Renomovaný nemecký ekonóm varuje: Západ prehráva dve vojny naraz. Na Ukrajine aj v Iráne

Európa nemá plán pre Ukrajinu, Washington pre Irán a drahá ropa medzitým posilňuje Moskvu. Západ podľa autora dopláca na vlastné prehnané sebavedomie.

Nemecký analytik Wolfgang Münchau v magazíne UnHerd tvrdí, že Západ dnes prehráva súčasne vojnu na Ukrajine aj konflikt s Iránom. Za spoločný menovateľ označuje najmä ropu. Jej vysoké ceny poškodzujú európske ekonomiky, no zároveň prinášajú Rusku ďalšie príjmy. Podľa Münchaua si Západ príliš dlho nahováral, že jeho ekonomická a technologická prevaha sa automaticky pretaví aj do vojenského úspechu, no realita na bojiskách a v zbrojárskej výrobe ukazuje opak.

Drahá ropa pomáha Moskve

Cena ropy Brent sa pohybuje okolo hranice 100 dolárov za barel. Pre európske ekonomiky to znamená drahšie palivá, energie a ďalší tlak na priemysel. Pre Rusko je však vysoká cena energetických surovín presným opakom problému.

Münchau upozorňuje, že čím dlhšie bude vojna s Iránom pokračovať, tým viac môže Rusko profitovať z vyšších cien ropy a plynu, ktoré patria medzi jeho hlavné exportné príjmy.

Vzniká tak paradox, o ktorom sa v západnej debate hovorí podstatne menej: konflikt vedený Spojenými štátmi proti Iránu môže ekonomicky pomáhať Rusku práve vo chvíli, keď sa ho Európa snaží oslabiť na Ukrajine.

Rusko postupuje, húsíovci získavajú lepšiu pozíciu

Münchau poukazuje aj na situáciu priamo na bojiskách. Rusko podľa neho pokračuje v postupe v Donbase, zatiaľ čo húsíovci posilňujú svoju pozíciu v okolí strategického prielivu Báb al-Mandab.

Po obsadení prístavu Mokka a ostrova Perim získali podľa neho lepšie možnosti ohrozovať námornú dopravu. Ak by dokázali prieliv vážnejšie narušiť alebo uzavrieť, Irán a jeho spojenci by získali ešte väčší vplyv nad kľúčovými námornými trasami Blízkeho východu.

Aj tu sa podľa Münchaua ukazuje rozdiel medzi politickou rétorikou a realitou na zemi.

Ekonomická prevaha sama vojnu nevyhrá

Jedným z najrozšírenejších západných argumentov je, že Rusko v dlhodobom horizonte nemôže uspieť, pretože jeho ekonomika je v porovnaní s Európskou úniou príliš malá. Münchau tento argument spochybňuje.

Pri porovnaní ekonomík podľa parity kúpnej sily je podľa neho hospodárstvo EÚ približne trojnásobkom ruského, nie deväť- či desaťnásobkom, ako tvrdil poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski.

Ešte dôležitejšie však je, koľko zo svojej ekonomiky sú jednotlivé strany ochotné vojne obetovať. Rusko venuje konfliktu podstatne väčší podiel svojej hospodárskej produkcie než Európa podpore Ukrajiny.

Samotná veľkosť HDP preto podľa Münchaua nehovorí nič o tom, kto má väčšiu schopnosť viesť dlhú vojnu.

Európe chýbajú zbrane aj munícia

Analytik zároveň spochybňuje predstavu, že Európa dokáže bez problémov viesť dlhodobý konflikt.

Používa pritom jednoduché čísla. Rusko podľa neho vyrába približne 3,4 milióna veľkých delostreleckých granátov ročne. Plánovaná výrobná kapacita Európskej únie je približne dva milióny.

K tomu sa pridáva nedostatok zbraní, protiraketových striel a ďalšie dôsledky desaťročí nízkych obranných výdavkov.

Rozdiel medzi ekonomickým potenciálom a skutočnou vojenskou kapacitou je tak oveľa väčší, než naznačuje jednoduché porovnanie HDP.

Podceňovanie Ruska môže byť fatálnou chybou

Münchau preto otvorene varuje pred jedným z najčastejších západných naratívov, že Rusko musí prehrať jednoducho preto, že je ekonomicky slabšie.

„Podceňovanie nepriateľa je presne ten spôsob, akým sa prehrávajú vojny,“ upozorňuje.

Práve presvedčenie, že materiálna prevaha automaticky zabezpečí výsledok, považuje za nebezpečné. História podľa tejto logiky ukazuje, že vojny nerozhoduje iba veľkosť ekonomiky, ale aj priemyselná kapacita, politická vôľa, ochota znášať náklady a schopnosť formulovať realistické vojenské ciele.

Práve posledný bod považuje Münchau za najväčší problém.

Európa nemá stratégiu pre Ukrajinu

Jeho kritika smeruje rovnako na Washington ako na európske vlády. „Trump nemá stratégiu pre Blízky východ, rovnako ako Európania nemajú stratégiu pre Ukrajinu,“ píše.

Západ podľa neho stále disponuje dostatočným bohatstvom na financovanie oboch konfliktov. Chýba však odpoveď na podstatnejšiu otázku: čo presne má byť konečným víťazstvom a akými prostriedkami ho chce dosiahnuť?

Najhorším scenárom by podľa Münchaua bolo, keby Spojené štáty prehrali vojnu proti Iránu a Ukrajina zároveň prehrala s Ruskom. Za pravdepodobnejší však považuje nejednoznačný kompromis, pri ktorom nebude možné hovoriť o jasnom víťazovi.

V prípade Ukrajiny by to podľa neho mohlo znamenať, že Rusko si ponechá okupované územia a zároveň dostane záruky, že Ukrajina nevstúpi do NATO.

Slová sú tvrdšie než ochota niesť ich dôsledky

Münchauova hlavná výhrada voči Západu napokon nesmeruje ani k nedostatku peňazí, ani k nedostatku technológií, ale k rozdielu medzi rétorikou a ochotou konať.

Západ podľa neho používa jazyk víťazstva, strategickej porážky nepriateľa a obrany medzinárodného poriadku, no zároveň nie je pripravený zaplatiť cenu, ktorú by dosiahnutie takýchto cieľov vyžadovalo.

„Nie sme ochotní vložiť svoje peniaze a svojich vojakov tam, kam smerujú naše slová,“ uzatvára Münchau.

Práve v tom vidí najväčšie riziko. Nie v tom, že by bol Západ objektívne slabý, ale v tom, že môže zamieňať vlastnú ekonomickú silu za automatickú strategickú prevahu.

Zdroj: unherd