Putinova odpoveď na Trumpove ponorky: Orešnik už je vo výzbroji a bude aj v Bielorusku

Na jeseň minulého roka Putin a Lukašenko podpísali dohodu o bezpečnostných zárukách pre Bielorusko, ktorá zahŕňa aj možné použitie ruských jadrových zbraní na odrazenie akejkoľvek agresie.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok oznámil, že Rusko už začalo sériovú výrobu svojich najnovších hypersonických rakiet a potvrdil plány nasadiť ich u spojenca v Bielorusku ešte v priebehu tohto roka. Po boku bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka na Valaamskom ostrove pri Petrohrade Putin uviedol, že armáda už vybrala miesta v Bielorusku, kde bude raketový systém stredného doletu Orešnik rozmiestnený.

Ničivý Orešnik

„Prípravné práce pokračujú a s najväčšou pravdepodobnosťou budú hotové ešte pred koncom roka,“ povedal Putin s tým, že prvé rakety Orešnik a ich systémy už boli vyrobené a zaradené do výzbroje armády.

Rusko použilo Orešnik (v preklade „lieskovec“) prvýkrát v novembri proti Ukrajine, keď experimentálnou zbraňou zaútočilo na továreň v Dnipre, ktorá ešte v časoch Sovietskeho zväzu vyrábala rakety.

Putin vyzdvihol schopnosti rakiet Orešnik, pričom zdôraznil, že jej viacnásobné hlavice dokážu zasiahnuť cieľ rýchlosťou až Mach 10, sú prakticky nezachytiteľné a také silné, že niekoľko rakiet v jednom konvenčnom údere môže mať ničivý účinok porovnateľný s jadrovým útokom.

Zároveň varoval Západ, že Moskva by mohla túto zbraň použiť aj proti ukrajinským spojencom v NATO, ak by dovolili Kyjevu používať ich rakety s dlhším doletom na útoky priamo na územie Ruska.

Šéf ruských raketových síl vyhlásil, že Orešnik, ktorý môže niesť konvenčné aj jadrové hlavice, má dolet umožňujúci zasiahnuť celé územie Európy.

Raketové systémy stredného doletu môžu zasahovať ciele na vzdialenosť 500 až 5 500 kilometrov. Tento typ zbraní bol pôvodne zakázaný dohodou medzi USA a Sovietskym zväzom, ktorú však Washington a Moskva v roku 2019 vypovedali.

Spolupráca s Lukašenkom

Na jeseň minulého roka Putin a Lukašenko podpísali dohodu o bezpečnostných zárukách pre Bielorusko, ktorá zahŕňa aj možné použitie ruských jadrových zbraní na odrazenie akejkoľvek agresie. Tento pakt nadväzuje na úpravu ruskej jadrovej doktríny, podľa ktorej sa prvýkrát rozšírila ruská jadrová ochrana aj na Bielorusko v čase rastúceho napätia s krajinami Západu v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Lukašenko, ktorý vládne Bielorusku tvrdou rukou už vyše 30 rokov a dlhodobo sa spolieha na podporu a dotácie z Kremľa, umožnil Rusku použiť bieloruské územie na útok proti Ukrajine v roku 2022 aj rozmiestnenie niektorých taktických jadrových zbraní. Koľko ich Rusko do krajiny presunulo, nie je známe, ale podľa Lukašenka má Bielorusko k dispozícii niekoľko desiatok takýchto zbraní.

Rozmiestnenie taktických jadrových zbraní v Bielorusku, ktoré má s Ukrajinou spoločnú hranicu dlhú 1084 kilometrov, umožňuje ruským lietadlám a raketám rýchlejšie zasiahnuť potenciálne ciele na Ukrajine, ak sa Moskva rozhodne ich použiť. Zároveň rozširuje schopnosť Ruska ohroziť viacero krajín NATO vo východnej a strednej Európe.

Aktualizovaná jadrová doktrína, ktorú Putin podpísal minulú jeseň, oficiálne znížila prah pre použitie jadrových zbraní. Dokument uvádza, že Moskva môže jadrové zbrane použiť „ako odpoveď na použitie jadrových alebo iných zbraní hromadného ničenia“ proti Rusku alebo jeho spojencom, ako aj „v prípade agresie“ proti Rusku a Bielorusku konvenčnými zbraňami, ktoré by ohrozili ich suverenitu alebo územnú celistvosť.

Zdroj: cnn