu o finančnú pomoc?

Chcem podotknúť, že podnikám v kultúrnom a kreatívnom sektore. Využívam pomoc pri udržaní pracovných miest. Od príchodu korony som za ten rok nezrušil ani jedno pracovné miesto. Desiatke ľudí dávam možnosť pravidelného zárobku. Nie je to veľa, ale považujem za úspech, že sme nemuseli nikoho poslať preč. Práve naopak, vytvorili sme nové pozície.

Od naštvaného podnikateľa je len krôčik k spoločenskej angažovanosti. Chystáte sa na ňu vo väčšom meradle ako sú statusy?

To už mám za sebou. V 90. rokoch, hneď po revolúcii, sme sa aktivizovali s Markom Hanúskom, Petrom Chrumom a Petrom Bielikom v Slovenskej jednote stredoškolákov. Neskôr prišiel Daniel Lipšic, ale to som už bol preč. Moja spoločenská angažovanosť sa bude naďalej týkať výlučne organizácie festivalu barokovej hudby – Bach in the Subways, jediného festivalu, kedy koncert chodí za divákmi a ktorý je úplne zadarmo. Radosť, úsmev, krása, kultúrnosť – to je to, čo naša spoločnosť potrebuje. A nie ďalších angažovaných podnikateľov.

Zo šou Česko Slovensko má talent zľudovela vaša hláška – Neskúsiš, nevieš. Pre ministerku Milanovú to neplatí? Čo všetko jej vyčítate? 

Dosť už o nej. Povedzme si, že nemáme šťastie na ministrov kultúry. Možno to je spojené s tým, že kultúre prikladáme menšiu dôležitosť ako napríklad Škandinávci alebo Baltské krajiny. Kultúra však ide ruka v ruke s kreativitou. Keď je kultúra posledný vagón vlaku, nečudujme sa, keď zaostávame v kreatívnych riešeniach. A vlastne áno, vyčítam každému ministrovi kultúry, že nemal ambície prekročiť tieň svojho predchodcu, čo je vlastne až smiešne jednoduché – veď zvážme odkaz kolchozníčky Laššákovej.