Politológ Lenč o Čaputovej postojoch k vládnej kríze: Vajatá, jej tím nepochopil úlohu prezidenta!

Politológ Jozef Lenč nie je nadšený z toho, akým spôsobom prezidentka SR Zuzana Čaputová rieši momentálnu politickú krízu. Odvolaná vláda si cez parlament schválila neskorý termín predčasných volieb, ktoré sa na základe príslušného hlasovania majú konať až na konci septembra. Teda bez mála rok po páde vlády Eduarda Hegera (OĽANO) a jej následnému povereniu vládnuť dočasne. Dočasnosť však, a to hlavne v prípade legitímne odvolaných vlád, nezvykne trvať desať mesiacov.

„Mala to byť najlepšia vláda (či koalícia) v dejinách Slovenska. Mala to byť konečne zmena k lepšiemu. Zmena za slušné Slovensko. Či dokončenie Novembra 1989 (aj s torzom osobností tých dní, ktoré sa rozhodli poslúžiť zmene). Lenže viac než sedem mesiacov pred (nateraz schváleným a nemenným termínom, ktorý nikto nechce, no musí byť) predčasných volieb sa čoraz výraznejšie ukazuje, že je to predovšetkým koalícia alibistov a klamárov,“ napísal Lenč na sociálnej sieti.

Stratená SaS a centrála OĽANO

Veľkú mieru kritiky si od Lenča odniesol poslanec Juraj Krúpa, ktorý počas tohto volebného obdobia vymenil poslanecký klub OĽANO, na ktorého kandidátke sa dostal do parlamentu, za poslanecký klub SaS. Je zrejmé, že by sa Krúpa rád prichytil niekde, kde sa prevezie do parlamentu aj druhýkrát. Vo svojich postojoch má však možno aj sám niekedy neporiadok. „One time, urobím všetko pre to, aby boli voľby v júni, next time neprezentujem sa na schôdzu, ktorá ich mohla schváliť a tak zabránim tomu, aby sa mohli voľby konať v júni 2023. Takto sa zachoval signifikantný reprezentant ´vládnej koalície´, alibista, obyčajný človek a v súčasnosti karpatský liberál, poslanec Juraj Krupa,“ komentuje Lenč.

Krúpov kamarát z mimovládneho prostredia

Svoje si odniesol aj človek, ktorý Krúpu dostal do politiky a o ktorom sa v neoficiálnych kuloároch hovorí ako o Krúpovom skutočnom nadriadenom. Poslanec Krúpa a minister obrany Jaroslav Naď by sa mali z mimovládneho prostredia poznať viac ako dobre. „A konkrétne dni 23. september a 30. september ako prvý spomínal ďalší člen predsedníctva OĽaNO a dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Prezidentka sa ohľadom tohto termínu vyjadrila až o deň neskôr, 18, januára 2023, približne hodinu pred stretnutím, ktoré zvolal Eduard Heger. Ergo termín konca septembra vyšiel z centrály OĽaNO, čo však „stabilnému géniovi“, ktorý používa lož ako pracovnú metódu efektívnejšie ako jeho vzor Vladimír Mečiar, aby s kamennou tvárou šíril výmysel a konšpiráciu, že termín 30. september 2023 vymyslela prezidentka Čaputová,“ pokračuje Lenč.

Čaputovej zlyhanie?

V súčasnosti sa podľa odborníka nevyznamenáva ani Čaputová, ku ktorej kritike pristupuje liberálnejšie ladená odborná verejnosť len veľmi sporadicky. V súčasnosti by však podľa Lenča mala byť predsa len aktívnejšia. „Rozpráva, vajatá a necháva sa vťahovať do parlamentných šarvátok a predvolebných kampaní. Miesto toho, aby ona sama robila politiku, predstavovala možnosti, určovala limity a presadzovala záujmy štátu (a svoje vlastné). Alibisti a luhári si užívajú to, že ona ani jej poradcovia nepochopili úlohu a miesto prezidenta v ústavnej a politickej kríze,“ dodal.