Progresívny dvojitý meter: Mama Šimečková sa zastala Fera Jokea a relativizuje jeho správanie

Progresívne prostredie v hodnotovej rovine uplatňuje selektívny prístup, v ktorom sa na „vlastných“ pozerá zhovievavo a na „ostatných“ s tvrdou nekompromisnosťou.

Kauza komika Františka Košarišťana, známeho ako Fero Joke, ktorý čelí kritike za svoje správanie voči dvojici mladých ľudí na verejnosti, vyvolala rozsiahlu spoločenskú diskusiu. Okrem samotného incidentu začala rezonovať aj otázka, či progresívne prostredie, ktoré v minulosti tvrdohlavo vystupovalo ako morálny sudca v podobných prípadoch, uplatňuje rovnaké hodnotové kritériá aj na vlastných predstaviteľov.

Moralizmus voči oponentom, empatia k vlastným

Do diskusie vstúpila aj Marta Šimečková, matka predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, ktorá na sociálnej sieti zverejnila status, v ktorom sa Fera Jokea otvorene zastala a kritizovala verejné odsudzovanie jeho správania. Podľa nej nejde o čin, ktorý by mal komika spoločensky alebo morálne diskvalifikovať.

V statuse napísala, že „tie morálne odsudky sú hlúpe (nech sú z akejkoľvek strany). Tí ľudia nerozumejú, že si tým v skutočnosti načechrávajú vlastné ego, nehovoria o ňom, ale o sebe, akí sú super.“ Dodala, že Košarišťan podľa nej neurobil nič, čo by ho malo vyradiť z verejného života: „hlavne mu prosím vás odkážte, že sa nedopustil niečoho, čo by ho malo diskvalifikovať ako človeka, ktorý si robí srandu z blbosti a cynizmu.“

Kľúčovým argumentom jej obrany je tvrdenie, že nejde o „mocenský čin“. Podľa jej slov „sa nedopustil niečoho mocenského. Lebo sa to konalo vonku, dotyční boli dvaja, nijako od neho nie sú závislí, boli na verejnosti, boli dvojica. On bol oproti nim jeden, hoci aj celebrita. Iste mohli byť zarazení, nepríjemne prekvapení, zaskočení, ponížení, sklamaní, mali zlé pocity, ale aj tak: nie sú obete predátora, nie sú obete moci.“

Šimečková ďalej opisuje situáciu ako osobnú životnú skúšku pre samotného komika. Podľa nej „sa pred celou krajinou ukázalo niečo, s čím človek nechce byť konfrontovaný, čo nechce na sebe vidieť“. Zároveň vyjadrila obavu, že tlak spoločnosti ho môže „zlomiť a navždy naštvať na celý svet“, čo by podľa nej bola škoda. Status uzavrela nádejou, že sa Fero Joke zotaví a „možno si aj zo seba urobí srandu a bude v tom všetkom, čo vie robiť, ešte lepší než dovtedy“.

Postoj Marty Šimečkovej je symptomatický. Je očividný kontrast oproti prípadom, keď progresívne médiá či aktivistické prostredie v minulosti tvrdohlavo žiadali spoločenskú ostrakizáciu iných verejných osôb za porovnateľné či miernejšie prešľapy. Vtedy zaznievali výzvy na ukončenie spoluprác, diskvalifikáciu z verejného života či jednoznačné morálne odsúdenie.

V prípade Fera Jokea sa naopak objavuje tón empatie, relativizácie dopadu na poškodených a dôraz na osobné prežívanie páchateľa. Progresívne prostredie v hodnotovej rovine uplatňuje selektívny prístup, v ktorom sa na „vlastných“ pozerá zhovievavo a na „ostatných“ s tvrdou nekompromisnosťou.

Zdroj: fb-mš