Pčolinský: Beňa mal na výber medzi pravdou a peniazmi a vybral si peniaze. Vypovedať proti mne začal, až keď mal istý výsluhový dôchodok

Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský sa po čase opäť ocitol v centre politického diania — nové zistenia v jeho kauze sa stali pomyselnou poslednou kvapkou a odštartovali mediálnu prestrelku medzi premiérom Ficom a generálnym prokurátorom Žilinkom. V rozhovore pre eReport opísal, ako sa na šesť rokov stratil dokument, v ktorom Beňa tvrdil že úplatok zobral sám a prečo jeho bývalý námestník zmenil výpoveď až po tom, ako si poistil výsluhový dôchodok. Takisto vysvetlil v čom sa list advokáta Lipšica rozchádza s Beňovou výpoveďou pod prísahou, a nechýbala ani téma dôveryhodnosti a spôsobilosti SIS.

Zápisnica, z ktorej sa stal úradný záznam

Jadrom Pčolinského prípadu je úplatok 40-tisíc eur od Zoroslava Kollára, ktorý mal cez sprostredkovateľa doputovať k vedeniu SIS. Boris Beňa sa v prvej výpovedi priznal, že peniaze zobral sám. O päť týždňov neskôr ju ale zmenil a tvrdil, že sumu si rozdelil s Pčolinským na polovicu. Prvá verzia sa ale do spisu nikdy nedostala — objavila sa až po šiestich rokoch, a to náhodou, v nesúvisiacom konaní.

Podľa Pčolinského nešlo o nedbanlivosť, ale o preklasifikovanie dokumentu. „Mal by byť v spise, najmä keď má charakter zápisnice, kde sú podpísaní všetci zúčastnení, a priamo pôvodca tej informácie, ktorým bol Boris Beňa“ hovorí. Rozdiel vysvetľuje príkladom: úradný záznam o tom, že informátor tvrdí, že Pčolinský kradne gél na vlasy v drogérii, dôkazom nie je. „Ale keby tam mali moje priznanie, že som kradol gél na vlasy v drogérii, tak to má úplne iný charakter.“ Beňa pritom – podľa svojej neskoršej výpovede na súde – bol pred spísaním dokumentu poučený podľa trestného poriadku, teda ako svedok.

Dokument zmizol v spise prokurátora Petra Kysela. Pčolinský podal podnet na generálnu prokuratúru, preveruje sa podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a na základe medializovaných článkov začala konať aj Krajská prokuratúra v Bratislave ex offo. „Neviem, ako to dopadne, pretože zatiaľ nemám absolútne žiadne vyrozumenie, že kto konkrétne vo veci koná,“ hovorí.

Dôchodok 2700 eur mesačne a načasovanie výpovede

Najzávažnejšou časťou je motív. Verzia, podľa ktorej chcel Beňa svojho bývalého nadriadeného kryť z kamarátstva, podľa Pčolinského neobstojí. Beňa pritom ponúkol, že peniaze vráti v plnej výške — aj tých 20-tisíc, ktoré mal podľa zmenenej výpovede odovzdať svojmu nadriadenému.

Keď Beňu zadržali, Pčolinský ho ako riaditeľ SIS postavil mimo výkon štátnej služby. Následne za ním prišiel Beňov advokát Lipšic so žiadosťou, aby jeho klient mohol ukončiť služobný pomer. Beňa počkal, kým rozhodnutie o uvoľnení nadobudne právoplatnosť — čo preňho vtedy znamenalo dôchodok vo výške 2700 eur, po valorizáciách dnes okolo 4000, plus odchodné rádovo v desiatkach tisíc eur. A až potom začal vypovedať.

„Keď si Beňa s Lipšicom mali vybrať medzi údajnou pravdou, že ja s tým niečo mám, a peniazmi, tak si vybrali peniaze. To nie je o tom, že by ma chcel kryť,“ konštatuje Pčolinský. Podstatné je podľa neho to, čo by sa stalo, keby sa o spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní dozvedel včas: „V tom momente ja by som mal plné právo ho prepustiť zo služobného pomeru. A nemal by nárok na ten vysoký výsluhový dôchodok.“ Dodáva: „To nie je žiaden charakterný a čestný čin.“

Rozpor, ktorý popiera vlastný klient

Osobitnú kapitolu tvorí list, ktorý Lipšic zaslal najvyššiemu súdu, aby ozrejmil okolnosti spolupráce svojho bývalého klienta. Pčolinský v ňom našiel tvrdenia, ktoré spis nepotvrdzuje. Prvým je verzia, že Beňa zmenil svoj postoj po tom, ako ho konfrontovali s výpoveďou Makóa. „To je lož. Pretože žiadna výpoveď Ľudovíta Makóa neexistovala.“ Beňa vypovedal 22. januára, Makó až o dva týždne neskôr, a v spise nie je ani zápisnica o akejkoľvek konfrontácii. Sám Beňa na súde uviedol, že mu pred 22. januárom nikto žiadnu zápisnicu iného človeka neukazoval.

