AKTUALIZOVANÉ – Má Slovensko nového lídra opozície? Najnovší prieskum renomovanej agentúry Median SK z 2 februára je pravdepodobne šokom pre mnohých. A možno aj nie. Ak by sa voľby konali na prelome januára a februára tohto roka, vyhrala by ich opozičná strana Smer-SD na čele s Robertom Ficom. Smer by mal so ziskom 15,6 % až 2-percentný náskok pred stranami Hlas-SD a SaS. Najväčším volebným potenciálom disponujú strany Smer-SD a SaS. Z prieskumu taktiež vyplýva, že väčšina ľudí nesúhlasí so spoluprácou s USA v oblasti bezpečnosti, rovnako tak ako ani s prítomnosť amerických vojsk na Slovensku, alebo s uzavretím obrannej dohody so Spojenými štátmi.
Smer vedie, nasledovaný je Hlasom a SaS
Za Smerom, ktorý by na prelome mesiacov získal 15,6 % hlasov, sa v poradí strán nachádzajú strany Hlas-SD a SaS, ktoré by získali zhodne po 13,5 %. Za prvou trojkou sa usadila mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 10,6 % hlasov oprávnených voličov.
Dlhodobý prepad si od volieb zažíva hlavná vládne hnutie OĽANO, ktorej prieskum agentúry Median SK nameral podporu na úrovni 9,5 %. Do parlamentu by sa ešte dostali strany Sme rodina so ziskom 5,7 %, hnutie Republika so ziskom 5,6 % a na hranici zvoliteľnosti by sa ocitla strana KDH so ziskom rovných 5 %. Strany Kotlebovci-ĽSNS, Aliancia, SNS, či Za ľudí, by sa do parlamentu nedostali. Jedinou vládnou stranou, ktorá si od volieb preferenčne polepšila, je strana SaS. Výraznejší a trvalejší rast zaznamenáva v podstate len strana Smer.
Graf znázorňuje výsledky prieskumu od agentúry Median SK, ktoré zverejnili 2. februára 2022. – Foto: median.sk
Najvyšší volebný potenciál majú Smer a SaS
Z hľadiska volebného potenciálu vedie strana SaS, ktorá podľa analytikov agentúry Median SK môže vo voľbách teoreticky dosiahnuť výsledok až na úrovni 25,3 %. Za ňou sa nachádza strana Smer-SD, ktorej potenciál je odhadovaný na úrovni 23,9 %. Relatívne vysoký potenciál majú ešte strany Hlas-SD (21,6 %) a PS (20,2 %). OĽANO sa so svojim maximálnym potenciálom pohybuje na úrovni cez 16 % a minimálny potenciál hnutia Igora Matoviča sa nachádza dokonca pod hranicou zvoliteľnosti, na úrovni 4,4 %.
Mohlo by vás zaujímať:
Ľudia nechcú spoluprácu s USA ani prítomnosť ich vojsk
Ďalším zaujímavým faktom, ktorý z prieskumu vyplýva, je to, že si väčšina ľudí zjavne neželá bližšiu bezpečnostnú spoluprácu s USA, ani prítomnosť vojsk USA na Slovensku. Pre vládu, ktorej zástupcovia v podobe ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nom. SaS) už vo štvrtok (3. 2.) plánujú cestu do USA, kde majú obrannú dohodu s USA podpísať, by mohlo byť zaujímavé, že väčšina ľudí nesúhlasí s uzatvorením takejto dohody medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Ľudia by zároveň o takejto dohode chceli hlasovať v referende.
Spoluprácu v o oblasti bezpečnosti by podľa prieskumu privítalo len 36 % opýtaných, zatiaľ čo až 52 % z nich takúto spoluprácu odmieta. Prítomnosť vojsk USA by prekážala až 62 % opýtaných, zatiaľ čo by s ňou súhlasilo len 29 %. Odpor k uzatvoreniu dohody s USA má podľa nameraných dát až 56 % občanov, zatiaľ čo toto rozhodnutie vlády podporuje len 32 % z nich.
Zistenie, že väčšina ľudí by chcela o dohode hlasovať v referende je tiež niečím, čo by malo ovplyvniť zmýšľanie vlády. Referendum o tejto otázke chce až 56 % opýtaných, zatiaľ čo len 35 % ľudí takéto referendum odmieta.
Dôveru ľudí má V4, NATO prepadlo
Spomedzi medzinárodných inštitúcií požíva nadpolovičnú dôveru ľudí len V4, ktorej úplne a skôr dôveruje 58 % opýtaných. Tesne pod polovičnou dôverou sa nachádzajú medzinárodné organizácie EÚ a OSN, ktorým úplne, alebo skôr dôveruje 49 % opýtaných. Výrazne najnižšiu dôveru vzbudzuje NATO. Aliancii v súčasnosti úplne/skôr dôveruje len 41 % opýtaných.
Ľudia nechcú, aby NATO zasahovalo na Ukrajine
Zodpovednosť za konflikt na Ukrajine ľudia rovnomerne pripisujú USA a západným krajinám (37 %) a Rusku (tiež 37 %). Až 21 % opýtaných sa k tejto téme nevedelo vyjadriť, čo môže byť výsledkom veľkého množstva informácií o konflikte, v ktorých sa volič zjavne ťažko orientuje. Čo však je jednoznačné, je to, že zásah NATO na Ukrajine si Slováci neželajú. 54 % opýtaných si myslí, že NATO by zasahovať nemalo, oproti 29 % opýtaných, ktorí si myslia presný opak.
Zrejmé je taktiež to, že ľudia cítia ohrozenie bezpečnosti Slovenska v prípade eskalácie konfliktu na Ukrajine. 76 % ľudí deklaruje, že sa obáva o bezpečnosť Slovenska v prípade vypuknutia vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Obavy nemá len 19 % opýtaných.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
PRIESKUM Smer je už prvý! Slováci sa vyjadrili aj k dohode s USA a Ukrajine