SERIÁL 50 osobností: Tajomstvá mozgu – profesor Michal Novák

V seriáli 50 osobností prináša redakcia eReportu portréty ľudí, ktorí sa v nedávnej minulosti mimoriadne zaslúžili o rozvoj Slovenska. Vedci, významní ľudia priemyslu, novinári, umelci aj ďalší, o ktorých možno nepočujete každý deň. Často pre ich skromnú pracovitosť. A predsa patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.

Profesor Michal Novák patril k československej vedeckej špičke už pred rokom 1989. V roku 1985 získal Národnú cenu za medicínu. To už mal za sebou pôsobenie napríklad vo Virologickom ústave SAV a práve sa začínal venovať vede mimo hraníc vlasti: na Univerzite v Cambridge, Veľká Británia.

Tam pôsobil v tíme, ktorý mu priniesol asi najväčšiu životnú vedeckú lásku: tau proteín. 

Z Cambridge do Bratislavy

Ide o proteín, ktorý je významne prítomný pri spúšťaní Alzheimerovej choroby. V rámci tímu sa mu budúci profesor venoval s niekoľkými ďalšími budúcimi priekopníkmi v skúmaní tejto choroby, ktorá sa s celosvetovým starnutím populácie stáva významným strašiakom jednotlivcov aj zdravotníckych systémov.

Po návrate v Bratislave založil Neuroimunologický ústav SAV, v roku 1996. A tiež napríklad aj centrum Memory, ktoré v praxi pomáha pacientom s Alzheimerovou chorobou. A jeho výskum postupne prilákal aj významných investorov. Založil firmu Axon Neuroscience, ktorá od finančníkov Mária Hoffmana a neskôr aj Petra Kellnera získala na svoj výskum desiatky miliónov eur. 

Nečudo, ak sa firme podarí dovyvíjať očkovanie proti Alzheimerovej chorobe, patent prinesie investorom miliardy.

Šialene drahý výskum

Podľa dnešných odhadov by vakcína mohla byť k dispozícii približne v roku 2028. No treba povedať, že pri tak zložitej biotechnologickej výzve nie je výsledok zaručený ani dnes, keď už vakcína úspešne prešla prvotnými fázami klinických skúšok a tím publikoval výsledky v prestížnom časopise Lancet.

Výskum je drahý, mimochodom, práve kvôli testom. Tie sa robia na rozsiahlych krvných vzorkách, ktoré sú nesmierne drahé. Musí ich byť totiž veľa, s rôznorodými parametrami, a musia byť kvalitne uložené. Centier na takéto vysoko kvalitné zbierania a uskladňovanie vzoriek je v Európe len niekoľko a ich služby sú mimoriadne drahé.

Svetový význam bratislavského pracoviska

Samotný Neuroimunilogický ústav patrí k malým domácim zázrakom. Napriek večnej podvýživenosti slovenskej vedy sa profesorovi Novákovi podarilo vybudovať ústav, ktorá je materiálne kvalitne vybavený, vyzerá ako akékoľvek iné špičkové pracovisko vo svete, a je plný ambicióznych mladých vedcov.

Pán profesor, dnes vo veku 77 rokov, nedávno odovzdal opraty riadenia výskumu svojmu mladšiemu kolegovi Norbertovi Žilkovi.

Samotného ho potom postihla krutá rodinná tragédia. Napriek utiahnutiu sa z výslnia vedeckej práce však na profesora Nováka nesmie slovenská vedecká obec zabúdať. Je živým príkladom toho, že aj doma sa dá robiť veda doslova svetového významu.

Zdroj: ereport, denníka, život.pluska.sk, tedx, wikipedia