Policajná akcia FAKTÚRA: Čo sa ešte zistí o MOM-kách, ktoré prekvitali za Matoviča a Krajčího?

Keď bol premiérom Igor Matovič a ministrom zdravotníctva Marek Krajčí, azda najväčším zdravotníckym biznisom popri nakupovaní zdravotníckeho materiálu , covidových testov a vakcín, boli známe MOM-ky. Vtedajšia opozícia na čele s Robertom Ficom aj mnohí aktivisti žiadali, aby sa OČTK pozreli na ich fungovanie. Dnes sú tu prvé výsledky.

Prvé obvinenie v súvislosti s MOM-kami

Polícia Slovenskej republiky na sociálnej sieti upozornila na prvý prípad obvinenia súvisiaci s MOM-kami. MOM-ky boli covidovými testovacími miestami a v čase pandémie vyrástli, ako sa hovorí, ako huby po daždi.

Na facebookovej stránke Polície SR sa objavila správa o akcii FAKTÚRA. Polícia upozorňuje, že ÚBOK prináša obvinenie pre takmer 1,8 miliónový podvod.

“V rámci dnešnej policajnej akcie FAKTÚRA, ktorú realizuje špecializovaný vyšetrovací tím COVID protikorupčnej jednotky ÚBOK P PZ, bolo vznesené obvinenie A. K. v súvislosti s podvodným vyplácaním finančných prostriedkov určených na prevádzku mobilných odberových miest,” píe admin polície.

Dodal, že podľa doterajších zistení mala obvinená ako zamestnankyňa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v období od marca do decembra 2021 zadávať do účtovno-ekonomického systému ministerstva údaje z falošných faktúr, ktoré neboli riadne zaevidované na podateľni rezortu.

“Na faktúrach mali byť zneužité identifikačné údaje skutočných prevádzkovateľov mobilných odberových miest, s ktorými malo ministerstvo uzatvorené zmluvy o spolupráci. K týmto subjektom však mali byť uvedené bankové účty patriace iným fyzickým osobám,” napísala polícia.

Ďalej vysvetlili, že na základe takto vložených údajov systém vytvoril podklady na úhradu. “Finančné prostriedky určené na predstieranú prevádzku mobilných odberových miest boli poukazované na účty, ktoré skutočným prevádzkovateľom nepatrili. Od 31.03.2021 do 30.12.2021 malo byť týmto spôsobom vyplatených celkovo 1.777.849,71 EUR,” upozornila Polícia SR.

Matovič nakupoval cez firmu človeka, ktorého poznal

MOM-ky neboli jediným problémom Igora Matoviča. Obrovské podozrenia vznikli už vtedy, keď jeho vláda nakupovala antigénové testy cez firmu človeka, ktorý bol údajne riaditeľom školy, do ktorej chodili jeho dve dcéry. Z malej bezvýznamnej firmy sa v podstate cez noc stala spoločnosť s obrovskými príjmami.

Nákup antigénových testov počas pandemickej vlny v roku 2020 a 2021, spájaný s vtedajším premiérom Igorom Matovičom, stál na štátnych zákazkách pre trnavskú firmu Eurolab Lambda. Kontroverzia pramenila z faktu, že firma sídlila v rovnakom meste ako Matovič, získala mnohomiliónové kontrakty v čase núdzového stavu a jej zisk vzrástol stonásobne. Okrem toho v éteri zaznevala informácia, že Matovič majiteľa osobne pozná cez svoje deti.

Zmluvy na milióny testov pre celoplošné testovanie uzatvárala Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR). Firma Eurolab Lambda oficiálne uspela vo verejnom obstarávaní. Tržby spoločnosti sa vyšplhali na vyše 55 miliónov eur a čistý zisk firmy za rok 2020 poskočil na takmer 4 milióny eur (z predchádzajúcich desiatok tisíc).

ÚVO neskôr konštatoval porušenie princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania pri niektorých nákupoch SŠHR, čo vieslo k politickým sporom a výzvam na odstúpenie šéfa hmotných rezerv Jána Rudolfa, ktorý však pochybenia odmietal a obhajoval expresné nákupy počas núdzového stavu.

Matovičovo celoplošné testovanie

Pocchybné boli aj Matovičovo celoplošné testovania. Tie boli na Slovensku realizované v rokoch 2020 a 2021 a stáli daňových poplatníkov celkovo približne 586 miliónov eur. Finálne náklady vyplynuli z oficiálnych vládnych dokumentov, hoci v politických diskusiách sa objavovali aj odhady bliežiace sa k sume 800 miliónov eur. 

Štát nakúpil antigénové testy v celkovej hodnote zhruba 232,5 milióna eur. Časť z nich sa minula priamo pri víkendových plošných vlnách, časť neskôr na školách či na ministerstvách.

Prvé masové testovanie sa konalo v novembri 2020. Samotná prvá víkendová vlna (operácia Spoločná zodpovednosť) vyšla štát na 119,9 milióna eur. Tieto prostriedky išli najmä na:

• Ministerstvo obrany (42,6 mil. €): náklady spojené s logistikou a nasadením armády.
• Hmotné rezervy (50,9 mil. €): nákup zdravotníckeho materiálu.
• Odmeny a certifikáty (vyše 5 mil. €): príspevky pre policajtov, hasičov, záchranárov a tlač dokumentov. 
• Prevádzka mobilných odberových miest (MOM): Dlhodobé dotovanie a prevádzka odberných miest v obciach a mestách v roku 2021 stáli štát minimálne 71 miliónov eur. 
• Ďalšie výdavky ministerstiev: V priebehu roka 2021 minuli jednotlivé rezorty na pokračujúce testovacie akcie ďalších 102 miliónov eur. 
• Distribúcia a skladovanie: Skladovanie, rozvoz testov po Slovensku a s tým spojené administratívne výdavky vyšli na 62 miliónov eur.

Vakcíny, ktoré sa neskôr rozdávali a likvidovali

Nákup vakcín sa realizoval spoločným nákupom cez Európsku úniu. Išlo pritom o vakcíny Pfizer, Moderna, AstraZeneca a pod. Väčšinu očkovacích látok Slovensko získalo cez spoločný mechanizmus koordinovaný Európskou komisiou. V tejto súvislosti vznikla kauza Ursuly von der Leyenovej. Táto kauza je známa ako „Pfizergate“ a týka sa netransparentného nákupu vakcín proti COVID-19, pri ktorom si predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vymieňala súkromné SMS správy a komunikáciu cez WhatsApp s generálnym riaditeľom farmaceutickej firmy Pfizer Albertom Bourlom.

Európska komisia vyjednávala zmluvy centrálne, pričom štáty dostávali podiely podľa počtu obyvateľov. Pôvodne expertné tímy na Slovensku naplánovali nákup zhruba 3,8 milióna vakcín. Postupne sa však cez rôzne dodatky a automatické opcie celkový objem zmluvne navýšil až na 15,2 milióna dávok. 

Viac ako 100 miliónov eur skončilo vo vakcínach, ktoré buď expirovali a museli byť zlikvidované, alebo ich štát daroval krajinám tretieho sveta, napr. do afrických krajín.

Zdroj: NKÚ, ereport, FB/ Polícia SR