Redakcia eReport vám prináša reakciu v plnom znení, bez redakčných úprav. Vážený čitatelia, rád by som sa predstavil tým, ktorí ma nepoznajú a pozdravil najmä tých, ktorí ma poznajú. Volám sa Marek Turanský a rád by som zdôraznil, že nekandidujem nikam na žiadnu politickú funkciu, ani volenú funkciu a už niekoľko rokov na takýchto pozíciách nepôsobím.
Mám však bohaté skúsenosti tak s miestnou samosprávnou ako aj regionálnou samosprávou. Osem rokov som totiž pôsobil na funkcii starostu obce vo Voderadoch a približne tri roky ako riaditeľ Sekcie regionálneho rozvoja na Trnavskom samosprávnom kraji. To len, aby ste vedeli, kto sa Vám prihovára a že moja kompetencia vyjadriť sa k veciam verejným, k regionálnej či miestnej samospráve, k európskym, či investičným projektom a takisto k stratégiám je vysoko relevantná, odborná a vychádza zo značných skúseností. Čo ma teda motivovalo napísať?
Nedávno sa médiami prehnala informácie z dielne Igora Matoviča:
Preto je nanajvýš zaujímavé, že práve „nazahori.sk“ dlhodobo zrkadlí a zverejňuje tie isté fotografie a články, ktoré má aj Trnavská župa. Je potom logická otázka, ako nezávislá a vyvážená je žurnalistika v tomto médiu, ktorá robí senzáciu z ničoho na jedného z kandidátov a či je to na objednávku za protislužby?
Hneď na úvod poviem, že patrím k pevným podporovateľom Martina Červenku na Predsedu Trnavského samosprávneho kraja, pretože som presvedčený, že je to aktuálne ten najlepší kandidát, odborník v samospráve, človek s veľkým „Č“ a dobrým srdcom ochotný vždy pomáhať. To nie je môj pocit ale osobná skúsenosť s týmto človekom. To mi nijak nebráni vyjadrovať sa v tomto príspevku objektívne, nezaujato a budem používať iba fakty, ktoré sú bežne dostupné a vyhľadateľné.
Poďme teda k článku: „Červenka má štedrých darcov…“.
Ak takto vyzerá nezávislá investigatívna novinárčina, tak za tú je aj 500 EUR škoda. Poviem úprimne. Neviem, čo spleťou nezmyselne poskladaných dát v článku chcela autorka dosiahnuť. Vypísala podporovateľov z transparentného účtu pána Martina Červenku a podáva to ako nejakú senzáciu. Pritom transparentný účet sa to volá preto, lebo je verejne dostupný a každý si ho môže prezerať do ľubovôle. Ľudia, ktorých sa snaží označiť senzačne ako bývalých starostov – sú proste bývalí starostovia, Martinovi kolegovia, ktorí ho podporujú v jeho snahe urobiť niečo serióznym spôsobom pre TTSK. Zároveň by som chcel zdôrazniť, že títo bývalí starostovia sa nepočítajú do 100-vky a viac úradujúcich starostov, ktorí Martina podporujú. Títo a mnohí ďalší podporovatelia sú naviac.
Ak sa niekto zamyslí práve nad tým, že viac ako polovica úradujúcich starostov chce na župe vidieť niekoho spomedzi seba, pretože nedôverujú a nie sú spokojní so súčasným županom – tak pre toho úradujúceho župana je to silný signál, že tam nemá čo robiť. Takýto župan by ani nemal čakať do najbližších volieb a nieto ešte kandidovať v nich opätovne. Mal by okamžite odstúpiť zo svojho miesta. Starostovia, to sú predsa jeho najrelevantnejší partneri, ktorí s ním majú bezprostrednú skúsenosť a vedie posúdiť aj porovnať jeho pôsobenie. Toto sa v histórii žúp na Slovensku (možno ani v Európe) nestalo a som presvedčený, že ani nezopakuje, aby polovica starostov kraja verejne vystúpila proti aktuálnemu županovi. Ako veľmi zle to musí robiť …
Poďme ale teda k tým sumám, ktorými uvedení starostovia Martina podporili. Pripúšťam, že to nie sú úplne malé sumy, ale zasa ani nič astronomické. Doteraz sme čítali a počúvali na rôznych miestach ako údajne Martina podporujú oligarchovia, HLAS-SD, českí podnikatelia a kadejaké výmysly. Opak je pravdou. Žiadne peniaze od nikoho, kto nie je uvedený na transparentnom účte nemá. Ak by mal také peniaze ako OĽANO dáva na pána Viskupiča, alebo pani Jurinovú, tak to by bola iná kampaň! Takto sa len snažíme ukázať, že aj za menej peňazí sa dá robiť veľké divadlo, ak viete, ako na to. Takto treba spravovať aj župu. Používať zdroje maximálne efektívne. Dajme Martinovi šancu ukázať, že to ide! Preto sa teraz starostovia vzopreli tomu, čo sa deje okolo nás. Stačilo!
