ROZHOVOR Vyspovedali sme splnomocnenkyňu vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simonu Zacharovú

Redakcia eReportu vyspovedala novovymenovanú splnomocnenkyňu vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. V rozhovore sa dozviete viac o viacero zaujímavých témach z profesijného, ale aj osobného života Simony Zacharovej.

Kde ste pôsobili pred vašim vymenovaním do funkcie a aká je úloha splnomocnenkyne vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti?

Vyštudovala som diplomaciu a ekonómiu. V Spojených štátoch, kde som necelých šesť rokov žila a pracovala, som vyštudovala projektový manažment. Doposiaľ celý profesionálny život som sa pohybovala v obrannom sektor a bezpečnostných štúdiách, kde som pôsobila na rôznych manažérskych pozíciách. Istú dobu som pôsobila ako poradca veľvyslanca na izraelskom zastupiteľstve v Bratislave. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti je pomerne dlhý názov a zastáva aj pomerne veľa funkcií a činností. V prvom rade je to poradný orgán vlády SR v oblasti občianskej spoločnosti a mimovládneho a neziskového sektora. Splnomocnenec predkladá návrhy a iné materiály vláde prostredníctvom podpredsedu vlády a ministra vnútra.

Zúčastňujte sa na zasadnutiach vlády, na ktorých sa prerokúvajú otázky patriace do nášho rozsahu úloh. Úrad sa môže podieľať aj na legislatívnom procese. Splnomocnenec môže zriaďovať pracovné skupiny alebo komisie v rámci daných agend. Zastáva funkciu komunikačného kanálu medzi verejnou správou resp. ústrednými orgánmi štátnej správy a občianskou spoločnosťou. Komunikujem a stretávam sa na dennej báze s rôznymi predstaviteľmi občianskych združení a organizácií, pýtam sa na ich problémy s čím sa stretávajú a pod.

Postoj vlády k poslaneckému návrhu zákona o neziskových organizáciách

Označenie zahraničný agetn so sebou prirodzene prinieslo od začiatku konflikt, pretože to nebolo dobre odkomunikované. Tým však nechcem povedať, že s ním súhlasím. Prikľáňam sa k názoru a odporúčaniu Benátskej komisie, ktorá je poradným orgánom Rady Európy v otázkach práva a európskych právnych štandardov, ktorá jednoznačne označila nálepkovanie zahraničným agentom za nevhodné v demokratickej spoločnosti.

Avšak, verejnosti nebolo vysvetlené čo to vlastne ten agent je. Mimovládne organizácie logicky spanikárili. Chápem snahu a myšlienkové pochody niektorých politikov o nastavenie tohto „termínu“. No, povedzme na rovinu, koľko ľudí si doddnes dalo námahu a naštudovalo si o čom skutočne americký zákon FARA, z ktorého označenie zahraničný agent pochádza je Právna úprava organizácií v registri zahraničných agentov v zákone FARA je diametrálne odlišná. Nehovoriac, že zrejme oveľa dôležitejšiu časť v tomto zákone tvorí časť o lobingu, ktorý na Slovensku stále právne nevieme uchopiť.

Je nutné totiž poznamenať, že pokiaľ niektoré mimovládky vykonávajú politickú prácu, ovyplyvňujú tým verejnú mienku, tvorbu verejnej politiky štátu respektíve počas volebnej kampane môžu takýmto spôsobom vstúpiť do politického boja alebo môžu ovplyvniť a zvrátiť situáciu až na zmenu politického režimu. Nemali by sme byť naivní a tváriť sa, že sa to nedeje. Stalo sa to aj u nás.

Politicky motivované organizácie pri dostatku finančnej podpory majú obrovskú silu a vedia významne ovplyvňovať politickú situáciu v krajine. A toto je práve naplnená skutková podstata ovplyvňovania verejnej mienky a samozrejme lobingu. Pri tvorbe zákona by som začínala práve tam. Treba však dodať, že lobing je bežnou a legálnou pracovnou metódou v mnohých krajinách, zažila som ho práve v Spojených štátoch amerických, nie je to nič extraordinárne. Ale to je na inú debatu.

Osobne, vžýdy hľadám pozitíva a vidím veľký priestor pri príprave resp. zmene aktuílneho navrhovaného zákona o mimovládnych neziskových organizáciách práve, v už spomínanej transparentnosti transakciií a správe finančných prostriedkov, ísť cestou transparentnosti nám odporúčajú mnohé medzinírodné organizácie, napríklad OECD, Finančná akčná skupina, ktorá odporúča nastavenie správnych mechanizmov a pravidiel transparentnosti v záujme znižovania trestných činností, ako napríklad praniu špinavých peňazí. Monitorovania organizácia pri Rade Európy MONEYVAL nám odporúča zamerať sa na stransparentnenie finančných tokov do mimovládnych organizácií s cieľom zamedziť financovanie boja proti terorizmu alebo ilegálnemu prevádzačstvu alebo finančných machinácií.

Aj na Slovensku sa stretávame so zneužívaním systému, napríklad občianske združenie, ktoré sa tvári ako organizácia vykonávajúca sociálnu prácu, no v skutočnosti je to SBS-ka, ktorá sa takto venuje podnikateľským aktivitám. Prípadov je pomerne veľa.

Jednotné a spravodlivé nastavenie podmienok pre všetkých, a vhodná a primeraná prehľadnosť procesov financovania mimovládnych neziskových organizácií je teda na mieste.

Ako sa môžu mimovládky dostať k financiám?

