Primár si počas služby vylial srdce v emotívnej spovedi: Veľmi sa hnevám, videl a zažil som príliš veľa!

Primár vyčerpaný z nočnej služby priznáva smútok a hnev. „Veľmi sa hnevám a je mi smutno z toho, čo sa túto jeseň a zimu deje. Videl a zažil som príliš veľa, aby som si vedel udržať nadhľad. Pred chvíľou sme prijali v službe dvoch manželov, osemdesiatnikov v ťažkom stave, neočkovaných. Prečo? Nemuseli by dnešnú noc stráviť v nemocnici na kyslíku, ak by sme očkovali lepšie. Minulý mesiac som žiaľ videl umierať viacerých štyridsiatnikov a päťdesiatnikov. Boli to inak zdraví ľudia. A nebol očkovaní. Prečo? Za každým týmto človekom je príbeh. Ako ochorel, ako bojoval, ako trpela ako nakoniec svoj boj prehral. My zdravotníci sme videli ich príbehy. Boli sme pri tom ako bojovali, ako poslednýkrát telefonovali so svojimi blízkymi pred tým než sme ich museli uspať, lebo už nevládali sami dýchať. Boli sme svedkami smútku a hlbokej straty, ktorú ich predčasný odchod spôsobil. Preto mi prosím odpusťte, že sa na vec nedokážem pozerať s nadhľadom. Čo sa stalo, stalo sa a už sa neodstane. To, že označíme vinníkov život nikomu nevráti. Je ale dôležité nedopustiť, aby sa to už opakovalo,“ tvrdí Sabaka.

Tvrdí, že nemá vo zvyku obťažovať pacientov otázkami na dôvody, prečo sa nezaočkovali, mnohí sa však zdôveria aj sami. Zistil, že hlavnou príčinou je strach z nežiadúcich účinkov, z alergie, z trombóz, zo straty plodnosti alebo len neurčitý strach z neznámeho. Ďalším dôvodom nízkej zaočkovanosti môže byť aj pomerne pasívny prístup našincov k svojmu zdraviu. „Ten sa neprejavil len pri očkovaní proti novému koronavírusu, ale prejavuje sa dlhodobo pri očkovaní proti chrípke, pri onkologických prehliadkach, v našej ochote chudnúť, zdravo žiť, striedmo piť a nefajčiť,“ myslí si lekár.

Dnes u nás už dominuje variant koronavírusu omikron. Menej často spôsobuje ťažký priebeh. S menšou pravdepodobnosťou privedie človeka do nemocnice a s menšou pravdepodobnosťou ho pripraví o život. Skôr či neskôr nakazí takmer každého. Po konci štvrtej vlny už zostane len málo ľudí, ktorých imunitný systém sa s koronavírusom nikdy nestretol. Znamená to teda koniec pandémie? „Pravda je taká, že s určitosťou nevieme predvídať takmer nič. Väčšina odborníkov sa ale domnieva, že sa koronavírus nestratí a ani sa zrejme v nadchádzajúcich rokoch nestane úplne banálnym ochorením, ktoré nebude ľudí zbytočne pripravovať o zdravie a život. Aj ak by nevznikol žiaden nový variant, ktorý by bol nebezpečnejší a nákazlivejší, aj samotný omikorn bude v populácii tlieť a aj bez toho aby vyvolal väčšiu epidémiu, bude dostávať ľudí do nemocníc a bude zbytočne zaťažovať náš zdravotnícky systém.“

Nemôžeme sa teda podľa neho spoliehať na to, že pandémia skončí a že bude dobre. „Na to že bude dobre a že to ustojíme sme sa už v minulosti spoliehali opakovane. Nevyplatilo sa nám to. Nebolo dobre. Vlastne bolo veľmi zle,“ tvrdí.

Predpokladá, že budeme potrebovať ďalšiu veľkú očkovaciu kampaň. „Nevravím, že sa bude očkovať tými vakcínami, ktorými očkujeme dnes. Zrejme nebude. Nevravím ani, že bude nutné plošne očkovať ešte túto jeseň, možno nebude. Nehovorím ani, že bude nutné očkovať každého. Drvivá väčšina odborníkov sa ale domnieva, že si nemôžeme byť istí tým, že po odznení štvrtej vlny nebudeme potrebovať plošné očkovanie proti novému koronavírusu. Preto budeme potrebovať nástroj, ako zaistiť dostatočnú zaočkovanosť vybraných skupín obyvateľstva vtedy, ak nastane takáto potreba,“ píše, čo nás zrejme čaká o pár mesiacov.

Tým nástrojom by podľa neho malo byť povinné očkovanie o ktorom sa po celom svete hovorí stále hlasnejšie a stále viac ako rozhodne nie najlepšom, ale asi aspoň najúčinnejším riešení. No nemalo by to byť jediné riešenie. Súčasťou riešenia by mala byť aj otvorená a úprimná informačná kampaň. Odborná, ale zároveň zrozumiteľná. A v prípade povinného očkovania, ešte viac ako v prípade odporúčaného očkovania, musí byť absolútny dôraz kladený na jeho bezpečnosť vo vzťahu k jeho benefitom.