Najlepšie sa samozrejme vyjadrím sám o sebe. Ja som prispel sumou 2 tisíc EUR a rovnakou sumou moja manželka. Neviem, prečo ju pani žurnalistka nazýva mojou menovkyňou a zdá sa mi takisto nelogické, že po 22 rokoch manželstva je novinárke divné, že máme spoločné priezvisko a bydlisko. Máme inak spolu aj 2 už dospelé deti a spolu máme aj malé obchodné spoločnosti Range a Range Real. Dve tisíc eur nepovažujem za horibilnú sumu a ani štyri tisíc.
Prečo sa pani novinárka nepýta skôr na to, že OĽANO financuje svojich županov státisícmi EUR, či je to adekvátne? Skôr by ju však malo zaujímať ako je možné zo župného rozpočtu na propagáciu župy vo volebnom roku 2022 vyčleniť obrovské sumy, a ďalšie desaťtisíce eur na propagáciu naliate do neziskoviek a organizácií zriadených priamo župou. Všetky tieto zdroje sú upriamené na zviditeľňovanie aktuálneho župana a preto sa pýtam: nie je toto priama súvislosť s využívaním verejných zdrojov na osobný prospech?
Vyjadrím sa aj k označeniu Mikušov človek. Tí, čo ma poznajú, vedia, že je nemožné, aby som bol niečí človek. Ja idem vždy svojou cestou. Je možné len to, že v určitom období tým istým smerom ide aj niekto iný. Nemám však problém povedať, že na župe pod vedením Tibora Mikuša som dostal priestor dokázať, že viem robiť na veľkých veciach a veľkých projektoch. Na mnohé veci sme mali iné názory, to dobre vedia kolegovia aj zamestnanci úradu ale musím povedať, že sme vedeli nájsť vždy priestor na dialóg a vysvetlenie si vecí. Tibor Mikuš už bol staršia generácia a do niektorých vecí sa už nerád púšťal, ale bol profesionál so skúsenosťami a veľa sa dalo od neho naučiť. Jozef Viskupič nie je profesionál – určite nie v oblasti samosprávy a niet sa od neho čo naučiť. Nikoho nechce ani počúvať, myslí si, že je najchytrejší.
Predtým funkčný úrad, ktorého som bol súčasťou veľmi krátko – iba 3 roky – je dnes v rozvrate, odbory spolu nekomunikujú, vyjadrenia sa nevybavujú, na listy a podania sa neodpovedá, verejné obstarávania stoja a tým stoja aj realizácie projektov. Viac ako 100 starostov toho už má plné zuby, pretože stoja projekty v ich obciach. Pre neschopnosť župy nemôžu realizovať stavby škôlok, škôl, cyklotrás, atď. Dostupné zdroje sa rozdeľujú netransparentne – namiesto objektívneho prideľovania. To, že niečo vyberie „vymenovaná komisia“ nepovažujem za dostatočné, ak župan sľuboval maximálnu transparentnosť. To je treba zmeniť. A starostovia vedia ako.
Pani žurnalistka, keď už chce o niekom písať mala by sa držať aj faktov a byť presná. Nikdy som na župe nebol vedúci oddelenia ani odboru. Na župu som prešiel riadnym výberovým konaním ako riaditeľ Sekcie regionálneho rozvoja a skončil som ako riaditeľ Sekcie regionálneho rozvoja a hospodárskej stratégie. Odstupné, ktoré spomína účelovo dnes je úbohosť. Jeho výška vyplývala ako pre každého iného z kolektívnej zmluvy a veľmi ochotne ju ponúkal pán Viskupič po jeho nástupe, aby sa rýchlo zbavil kompetentných ľudí, ktorí by mu oponovali a potom to ako senzáciu púšťal do médií.
Tak isto nie je pravda, čo pani žurnalistka píše o Klastri regionálneho rozvoja. V čase, ktorý spomína, to bol ešte Klaster cestovného ruchu a dotácie, o ktorých hovorí boli v takej výške možné iba preto, že klaster bol ovládaný župou, ktorá bola zakladajúcim členom a rozhodovala o všetkom. A peniaze boli minuté veľmi rozumne, pre obce a mestá ako napríklad na doplnkovú cyklistickú infraštruktúru ako cyklostojany a všetko je presne zdokumentované vo výročných správach, ktoré prešli krajským zastupiteľstvom. Po voľbách, keď pán Jozef Viskupič chcel ovládnuť funkčný klaster (ktorý som mimochodom vybudoval z takpovediac spiacej organizácie ako súčasť mojej pracovnej agendy v rámci sekcie) a toto sa mu nepodarilo, tak župa demonštratívne z klastra vystúpila. Od vtedy klaster fungoval samostatne, upevnil členskú základňu, nastavil rovnocenné postavenie členov, medzi ktorých pribudli desiatky obcí, organizácie III. sektora ale aj podnikatelia, vzdelávacie inštitúcie, dokonca aj univerzity a výskumné inštitúcie. Klaster zmenil stanovy, získal medzinárodné projekty, robí vlastné projekty a napreduje. Aj bez dotácií od župy.