V 90. rokoch sem prišli nejaké základné modely, ktoré boli prinesené zo Západu. Bol veľký záujem o podporu filantropie zo súkromných zdrojov a bolo treba nastaviť nejaký fungujúci mechanizmus verejných zdrojov. Mali sme jeden dotačný zákon, neskôr bola prijatá úprava pre dotačné zákony jednotlivých rezortov, vznikali verejnoprávne fondy, zbierky, bola prijatá daňová asignácia. Napriek veľkému záujmu, však nebolo toľko ľudí, ktorí by boli ochotní darovať „zo svojho“ v rámci filantropie.

Asignácia právnických osôb vytvorila priestor aj pre špekulantov, ktorí si zakladali združenia práve za účelom presunu svojich financií. Tým však nechcem povedať, že asignácia je zlý mechanizmus, práve naopak. Vytvorenie asignácie bol úspešný míľnik pre tretí sektor. Na jeho dodržiavanie a tým aj správnu funkciu slúži transparentnosť vo finančných transakciách. 

Malé združenia, ktoré pomáhajú napríklad v potravinových púšťach na Slovensku, nikdy resp. zriedka dosiahnu na nejaký grant. Napriek tomu, že máme na Slovensku široké možnosti čerpania finančných prostriedkov EÚ prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov, mnohé organizácie túto možnosť nevyužijú. Dôvodov môže byť viacero, napríklad vyhlásené výzvy nekorešpondujú s potrebami regiónu, sú ťažko zrozumiteľné alebo prinášajú privysokú administratívnu záťaž. V mnohých krajinách, po ktorých som cestovala, v Afganistane, Nigérii, v Kosove alebo v Indii robia mimovládne organizácie nesmierne dôležitú a prospešnú prácu či už v oblasti, humanitárnej, rozvojovej, vzdelávacej alebo, ako advokáti slabých pri boji za ľudské práva.

Čo chystá úrad do budúcnosti a akým smerom sa chce uberať?

Vo výhľade máme mnoho projektov a plánov. Pripravujeme projekt medzi generačnej solidarity, sme partnerom a vytvárame metodiky pre projekt pomoc v potravinovej núdzi. Vypracovávame rôzne dôležité koncepčné materiály na riešenie verejných politík štátu.

Bez tretieho sektora neprežijú dnes mnohé odvetvia. Veľká časť sféry sociálnej starostlivosti DSS-ky, domovy seniorov, diakonie. Ako sa chce štát starať o týchto ľudí? Nemá na to kapacity. Nehovoriac o hospicových centrách pre ťažko choré detičky. Situáciu na ukrajinských hraniciach prvé sanoval i práve mimovládne organizácie, dobrovoľníci, ktorí boli prví v zime v ťažkých podmienkach a robili čo mohli, aby pomohli ľudom, ktorí utekali pred vojnou.

Mnohé športové kluby a organizácie vychovávajú športovcov, sú vďační za každé euro. Poznám organizáciu mladých ľudí, po väčšine študentov práva, ktorí usporadúvajú modelový Súdny dvor, edukujú svojich vrstovníkov a spoločne rozvíjajú schopnosť kritického myslenia, venujú sa osvete ľudských práv a spravodlivosti. Problémy budú stále, ak nebude nastavené jasné,spravodlivé, skontrolovateľné a zrozumiteľné prerozdeľovanie verejných prostriedkov.

Mojou víziou je vniesť do vecí svetlo, transparentnosť a pomáhať tam, kde je treba. Občianska spoločnosť nie je elitársky klub pár vyvolených, ktorí diktujú smer. Sme to my všetic, ľudia pracujúci pre ľudí. Združenie, ktoré si vytvorí spoločný priestor na komunitnú záhradku, kde si dopestujú zeleninu a ovocie, cez leto sa stretávajú s rodinami na opekačke pri hudbe. Organizácie kdeľkoľvek, ktoré pomáhajú pri ochrane prírordy alebo kulturných pamiatok. Dobrovoľní hasiči, klub modelárov, folklórny súbor alebo rôzne vzdelávacie inštitúcie. Každý kto má chuť meniť veci v našej špoločnosti k lepšiemu a má dostatočne dobré riešenie na zmeny, či žu tie veľké systémové alebo malé, by mal dostať adektávnu podporu.

Situáciu treba riešiť v pokoji, diskutovať ale najmä byť k sebe úprimní a dodržiavať elementárnu slušnosť. Mojou prácou nie je hľadať nepriateľa. Ja chcem hľadať riešenia a tretí sektor so štátom spíjať.

Ako to taká mladá žena všetko postíhala? Toľko odborných skúsenosti…

Napriek tomu, že sa stále cítim veľmi mladá, mám 36 rokov. Myslím, že slovenská politika potrebuje mladých ľudí s nadhľadom, so skúsenosťami a s energiou, a najmä mladé ženy. Na Slovensku máme mnohé profesionálky v rôznych oblastiach, ktoré právom zastávajú vysoké funkcie.

Viedla som mnohé veľké projekty v Spojených štátoch alebo na Slovensku, mám skúsenosti s vedením viac početných tímov. Moje pracovné pozadie, ako som spomínala, je z obranného sektora a z medzinárodného bezpečnostného prostredia. Študovala som dve vysoké školy (Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre a Vysokú školu medzinárodních a verejných vztahů v Prahe) ďalšie vysokoškolské vzdelanie som si dopĺňala v Spojených štátoch (Florida Atlantic University).

Vaši rodičia sú určite na Vás hrdí. K čomu Vás viedli?

Moji rodičia ma viedli k pokore a tvrdej práci, avšak nebáť sa presadiť. Šport, ktorý robím odmalička, či už tenis alebo beh je mojím hnacím motorom, takisto mi vštepil prvky fair play a disciplinovanosti. Bez tvrdej práce to jednoducho nejde. A ja som ako splnomocnenkyňa pripravená pracovať pre ľudí a snažiť sa meniť veci k lepšiemu.