Ešte ostrejší je druhý rozpor. Sporný dokument mal vzniknúť 14. decembra 2020 pri vyšetrovateľovi a prokurátorovi Kyselovi — Beňa však na súde vypovedal, že s vyšetrovateľom sa pred prvou výpoveďou 22. januára nikdy nerozprával. „Ako si ja mám z toho odvodiť, že on 14. 12. s Chudým a s Kyselom niečo spisoval, keď on tvrdí, že on sa s ním nikdy nerozprával?“ Na otázku obhajoby, ako sa k vyšetrovateľovi vtedy dostal, odpovedal, že to nejako vybavil advokát — a nepadol ani náznak, že by niekde predtým uviedol inú verziu.

„To, čo tvrdí Lipšic v liste, popiera jeho klient Boris Beňa priamo vo výpovedi,“ uzatvára Pčolinský. Podľa neho v skutočnosti nejde ani tak o Beňu: „Tam ide podľa mňa o krytie Petra Kysela.“

Prokurátor, ktorý spochybnil vlastných svedkov

Prvostupňové konanie sa pre Pčolinského skončilo v júni 2025 priaznivo, prokuratúra sa samozrejme odvolala a vec je teraz na Najvyššom súde. Obsah odvolania označuje za neobvyklý: prokurátor v ňom spochybnil vlastných svedkov a kajúcnikov Zoroslava Kollára aj Ľudovíta Makóa a problém mal aj s časťami Beňovej výpovede. Obhajobe vyčítal, že k svedkom v prospech obžalovaného pristupuje ústretovo a k tým proti nemu kriticky. „Akurát Petrovi Kyselovi to bolo divné. Takže to trošku svedčí o tom, čo je to za mentálneho atléta,“ poznamenáva.

Kysela označuje za „hnací motor všetkých nezákonností“. Okrem prekročenia lehoty vo vlastnej veci — keď ho prokurátor nechal vo väzbe cez Veľkú noc s odôvodnením sviatkov, hoci zmeškanie trvalo 21 dní — poukazuje na to, že rovnaké pochybenie, a to vo väčšom rozsahu, sa stalo pri Jozefovi Rehákovi. Aj tam to konštatoval najvyšší súd a Reháka priamo prepustil z väzby. Pčolinský pripúšťa, že u Kysela môže ísť buď o úmyselné krytie trestnej činnosti, alebo o neschopnosť: „A neviem, ktoré z toho je horšie.“ Za hlavnú postavu ho však nepovažuje — „Peter Kysel je veľmi slabý článok tej reťaze“ — a očakáva, že ho budú chrániť pred trestnoprávnymi dôsledkami. Odvolať prokurátora generálny prokurátor podľa neho sám nemôže, na to sú disciplinárne senáty najvyššieho správneho súdu; keďže Kysel pôsobí na medzinárodnom odbore generálnej prokuratúry, disciplinárne konanie by mal iniciovať práve GP — ak preverovanie skončí bez trestnoprávnej zodpovednosti.

Nechce odstúpenie Žilinku, chce odôvodnenia

V spore medzi premiérom a generálnym prokurátorom sa Pčolinský nestavia ani na jednu stranu. Od prokuratúry žiada niečo iné: odôvodnenia rozhodnutí, ktoré sa dajú preskúmať. „Tie odôvodnenia by nemali byť frázovité, ale mali by byť konkrétne, mali by vychádzať z nejakej logiky elementárnej a niektoré veci by sa nemali lámať cez koleno.“ S viacerými rozhodnutiami prokuratúry je spokojný, s inými absolútne nie — no odstúpenie generálneho prokurátora za riešenie nepovažuje: „Aj tak nemáme žiadny krok B v danom momente.“ Rovnakú výhradu má voči ministerstvu spravodlivosti Borisa Suska, ktoré v jeho veciach poslalo Európskemu súdu pre ľudské práva listy takej kvality, že odpornejšie by ich už nenapísal nikto — ani to však nie je podľa neho dôvod na demisiu.

