Putin a Lukašenko sa na budúci týždeň stretnú v Moskve: Obaja sú pod tlakom Západu

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho bieloruský náprotivok Alexander Lukašenko sa dohodli, že sa onedlho stretnú v Moskve. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov v piatok oznámil, že schôdzka lídrov sa uskutoční 22. apríla, pričom hovoriť budú o vzájomnej spolupráci.

„Dialóg je veľmi aktívny, v hre je množstvo spoločných projektov a plánov,“ uviedol Peskov. Lukašenko povedal ruskému premiérovi Michailovi Mišustinovi, ktorý je na návšteve Bieloruska, že s Putinom hodlá rokovať aj o „určitých problémoch“.

Lukašenko je odkázaný na Putinovu podporu

Rusko v uplynulých rokoch vyvíja na Bielorusko nátlak, aby podniklo kroky smerujúce k integrácii s cieľom upevniť 20-ročnú dohodu o vytvorení únie, ktorú však Lukašenko odmieta ako hrozbu pre suverenitu svojej krajiny.

Sedem mesiacov bezprecedentných pouličných protestov proti výsledkom vlaňajších prezidentských volieb v Bielorusku a z nich vyplývajúce západné sankcie postavili Lukašenka do obrannej pozície, v ktorej je viac odkázaný na Putinovu podporu.

Západ nevníma Lukašenka ako legitímneho prezidenta

Hromadné protesty vypukli bezprostredne po ohlásení oficiálnych výsledkov prezidentských volieb z vlaňajšieho augusta. Podľa nich zvíťazil Lukašenko so ziskom vyše 80 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho vyzývateľka Sviatlana Cichanovská dostala len desať percent.

Západné krajiny ani bieloruská opozícia výsledky volieb neuznali a Lukašenka nevnímajú ako legitímneho prezidenta. Na neho aj popredných predstaviteľov jeho režimu uvalili sankcie za brutálne zákroky proti účastníkom protestov, ako aj pre podozrenia z volebných podvodov.

Väčšie demonštrácie sa v Bielorusku po dlhšom čase konali vo štvrtok 25. marca pri príležitosti Dňa slobody, ktorý pripomína výročie vyhlásenia prvej Bieloruskej ľudovej republiky z marca 1918. Úrady oznámili vyše 200 zadržaných.

Aj Putin je pod tlakom Západu

Samotný ruský líder je v ostatných mesiacov sám pod tlakom Západu v súvislosti s množstvom problémov vrátane zasahovania do amerických volieb, kybernetických útokov či otrávenia a uväznenia opozičného politika Alexeja Navaľného. Správu priniesla stanica Slobodná Európa (RFE/RL) s využitím spravodajstva tlačových agentúr Interfax, TASS a BelTa.

Zdroj: tasr