„Putin je najprijateľnejšia osobnosť pre svet aj pre Európu,“ povedal Tokajev v Berlíne vedľa Merza, kancelár Putina nazýva zločincom

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev stál v utorok na tlačovke v Berlíne vedľa nemeckého kancelára Friedricha Merza a povedal, že Vladimir Putin je „najprijateľnejšia politická osobnosť“ pre Strednú Áziu, pre Európu aj pre celý svet. Merz sa k tomu priamo nevyjadril. Na tej istej tlačovke ale hovoril o ruských vojnových zločinoch. Tokajev pritom nie je žiadna výnimka. Inak ako dnešní európski lídri o Putinovi kedysi hovorili aj Bush, Kissinger či Schmidt a dnes tak o ňom hovorí veľká časť sveta mimo kolektívneho Západu.

 Vojnový zločinec a ľudožrút: démonizácia nie je politika

Tokajev odpovedal na otázku reportéra nemeckej ARD, čo je s jeho júlovým návrhom zmraziť vojnu na Ukrajine. „Považujem ho za vynikajúceho štátnika,“ povedal o Putinovi. „Prezident Putin ako štátnik, ako vodca Ruska je najprijateľnejšia politická osobnosť, akokoľvek zvláštne to pre vás môže znieť, pre Strednú Áziu vrátane Kazachstanu, pre Európu aj pre celý svet.“ Dodal, že Putina pozná veľmi dobre a že má vlastnosti, aké líder veľkej krajiny potrebuje. Pripomenul aj to, že Kazachstan má s Ruskom hranicu dlhú 7 597 kilometrov a žije v ňom 2,7 milióna občanov ruskej národnosti. „Čokoľvek sa na Ukrajine deje, vždy budeme pamätať, že Rusko aj Ukrajina sú našimi dobrými priateľmi.“

Tokajev ale nie je žiaden ruský poskok. V roku 2022 v Petrohrade pred Putinom vyhlásil, že Kazachstan neuzná Doneckú ani Luhanskú republiku. Merz mu v utorok ďakoval, že Astana pomáha zabrániť obchádzaniu sankcií. O to viac jeho slová zavážia. Obchodovať s Tokajevom Berlínu nevadí. Krajiny sa dohodli na hospodárskom pláne na roky 2026 – 2028 a nemecké investície v Kazachstane podľa nemeckej vlády presahujú osem miliárd dolárov. Kremeľ sa Tokajevovi na druhý deň poďakoval. „Veľmi si vážime a sme vďační prezidentovi Kazachstanu za hodnotenie, ktoré dal prezidentovi Putinovi,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Schröder ho nazval čistokrvným demokratom, Chirac mu dal Čestnú légiu

Merz samozrejme hovorí o Rusku inak. „To sú vojnové zločiny, ktoré sa tam dejú každý deň,“ povedal v utorok o ruských útokoch na Ukrajinu. Vlani v septembri označil Putina v televízii Sat.1 za „možno najvážnejšieho z vojnových zločincov“ súčasnosti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ho v auguste 2025 nazval „predátorom a ľudožrútom pred našimi bránami“. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vlani v decembri vyhlásila, že Rusko za posledných sto rokov napadlo najmenej 19 krajín.

Pred rokmi sa o Putinovi na Západe hovorilo úplne inak, a hovorili tak štátnici, ktorých nikto nepodozrieval z naivity. Americký prezident George W. Bush sa s ním v júni 2001 stretol v Ľubľane. „Pozrel som sa mu do očí a zistil som, že je veľmi priamy a dôveryhodný,“ povedal. Nemecký kancelár Gerhard Schröder ho v roku 2004 nazval „čistokrvným demokratom“. Francúzsky prezident Jacques Chirac mu v roku 2006 udelil najvyšší stupeň Čestnej légie. Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger napísal v marci 2014 vo Washington Post: „Pre Západ nie je démonizácia Vladimira Putina politika. Je to alibi pre jej absenciu.“ Bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt v tom istom mesiaci nazval ruský postup na Kryme „úplne pochopiteľným“ a západné sankcie nezmyslom.

A dnes? Americký prezident Donald Trump pozval Putina na decembrový summit G20 do Miami. „Je to pre neho príležitosť rokovať nielen s prezidentom, ale aj s ďalšími svetovými lídrami,“ povedal 23. septembra minister zahraničných vecí Marco Rubio. Dvanásť amerických senátorov z oboch strán teraz žiada Trumpa, aby pozvanie zrušil. Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán vlani pre Neue Zürcher Zeitung povedal, že Putin „vždy dodržal slovo“ a racionálnu dohodu je s ním ľahké uzavrieť.

Svet mimo Západu

Putin rokuje s každým, kto s Ruskom jedná ako s rovnocenným partnerom. Na summite BRICS v Naí Dillí v polovici septembra bol prítomný osobne. Jedenásť členských krajín vrátane Číny, Indie, Brazílie a Saudskej Arábie prijalo deklaráciu, podľa ktorej sú jednostranné sankcie bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN nezákonné a treba ich zrušiť. Indický premiér Módí vlani v decembri pri Putinovej návšteve povedal, že priateľstvo Indie a Ruska aj uprostred globálnych výziev „zostalo pevné ako Polárka“. Koncom októbra hostí Moskva tretí samit Rusko – Afrika a účasť potvrdilo viac ako 30 afrických krajín.