Namiesto toho navrhuje mechanizmus kontroly cez parlament. Výročná správa generálneho prokurátora by podľa neho mala mať dôsledok: ak by proti nej zahlasovalo 90 poslancov, generálny prokurátor by skončil. „Nejaká miera kontroly by tam mohla byť, pretože máme viacero pozícií v štáte, kedy v zásade tí funkcionári pôsobia úplne mimo.“ Sám sa označuje za demokrata, ktorý rešpektuje výsledky volieb: „Ja neverím na žiadne vlády odborníkov, údajných, nikým nevolených, bez akejkoľvek zodpovednosti a bez mandátu.“ Lepší systém ako demokraciu podľa neho nemáme. Chýba ale aj kultúra na druhej strane: poslanci s generálnym prokurátorom nekomunikujú „ani slušne, ani vecne“.

Rebríček, v ktorom malo nulu osem služieb

Druhou témou rozhovoru bol stav tajnej služby, ktorú Pčolinský viedol. Rebríček v jednom francúzskom magazíne, v ktorom SIS skončila posledná a s ktorým odvtedy pracuje opozícia, rozoberá po častiach. Hodnotiteľ zo Slovenska bol podľa neho policajt bez skúsenosti s civilnými spravodajskými službami. Takisto sa porovnávali služby s nemerateľnými kompetenciami: čisto zahraničné rozviedky s SIS, ktorá v rámci jednej inštitúcie pokrýva zahraničnú aj domácu časť. A napokon, metodika pridelila nula bodov viacerým službám naraz — rovnako ako SIS ich mali maďarské, bulharské či srbské služby. „Tak ak majú rovnaký počet 0, ako môže niekto z toho vytvoriť záver, že Slovenská informačná služba je najhoršia?“ „Rebríčky sú fajn, že je to spravidla bulvár.“

Ako protiargument uvádza zmarený útok na dronovú továreň v Prešove — dôkaz, že medzinárodná spolupráca funguje. SIS spolupracuje približne so stovkou partnerov a intenzita výmeny od vojny na Ukrajine podľa neho neklesla; služby si informácie navzájom vymieňajú tam, kde jedna zdroje má a druhá nie. Historicky bola SIS silná v jadrovej energetike a na Balkáne, slabšia je pri technických spôsobilostiach, ktoré si žiadajú rozpočet. Vyvažuje to improvizáciou: prostriedok, na ktorý inde potrebujú 300-tisíc eur, dokážu slovenskí technici zostrojiť za 40-tisíc.

S klišé, že najlepšia tajná služba je tá, o ktorej nikto nevie, Pčolinský nesúhlasí. „V 21. storočí je povinnosťou spravodajskej služby každého demokratického štátu komunikovať s verejnosťou,“ hovorí — v obmedzenom rozsahu, medzi ústavným právom na informácie a povinnosťou chrániť utajované skutočnosti. „Keď sa o tom nevie, pod rúškom tmy sa dajú rôzne ohavnosti páchať.“ Verejná aj parlamentná kontrola podľa neho službu kultivuje — funkcionári si prestanú dovoľovať veci za hranou.

Kritiku si vyslúžil aj súčasný riaditeľ Pavol Gašpar, no z iného dôvodu, než aký zaznieva od opozície. „Riaditeľ Pavol Gašpar má dar naštvať a provokovať médiá a opozíciu vecami, ktoré by si podľa môjho názoru mohol odpustiť,“ hovorí — príkladom je avizované zúženie výročnej správy, ktoré vyvolalo vlnu kritiky, hoci české civilné služby zverejňujú ešte menej a dávajú sa nám za vzor. Službe by po tridsiatich rokoch želal nový zákon vrátane vyšetrovacích právomocí pri niektorých trestných činoch. Odmieta aj opozičnú výčitku, že Gašpar nemá potrebné kontakty. Tie sú v tomto prostredí „alfa a omega“, ale kto ich ako riaditeľ tajnej služby má, zvonku nikto nevie: „Opozícia vie, ako sa tomu hovorí „veľké gulové“ o tom, aké má Gašpar kontakty.“ Pripomína, že aj v čase, keď bola SIS na tom najhoršie — za čias HZDS a Ivana Lexu — sa riaditeľ stretával so šéfmi zahraničných služieb.

Jeho odkaz verejnosti je napriek výhradám zdržanlivo pokojný: „Vždy sa dá robiť lepšie, vždy sa dá robiť viac, ale v rámci možností, ktoré momentálne sú, občania môžu pokojne spávať.“

zdroj: eReport