Pellegrini v Číne ukázal suverénnu politiku. Slovensko má byť bránou do EÚ a mostom medzi Východom a Západom

Najdôležitejšia myšlienka jeho návštevy presahuje samotnú Čínu. Slovensko nemá byť perifériou, ktorá čaká, čo jej pridelia iní. Má využiť to, čo mu nikto nevezme. Svoju polohu medzi svetmi.

Prezident Peter Pellegrini absolvoval koncom júla štátnu návštevu Číny. A začnime tým najpodstatnejším. Bolo správne, že tam išiel. Ešte správnejšie bolo, ako tam Slovensko prezentoval.

Čína dnes nie je obyčajná krajina, ktorú si môžeme dovoliť posudzovať cez ideologické okuliare ako to navrhuje opozícia. Je jednou z dvoch rozhodujúcich svetových veľmocí, druhou najväčšou ekonomikou sveta a jedným z hlavných centier globálneho priemyslu, obchodu a technologického rozvoja. Seriózna slovenská zahraničná politika preto nemôže rozmýšľať nad tým, či sa s Čínou rozprávať. Musí rozmýšľať nad tým, čo dokážeme zo vzťahov s Čínou vyťažiť.

Pre malú, otvorenú a exportne orientovanú ekonomiku by bolo absurdné robiť opak. Ba čo viac, bolo by to hlúpe.

Pellegrini navyše v Pekingu nebol na výlete. Počas trojdňovej štátnej návštevy rokoval priamo s prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom. Čínske vedenie pomenovalo medzi perspektívnymi oblasťami spolupráce čistú energetiku, digitálnu ekonomiku, robotiku či umelú inteligenciu. Li Čchiang zároveň hovoril o rozvoji spolupráce v rámci Belt and Road Initiative a Peking deklaroval záujem o ďalšie čínske investície na Slovensku.

Slovensko môže a má byť mostom a bránou

Ešte dôležitejšie než samotné stretnutia bolo, akú úlohu Pellegrini Slovensku prisúdil.

Prezident povedal, že Slovensko je pripravené byť „bezpečným ostrovom“ pre čínske investície v Európskej únii a podporovať dialóg medzi Pekingom a Bruselom. Si Ťin-pching zasa vyzval Slovensko, aby zohrávalo konštruktívnu úlohu vo vzťahoch medzi Čínou a EÚ.

A práve tu sa dostávame k polohe Slovenska, ktorú sme sa celé desaťročia naučili vnímať skôr ako nevýhodu než ako príležitosť.

Slovensko je obrazne najvýchodnejším Západom a zároveň najzápadnejším Východom. A nie je to iba pekná fráza. Platí to hneď z niekoľkých dôvodov.

Politicky a ekonomicky patríme do západného priestoru. Sme členom Európskej únie, eurozóny a Schengenu, používame euro a máme plný prístup na jednotný európsky trh.

Zároveň však ležíme na bezprostrednom rozhraní smerom na východ. Slovensko má spoločnú hranicu s Ukrajinou a práve na východe krajiny sa fyzicky stretávajú dva odlišné železničné systémy. Slovensko je teda jedným z miest, kde sa dopravná infraštruktúra postsovietskeho priestoru priamo napája na strednú Európu.

A potom je tu kultúrna a historická rovina. Sme slovanský národ, ktorého jazyk a dejiny prirodzene vytvárajú väzby smerom na východ, ale zároveň sme stáročia súčasťou stredoeurópskeho civilizačného, hospodárskeho a politického priestoru.

Toto všetko nie je geopolitický hendikep, ale naopak obrovský a zatiaľ nevyužitý kapitál.

Najvýchodnejší Západ a najzápadnejší Východ

Malé krajiny nemajú lietadlové lode, miliardové armády ani schopnosť diktovať podmienky veľmociam. Ich sila musí byť niekde inde.

V polohe, konektivite, v schopnosti byť užitočný. A Slovensko má v tomto smere mimoriadne zaujímavú pozíciu. Môžeme byť krajinou, ktorá je pre ázijského investora bezpečne vo vnútri Európskej únie a eurozóny, ale súčasne geograficky, logisticky a kultúrne bližšie priestoru smerom na východ než západný okraj Európy. Pre Čínu môže byť práve toto zaujímavé. A pre Slovensko ešte viac.

