PRIESKUM: Veľká väčšina obyvateľov USA a západnej Európy je za mierové rokovania na Ukrajine

Veľký prieskum zisťoval, kde sa Američania a západní Európania zhodujú a kde nesúhlasia v otázkach ako sú konflikt na Ukrajine alebo konflikt medzi Izraelom a Palestínou.

Nachádzame sa uprostred toho, čo niektorí nazývajú „recesia demokracie“ nielen globálne, ale aj v Spojených štátoch. Namiesto toho, aby Spojené štáty nabádali zahraničné vlády, aby boli demokratickejšie, mohli by sa zamerať na to, aby boli lepším príkladom demokracie. Tento projekt sa snaží pochopiť, ako môžeme modelovať demokraciu hodnú napodobňovania, a vyvinúť stratégiu príťažlivosti demokracie namiesto jej presadzovania.

Inštitút pre globálne záležitosti (The Institute for Global Affairs) sa venuje špičkovému výskumu v oblasti geopolitiky a globálnych záležitostí. Vytvára relevantný, objektívny, faktický obsah, nástroje a programy a spolupracuje s ľuďmi a organizáciami po celom svete.

Súhrn

Inštitút pre globálne záležitosti v skupine Eurasia Group zisťoval u 3 360 ľudí v národne reprezentatívnych vzorkách zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Nemecka a Francúzska – štyroch politicky, ekonomicky, kultúrne a vojensky prepojených krajín – ich názory na národnú bezpečnosť, geopolitické výzvy a demokratické princípy.

Na vojny na Ukrajine a v Gaze majú Američania a západní Európania rozdielne názory – ale aj zhodné v dôležitých ohľadoch.

• Existuje široká transatlantická podpora pre naliehanie na rokovania o urovnaní vojny na Ukrajine. V USA aj v západnej Európe respondenti vyberali dôvody pre podporu krajín NATO, aby naliehali na rokovania, viac ako dvakrát častejšie ako dôvody proti uplatňovaniu tohto vplyvu. Straty na životoch a zranenia spojené s vojnou boli najčastejšie vyberaným dôvodom. Európski respondenti mali väčšie obavy o priemyselnú kapacitu Západu. Americkí respondenti vyjadrovali väčšie obavy o stratu pákového efektu Ukrajiny.
• Američania a západní Európania chcú, aby ich krajiny zabránili eskalácii a zabránili ďalšiemu utrpeniu Ukrajincov oveľa viac, ako by chceli obnoviť hranice Ukrajiny alebo odradiť autokratické krajiny. Európania mali oveľa väčšie obavy z rozšírenia konfliktu do regiónu ako Američania.
• Hoci viac Američanov ako západných Európanov si myslí, že Západ musí podporiť obranu Izraela alebo že Izrael musí zničiť Hamas, aby bol bezpečný, tieto názory zastáva menšina v USA (28 % a 33 %). Mierna väčšina európskych respondentov – a 42 % Američanov – verí, že Izrael by mal súhlasiť s trvalým prímerím.

Respondenti vo všetkých štyroch krajinách chcú, aby Európa prevzala hlavnú zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť.

• Väčšina respondentov v štyroch skúmaných krajinách si myslí, že Európa by mala byť „primárne zodpovedná za svoju vlastnú obranu, pričom sa snaží zachovať alianciu NATO.“ Západní Európania sú dvakrát menej naklonení ako Američania myslieť si, že „USA by mali byť primárne zodpovedné“ za obranu Európy.
• Takmer trikrát toľko západných Európanov chce „neutrálny vzťah“ s USA ako tých, ktorí chcú, aby USA boli ich hlavným obrancom. Tento názor bol najpopulárnejší vo Francúzsku, kde ho zastáva takmer tretina Francúzov. Je to tak aj vďaka prezidentovi Macronovi, ktorý presadzuje „strategickú autonómiu“.

Úvod

Tento rok nie je len volebným rokom v Spojených štátoch, ale aj historickým volebným rokom celosvetovo. Šesťdesiatštyri krajín, ktoré predstavujú približne polovicu svetovej populácie, organizuje národné voľby – viac ako počas ktoréhokoľvek iného roku v histórii. V Spojených štátoch sú na programe budúca podpora USA pre prebiehajúce vojny na Ukrajine a v Gaze, možnosť obchodnej vojny s Čínou, imigračné politiky a prijatie alebo odmietnutie populistickej politiky.

Európska bezpečnosť: Európske vs. emrické názory

Vojna na Ukrajine pokračuje, takmer dva a pol roka po ruskej invázii. Štyri krajiny, ktoré sme skúmali, patria medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny.

USA poskytli Ukrajine viac vojenskej, humanitárnej a finančnej pomoci ako ktorákoľvek iná krajina. Rozdiel medzi podporou USA a Európy sa ešte zväčšil po schválení veľkého balíka pomoci prezidentom Bidenom v apríli 2024. K máju schválil Kongres USA päť zákonov poskytujúcich pomoc Ukrajine v celkovej výške 175 miliárd dolárov. Položili sme respondentom sériu otázok týkajúcich sa ich názorov na vojnu na Ukrajine a európsku bezpečnosť vo všeobecnosti.

Prvá otázka sa týkala priorít cieľov „vašej krajiny“ v reakcii na vojnu. Zástancovia významnej podpory Ukrajine uviedli niekoľko rôznych dôvodov. Od odstrašenia Ruska od opätovného útoku na svojich susedov až po obranu samotnej demokracie. To odzrkadľuje podobnú otázku, ktorú sme položili v našom prieskume amerických zahraničnopolitických preferencií, zverejnenom minulý október. Ten zistil, že vyhnúť sa priamemu konfliktu USA-Rusko a zabrániť ďalšiemu utrpeniu Ukrajincov boli dva najvyššie dôvody. Rovnako ako v tomto prieskume, respondenti vyjadrili väčšiu podporu cieľom súvisiacim s vyhnutím sa eskalácii než tým, ktoré uvádzajú politickí lídri. Politici uprednostňujú odstrašenie autokratických krajín od napadnutia demokratických alebo obnovenie predvojnových hraníc Ukrajiny.

