Podpora Ukrajiny sa Meloniovej môže vypomstiť. Jej súper Vannacci na kritike Kyjeva rastie

Meloniová sa profiluje ako pevná podporovateľka Kyjeva. Liga aj Vannacci však presadzujú zmierlivejší prístup k Moskve, odmietajú ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine a kritizujú rast výdavkov na obranu.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová pred budúcoročnými voľbami pritvrdzuje rétoriku v otázkach migrácie a bezpečnosti. Dôvodom je rast nového konkurenta na pravici – bývalého generála a europoslanca Roberta Vannacciho, ktorého strana Futuro Nazionale podľa prieskumov získava čoraz väčšiu podporu.

POLITICO upozorňuje, že Meloniová, ktorá si počas štyroch rokov vo vláde vybudovala umiernenejší medzinárodný obraz, sa tak čiastočne vracia k témam a tónu, s ktorými pôvodne vstúpila do veľkej politiky.

Ceuta dala Meloniovej príležitosť pritvrdiť

Taliansko bolo prvou krajinou EÚ, ktorá ostro zaútočila na španielsku vládu po náhlom príleve migrantov z Maroka do španielskej enklávy Ceuta.

Francúzsko a ďalšie štáty sprísnili hraničné kontroly, Taliansko však zašlo ďalej a dočasne pozastavilo voči Španielsku uplatňovanie schengenského režimu voľného pohybu. Na talianskych letiskách sú preto cestujúci prichádzajúci zo Španielska kontrolovaní oddelene.

Rím zároveň oznámil, že kontroly neplánuje zrušiť minimálne do 15. augusta. Madrid odpovedal zavedením kontrol cestujúcich prichádzajúcich z Talianska.

„V otázke nelegálnej migrácie neustúpime ani o milimeter,“ odkázala Meloniová. Dodala, že ochrana hraníc, boj proti prevádzačom a efektívne návraty migrantov zostávajú politikou jej vlády.

Kríza v Ceute, počas ktorej sa do španielskej enklávy dostali desaťtisíce migrantov a takmer sto ľudí zahynulo, jej poskytla príležitosť ukázať pravicovým voličom, že migrácia zostáva jednou z jej hlavných priorít.

Vannacci rastie a berie hlasy pravici

Za tvrdším tónom však podľa analytikov stojí aj domáca politika. Roberto Vannacci, bývalý generál a dnes europoslanec, so svojou stranou Futuro Nazionale rastie v prieskumoch. Podľa údajov citovaných POLITICO už prekročil hranicu siedmich percent, predstihol Ligu Mattea Salviniho a približuje sa k ďalšiemu koaličnému partnerovi Meloniovej – Forza Italia.

Politológ Marco Tarchi hovorí, že obava z Vannacciho konkurencie je zrejmá. „Všetko sa sústreďuje na zostrenie tónu. Témy – bezpečnosť, migrácia, identita – zostávajú rovnaké ako predtým,“ vysvetlil.

Meloniová už počas kampane v roku 2022 sľubovala tvrdý zásah proti nelegálnej migrácii vrátane námornej blokády. Tá sa napokon nerealizovala, jej vláda však otvorila centrá v Albánsku, kam majú byť premiestňovaní migranti počas posudzovania žiadostí o azyl.

Vannacci ide ešte ďalej. Presadzuje koncept remigrácie, teda návratu migrantov do krajín pôvodu, hoci jeho konkrétny model zatiaľ nebol detailne predstavený.

Europoslanec ľavicovej Demokratickej strany Giorgio Gori tvrdí, že Meloniovej reakcia na krízu v Ceute bola predovšetkým výsledkom domácich politických kalkulácií a snahy udržať si pravicových voličov.

Rozdielový hráč

Podľa politológa Giovanniho Orsinu je teraz hlavnou prioritou premiérky zabrániť tomu, aby hlasy začala strácať aj jej strana Bratia Talianska. V hre totiž môže byť budúce spojenectvo s Vannaccim.

Analytik Lorenzo Pregliasco upozorňuje, že jeho sedem percent môže byť rozhodujúcich. „Bez Vannacciho by stredopravica mohla najbližšie voľby prehrať. Tých sedem bodov je veľmi dôležitých,“ povedal.

Nicola Procaccini, blízky spolupracovník Meloniovej a spolupredseda skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov v Európskom parlamente, odmieta, že by premiérka menila svoju politiku pod tlakom Vannacciho.

„Stojí tam, kde stála vždy,“ tvrdí. Podľa neho sa iba ukázalo, že Meloniová nie je „rasistická, xenofóbna fašistka“, za akú ju vykresľovali jej odporcovia pri nástupe k moci.

Rozdiel v postoji k Rusku a Ukrajine

Najväčší skutočný rozdiel medzi Meloniovou a Vannaccim však podľa analytikov neleží v migrácii, ale v postoji k Ukrajine a Rusku.

Meloniová sa profiluje ako pevná podporovateľka Kyjeva. Liga aj Vannacci však presadzujú zmierlivejší prístup k Moskve, odmietajú ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine a kritizujú rast výdavkov na obranu.

Taliansko pritom podľa článku poskytlo Ukrajine za štyri roky pomoc vo výške približne 3 miliardy eur, čo zodpovedá zhruba jednému euru mesačne na každého obyvateľa krajiny. Rím sa zároveň nepripojil k programu NATO PURL na nákup zbraní pre Ukrajinu.

Podľa Tarchiho je práve Ukrajina oblasťou, kde existuje medzi Meloniovou a Vannaccim skutočný politický rozdiel. V otázkach migrácie, bezpečnosti či identity je podľa neho priepasť medzi nimi často umelo zväčšovaná z taktických dôvodov.

Zmena zahraničnej politiky ako červená čiara

Meloniovej spojenci preto budúce spojenectvo s Vannaccim nevylučujú. Podmienkou však má byť jeho zahraničnopolitická orientácia.

Procaccini to formuloval jednoznačne: ak by Vannacci chcel zaradiť Taliansko po bok Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey, spolupráca podľa neho nie je možná. Ak si však vyberie západné smerovanie, dohoda možná je.

Pred budúcoročnými voľbami tak Meloniová rieši dvojitý problém: udržať si tvrdé pravicové jadro a zároveň nestratiť obraz spoľahlivého západného partnera. Vannacci ju tlačí doprava najmä v migrácii a bezpečnosti, no práve zahraničná politika môže rozhodnúť, či sa z neho napokon stane jej nepriateľ, alebo budúci spojenec.

Zdroj: politico