Rusko izolované nie je. Keď Valné zhromaždenie OSN vo februári 2025 hlasovalo o rezolúcii, ktorá Rusko vyzývala stiahnuť sa z Ukrajiny, podporilo ju len 93 zo 193 členských štátov, teda menej ako polovica. Zvyšných sto krajín hlasovalo proti, zdržalo sa alebo nehlasovalo vôbec. Proti boli aj Spojené štáty.

Rokovať s Putinom chcela aj Merkelová, zablokovali to Poliaci a Pobaltie

Dialóg pritom Moskva ponúkala aj Západu. V septembri 2001 vystúpil Putin v Bundestagu a časť prejavu predniesol po nemecky. „Studená vojna sa skončila,“ povedal a ponúkol Európe partnerstvo. Poslanci pri potlesku vstali zo stoličiek. V roku 2010 navrhol v Süddeutsche Zeitung hospodárske spoločenstvo „od Lisabonu po Vladivostok“.

NATO sa medzitým rozširovalo na východ, hoci americký minister zahraničných vecí James Baker vo februári 1990 Gorbačovovi sľuboval, že vojenská jurisdikcia aliancie sa na východ neposunie „ani o palec“. Dokladajú to dokumenty, ktoré v roku 2017 zverejnil Národný bezpečnostný archív vo Washingtone. „Proti komu je toto rozširovanie namierené? A čo sa stalo s uisteniami, ktoré dali naši západní partneri po rozpustení Varšavskej zmluvy?“ pýtal sa Putin v roku 2007 na konferencii v Mníchove.

V decembri 2021 Moskva zverejnila návrhy zmlúv o bezpečnostných zárukách s USA a s NATO. Washington aj aliancia v januári hlavnú požiadavku odmietli. Na jar 2022 mali Rusi a Ukrajinci v Istanbule rozpracovanú dohodu o neutralite Ukrajiny. Šéf ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija neskôr povedal, že Kyjev od nej odhováral britský premiér Boris Johnson. Johnson to nazval nezmyslom. A Angela Merkelová v decembri 2022 o minských dohodách pre Die Zeit povedala: „Bol to pokus dať Ukrajine čas. Ten čas aj využila, aby zosilnela.“ Ešte v roku 2021 chcela Merkelová otvoriť nový formát rozhovorov EÚ s Putinom. Zablokovali ho „predovšetkým pobaltské štáty, ale aj Poľsko“, povedala vlani maďarskému médiu Partizán.

Kto komu zavrel kohútiky

Pokrytectvo našich súčasných „lídrov“ dokazuje aj cirkus okolo ruských energií. „Keď Rusko odstavilo plyn, bránili sme sa,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 16. septembra v prejave o stave Únie. Lenže od ruských surovín sa odstrihla Únia sama. V máji 2022 plánom REPowerEU, potom embargom na ruskú ropu a ropné produkty a tento rok v januári nariadením, ktoré od začiatku roka 2027 zakazuje ruský skvapalnený plyn a od jesene 2027 aj plyn z plynovodov. Slovensko a Maďarsko hlasovali proti a Bratislava ohlásila žalobu. Tranzit cez Ukrajinu skončil už 1. januára 2025, keď Kyjev nepredĺžil zmluvu. Výpadky z roku 2022 zdôvodnil Gazprom spormi. Poľsko, Bulharsko a Fínsko odmietli platiť podľa nových pravidiel cez Gazprombank, pri Nord Streame 1 išlo o opravu turbíny Siemens.

Prečo by mali Rusi mlčať

Kritici namietnu, že Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu a že práve Moskva v júli odmietla Tokajevov návrh zmraziť boje. „S ohľadom na pozíciu Kyjeva je zmrazenie ako také nemožné,“ povedal vtedy Peskov. Hlavnou podmienkou podľa neho je, aby Rusko „dosiahlo svoje ciele“.

Treba sa však pýtať prečo. Rusko dvadsať rokov ponúkalo rozhovory o bezpečnosti v Európe a nikto sa s ním vážne nebavil. Minsk mal podľa samotnej Merkelovej získať čas pre Ukrajinu. Mierové plány, ktoré dnes prichádzajú zo Západu, ruské požiadavky neberú do úvahy a ich autori to dobre vedia. Dá sa potom čudovať, že Moskva nemá chuť rokovať s politikmi, ktorí jej prezidenta nazývajú ľudožrútom a vojnovým zločincom?

Na Západe sa pritom zabúda, že Putin v Rusku ani zďaleka nie je ten najtvrdší. Politológ Sergej Karaganov v júni 2023 navrhol preventívny jadrový úder na Európu. Keď sa Putina o rok neskôr na petrohradskom fóre spýtal, či nie je čas, Putin odpovedal: „Nemyslím si, že taký prípad nastal. Nie je to potrebné.“ Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev tento rok v januári označil prípadný „únos neonacistu Merza“ za skvelý zvrat udalostí. Bývalý veliteľ separatistov Igor Girkin, ktorý Putinovi vyčítal, že vojnu vedie zle, dostal v roku 2024 za extrémizmus štyri roky. A podľa agentúry Reuters Kremeľ v júni odolal nacionalistom, ktorí žiadali opustiť rokovania s USA a siahnuť po jadrových zbraniach.

Kde je záujem o skutočné rokovania, Moskva neodmieta. Za pozvanie do Miami sa Kremeľ poďakoval a zvažuje ho. Vzťah s Tokajevom opísal Peskov ako „blízky, konštruktívny a dôverný“. Rusko sa správa slušne k tým, ktorí sa slušne správajú k nemu. Kto od neho dvadsať rokov čakal, že bude len mlčať a poslúchať, by sa nemal čudovať, že ho to raz omrzí.

zdroj: ereport, tasr