V reakcii na ruskú inváziu je vyhnúť sa eskalácii s Ruskom najvyššou prioritou, najmä medzi Európanmi. Výsledky naznačujú transatlantickú podporu pre opatrnú reakciu.

Skutočnosť, že Európania sa zdajú byť viac znepokojení eskaláciou ako Američania, by nemala byť prekvapivá. Spojené štáty sú od konfliktu dobre izolované. V skutočnosti jedinou možnosťou odpovede, ktorú si vybrala väčšina respondentov, bolo Nemecko — najbližšie k konfliktu a najväčší výdavok na bezpečnosť v Európe — kde 52% uprednostňuje potrebu vyhnúť sa eskalácii do širšej regionálnej vojny. Francúzske postoje k regionálnej eskalácii neboli príliš odlišné od postojov USA. Avšak 42% si myslí, že by to mal byť primárny cieľ.

Zatiaľ čo Američania neboli tak znepokojení regionálnou eskaláciou ako ich európske náprotivky, zdieľali približne rovnakú túžbu vyhnúť sa priamemu vojne medzi „jadrovými mocnosťami“. Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko vlastnia svoje vlastné jadrové zbrane. Nemecko je na druhej strane domovom troch skladísk jadrových zbraní USA.

Údaje odhaľujú, že ľudia sú pozorní k rizikám eskalácie a súcitní s utrpením Ukrajincov, ale sú menej naliehaví ako ich politickí lídri, ktorí tvrdia, že táto vojna musí byť bojovaná za demokraciu samotnú alebo úplné odrazenie Ruska na jeho predvojnové hranice.

Ľudia nesúhlasia so svojimi politickými lídrami v múdrosti tlačiť na vyjednané urovnanie. Bidenova administratíva odolala výzvam, aby naliehala na Ukrajinu, aby vyjednala ukončenie vojny, ktoré by nevyhovovalo jej cieľom. Trvá na tom, že nemôže povedať inej krajine, čo má robiť, bez toho, aby ohrozila suverenitu Ukrajiny. Ale keď sme sa opýtali, či by členské krajiny NATO mali povzbudiť Ukrajinu k rokovaniam, dvakrát toľko ľudí vo všetkých štyroch krajinách odpovedalo „áno“ ako „nie“. Menej ako jeden z piatich odpovedal, že Západ by sa nemal snažiť ovplyvniť Ukrajinu v jej vojne.

Väčšiu podporu má vyjednané urovnanie na ukončenie vojny, pričom pluralita Američanov a západných Európanov uvádza stratu životov a obete ako hlavný dôvod.

Ľudia chcú, aby západné vlády podporili vyjednané urovnanie predovšetkým kvôli ľudským obetiam. Napriek tomu existujú významné rozdiely na každej strane Atlantiku. Američania vyjadrili väčšie obavy ako Európania, že Ukrajina môže stratiť páku v priebehu času. Keďže Spojené štáty sú hlavným sponzorom ukrajinskej vojnovej snahy, väčšia obava o ukrajinskú páku môže odrážať obavy z volatility alebo nepredvídateľnosti výsledku tejto investície.

Medzitým sú Európania viac znepokojení ako Američania o priemyselnú kapacitu Západu na výrobu munície. To sa zdá byť prirodzené, keďže Európa urobila menšie investície do svojho obranného priemyslu a akýkoľvek regionálny rozliatie vojny vytvorí väčšiu naliehavosť na rýchlejšiu výrobu munície.

Vyjadrenie tejto obavy o obranné kapacity Európy sa nachádza v odpovedi na otázku o zodpovednosti za európsku bezpečnosť. Keď sme sa opýtali na výber vety, ktorá najbližšie zodpovedala ich názorom na zodpovednosť za európsku bezpečnosť, Európania boli menej naklonení ako Američania chcieť, aby Spojené štáty zostali hlavným garantom európskej bezpečnosti. Američania dvakrát častejšie ako Európania preferujú tento status quo.

Väčšina v štyroch krajinách chce, aby Európa bola primárne zodpovedná za svoju vlastnú bezpečnosť. Takmer trikrát viac západných Európanov chce „neutrálny vzťah“ s USA ako tých, ktorí chcú, aby USA boli ich hlavným obrancom.

Najpopulárnejšou pozíciou v každej zo štyroch krajín, ktoré boli skúmané, je, že Európa by sa mala snažiť zachovať bezpečnostné záruky USA prostredníctvom NATO, ale inak prevziať hlavnú zodpovednosť za svoju vlastnú obranu.

Európania začali diskutovať o schopnosti a želateľnosti Európy brániť sa bez nevyhnutnej pomoci Spojených štátov. Táto myšlienka „strategickej autonómie“ našla svojho najväčšieho šampióna v prezidentovi Macronovi z Francúzska a získava najväčšiu podporu od francúzskej verejnosti. Briti sú najmenej naklonení k tomu, aby mali neutrálny vzťah so Spojenými štátmi. To dáva zmysel v historickom kontexte druhej svetovej vojny a úzkej spolupráce s USA počas ich vojen po 11. septembri.

Okrem uznania, že Spojené štáty a Európa sa nie vždy dokonale zhodujú na svojich bezpečnostných záujmoch, túžba po väčšej európskej autonómii môže vychádzať z vnímania, že USA nemusia byť ochotné alebo schopné plniť svoje súčasné záväzky.

Zdroj