Nemali by sme sa preto donekonečna pýtať, či sme Východ alebo Západ. Sme najvýchodnejším Západom a najzápadnejším Východom a namiesto toho, aby sme sa za túto polohu ospravedlňovali, mali by sme na nej zarábať. To je podstata zahraničnej politiky postavenej na národnom záujme.

Nová hodvábna cesta je príležitosť

Do tejto logiky presne zapadá aj čínska Belt and Road Initiative, teda iniciatíva známa ako Nová hodvábna cesta.

Počas Pellegriniho návštevy čínska strana výslovne hovorila o ďalšom rozvoji kvalitnej spolupráce v rámci Belt and Road a o posilňovaní vzájomnej konektivity. Premiér Li zároveň podporil ďalšie investície čínskych spoločností na Slovensku.

Pre nás je pritom podstatná jednoduchá otázka. Ak sa budú obchodné, investičné a logistické toky medzi Áziou a Európou ďalej rozvíjať, a oni sa budú, chceme sa pozerať, kadiaľ nás obídu, alebo chceme dostať Slovensko priamo na ich mapu?

Odpoveď by mala byť samozrejmá. Slovensko má byť vstupnou bránou investícií do Európy, logistickým uzlom aj miestom, kde sa zahraničný kapitál pretaví do výroby, technológií, pracovných miest a daňových príjmov. Teda nie koncovou stanicou, ale významnou križovatkou.

Ak budú čínske spoločnosti investovať v Európskej únii, našou úlohou je presvedčiť ich, aby investovali práve tu. Ak sa budú vytvárať nové logistické koridory medzi Áziou a Európou, našou úlohou je bojovať o to, aby Slovensko neobišli.

Toto rozhodne nie je podliezanie Pekingu, ako tvrdí opozícia či poniektoré médiá. Toto je ekonomická diplomacia a pragmatická realpoliticka v praxi.

Spolupracovať neznamená byť naivný

Samozrejme, spolupráca s Čínou neznamená vypnutie zdravého rozumu.

Pri kritickej infraštruktúre, strategických technológiách alebo prílišnej závislosti od jediného dodávateľa musí štát posudzovať bezpečnostné aj ekonomické riziká. Rovnaká zásada by však mala platiť pri každej veľmoci a každom významnom zahraničnom partnerovi.

Rozumnou odpoveďou na riziko nie je izolácia. Rozumnou odpoveďou je spolupracovať tam, kde je to pre nás výhodné, a chrániť sa tam, kde sú ohrozené naše strategické záujmy.

Pellegrini v Číne neprišiel vysvetľovať, prečo s Číňanmi obchodovať nechceme. Prišiel im vysvetľovať, prečo majú investovať práve na Slovensku. A presne to má slovenský prezident robiť.

Slovensko patrí predovšetkým samo sebe

Slovenská zahraničná politika nemusí riešiť absurdnú otázku, či máme patriť na Západ alebo na Východ. Slovensko patrí predovšetkým samo sebe.

Naše členstvo v EÚ, eurozóne či NATO je realitou. Nijako nám však nebráni budovať výhodné hospodárske a politické vzťahy s Čínou, Indiou, krajinami Perzského zálivu alebo ďalšími rastúcimi centrami svetovej ekonomiky. Naopak. Čím viac kvalitných vzťahov máme, tým viac možností máme.

Peter Pellegrini preto v Číne urobil presne to, čo má prezident malej exportnej krajiny robiť. Otváral dvere, budoval politické kontakty a ponúkal Slovensko ako miesto pre kapitál, technológie, výrobu a obchod. Čínske vedenie zároveň otvorene deklarovalo záujem prehlbovať strategické partnerstvo a podporovať ďalšie investície na Slovensku.

Najdôležitejšia myšlienka jeho návštevy však presahuje samotnú Čínu. Slovensko nemá byť perifériou, ktorá čaká, čo jej pridelia iní. Má využiť to, čo mu nikto nevezme. Svoju polohu medzi svetmi.

Zdroj: ereport