Župa jediné, čo dokázala, zrušila všetky klastre, ktoré mala – automobilový, energetický, elektrotechnický – a to v dobe, keď podpora klastrovej politiky získava silnú európsku podporu a namiesto toho pozakladali pochybné neziskovky, medzi ktorými môžeme uviesť ako žiarivý príklad KIRA (Krajská inovačná a rozvojová agentúra), za ktorými nie sú žiadne reálne výsledky a cez ktoré sa prelievajú župné milióny EUR. Áno, dobre čítate, milióny EUR. Na to by sa mala pani žurnalistka Angelika zamerať. Zároveň v kontexte tohto považujem za absurdné, že jedným z výstupov projektu župy „smart región“, ktorý mimochodom stál viac ako 2 milióny, pričom dodnes nie je celkom jasné na čo sa použili, je odporúčanie založiť nový klaster.
Za to, že som bez akejkoľvek dotácie dokázal vybudovať Klaster regionálneho rozvoja, ktorý je dnes medzinárodne uznávaný klaster, s európskou certifikáciu, člen Európskej klastrovej aliancie a 2 násobný držiteľ bronzového odznaku excelentnosti som hrdý. O činnosti klastra sa môžete dočítať na krr.sk a podotýkam, že ide o jednoduché záujmové združenie právnických osôb, v podstate drobnú neziskovku, ktorá pri minimalistickom rozpočte, najmä z členských príspevkov konkuruje a aj prevyšuje miliónové investície do jej nefunkčných neziskoviek. Toto je na zamyslenie.
Veľmi ma fascinuje, že len na základe dobrej myšlienky Martina Červenku – podotýkam – po niekoľkoročnej dobrovoľníckej činnosti v klastri – sme vytvorili projekt zaPOIsa.sk. Vytvorili sme unikátnu myšlienku na podporu spolupráce a dobrovoľníctva vo väčšom a zapojili sa do nej desiatky aktérov a tisíce bežných ľudí. Unikátna grafika, ktorú majú možnosť využívať registrovaní partneri zdarma sa šíri samostatne a realizujeme stovky podujatí naprieč Slovenskom od Bratislavy až po Košice. V rámci projektu zužitkovávame skúsenosti a výstupy z niekoľkoročných medzinárodných a domácich projektov, pomáhame digitalizovať regióny cez body záujmu (POI – point of interest) a teší sa to mimoriadnej obľube. Z toho je inak odvodený názov – v strede zaPOIsa.sk
Áno. Som aj konateľom start-up spoločnosti GoSlovakia, s.r.o., ktorej nosným cieľom je vývoj inteligentnej databázy informácií goslovakia.sk a k tomu vyvinutých mobilných aplikácií, zdarma prístupných pre každého, ktoré už dnes majú viac ako 50 tisíc užívateľov a prístup k tisíckam bodov záujmu, podujatí a mnohých iných funkcionalít. Celá databáza je v základnej verzii prístupná pre všetkých ZDARMA ako súčasť spolupráce Klastra regionálneho rozvoja a tohto start-up. Naproti tomu župa v obrovských tisícoch EUR financuje a prispieva cez rôzne granty na rôzne aplikácie, náučné chodníky, QR kódy a podobne, ktoré majú minimálny obsah informácií, alebo sú nefunkčné, alebo ich funkčnosť už vypršala a v teréne nájdete len bezobsažné tabule, či nefunkčné odkazy z QR kódov. Takto sa hospodári s verejnými peniazmi.
Takže novinári a žurnalisti za 500 EUR by sa mali zamerať na to, čo sú skutočné problémy a nepodsúvať ľuďom informácie na odpútavanie od reality. Volám sa Marek Turanský a na budúce budem písať o tom, ako sa (ne)kradne na Trnavskej župe? – rozoberieme si neziskovku KIRA (krajská inovačná a rozvojová agentúra platenú z VÚC Trnava v miliónoch)
AUTOR Marek Turanský
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
REAKCIA Pochybnosti o nezávislosti média. Žurnalistika, ktorá sa dá kúpiť za 500 EUR?