PRÍBEH od vás: Neuveriteľné praktiky pri pochovávaní nakazených nebožtíkov

Ešte sme tu my!

V zásade by sa dalo povedať, že problém našej čitateľky je vyriešený, lenže ešte je tu Slovenská asociácia pohrebných a kremačných služieb. Jej predsedom je Ladislav Stríž. Pohrebníctvu sa aktívne venuje vyše 35 rokov a k danej téme má čo povedať.

„Veľmi ma mrzí, že sa takéto veci dejú,“ reaguje na príbeh z Bardejova, „ale na konci tejto cesty sme my. Počet úmrtí rapídne rastie. Začiatkom decembra bola v karanténe celá patológia na Sasinkovej v Bratislave a keď si nebudeme dávať pozor, nebude nikoho, kto mŕtvych pochová.“

Problém je, podľa neho, v spomínanom usmernení Úradu verejného zdravotníctva. „Áno, vyšlo, aj ho aktualizovali, ale hlavný hygienik ho dodnes nepodpísal. Je teda záväzné, alebo nie?“ pýta sa. „Preto sme vami spomínané služby zatiaľ nechali pre pohrebné služby ako dobrovoľné, je to o ochote.  A preto sa už niekoľko týždňov snažíme vyvolať rokovanie medzi nami, Úradom verejného zdravotníctva a Úradom pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou, aby sme si veci ujasnili.“  

Pohrebníci, keďže sú na konci životného reťazca, sa musia tiež chrániť. Ich povinnosťou je podľa aktuálnych usmernení zvýšiť svoju ochranu pri manipulácii s pozostatkami. Ich náklady sú každým dňom vyššie, od štátu, podobne ako veľa iných podnikateľov, nedostali ani deravý groš. A tak sa môže pokojne stať, že ak aj pohrebná služba pozostalým vyhovie, nebožtíka oblečie a vystaví, bude to o 100-200 eur drahšie práve kvôli povinným zvýšeným nákladom na ochranné pracovné odevy, dezinfekčné prostriedky a podobne.

„Práca v pohrebnej službe nie je pre každého a obzvlášť v tejto dobe,“ vysvetľuje Ladislav Stríž: „Za normálnych okolností máme problém zohnať nových zamestnancov. A teraz si predstavte, že nám tretina, alebo polovica zabehnutých a skúsených ochorie a zostane v karanténe? Zamestnávateľ je bezradný, pokiaľ zamestnanec nechce zosnulého s covidom obliecť, je to pre neho problém, jednoducho aj on má strach z nákazy. Kde zoberieme tak rýchlo nových? Ale pochovávať musíme. Každý deň. A každým dňom viac.“

Okrem nákazy pracovníkov zvonka, hrozí, napriek dodržaniu všetkých usmernení, nákaza pri práci.

„Aj tu sa názory rôznia. Jeden vám povie, že s pacientom covid umrie, druhý, že je aj po smrti infekčný. Pri manipulácii s telom totiž dochádza k istým “výdychom a nádychom“, to telo stále pracuje. To znamená, že do pohrebu, teda 3 až 4 dni, môže byť nebožtík stále infekčný. Okrem toho sa stretávame s chaosom pri vypisovaní úmrtných listov, čo nám tiež komplikuje život.

Obhliadajúci lekári pri úmrtí zosnulého majú tiež strach z nákazy, tak sa nečudujme pohrebákom. 

Navyše je veľmi ťažké zastaviť príbuzných zosnulého počas poslednej rozlúčky, aby sa ho nedotýkali a nelúčili sa s ním.