Pri Iráne Západ pracuje s falošným príbehom, ktorý má verejnosť presvedčiť, že ide o obranu sveta. V skutočnosti ide o obranu vlastnej moci. A dúfa, že si to väčšina ľudí nevšimne.
Irán čelí nevyprovokovanej vojenskej agresii zo strany Izraela a USA, ktoré naň zaútočili bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a teda logicky porušili medzinárodné právo. Útočiace štáty útoky obhajujú právom na sebaobranu a argumentom prevencie jadrovej hrozby. Tvrdia, že Irán nesmie mať jadrovú bombu, lebo by to bolo nebezpečné pre región aj pre svet. Ak je dôvodom vojenského zásahu samotná potenciálna schopnosť získať jadrovú zbraň, potom sa nevyhnutne otvára otázka rovnakých pravidiel pre všetkých.
Ak by akési jadrové pravidlá platili pre všetkých rovnako, dnešná debata by vyzerala úplne inak. Pakistan oficiálne vlastní približne 170 jadrových hlavíc a Západ to bez rečí rešpektuje. Alebo taký Izrael je jedinou krajinou na svete, ktorá jadrové zbrane nepriznáva, no je všeobecne považovaný za jadrovú mocnosť a medzinárodné spoločenstvo mu to už desaťročia fakticky toleruje. A potom je tu Irán. Jadrovú zbraň nemá, no je vykresľovaný ako existenciálna hrozba, ktorú treba zastaviť za každú cenu. Okrem iného to dlhé roky bola Západom najsankcionovanejšia krajina sveta. V roku 2022 ich predbehlo Rusko.
Tu sa končí rozprávka o princípoch a začína realita dvojitého metra. Ak je jadrová zbraň globálnou hrozbou, potom by mala byť hrozbou rovnako v Islamabade, v Tel Avive aj v Teheráne. No nie je. V praxi rozhoduje, kto je spojenec a kto je nepriateľ. A práve v tejto selektívnej logike sa najlepšie odhaľuje, že reči či skôr kecy o ochrane sveta sú často len politická zámienka.
Pár faktov k vyspelosti
Západ vo svojej argumentácii často naznačuje, že Irán je civilizačne zaostalý štát, ktorý potláča a vraždí vlastných občanov a preto nemôže byť dôveryhodným aktérom v otázke jadrových zbraní. Takýto obraz je však zjednodušený a politicky účelový. Inak povedané, je to primitívna propaganda. Irán nie je liberálnou demokraciou západného typu, to je fakt. No rovnako nie sú liberálnymi demokraciami ani ostatné štáty Blízkeho východu, s ktorými Západ udržiava strategické partnerstvá a bezpečnostné aliancie. A nie, liberálnou demokraciou nie je ani Izrael.
Aby sme si ukázali, že Irán ma veľmi ďaleko od zaostalosti a naopak zaostalým môžeme nazvať skôr Pakistan, ktorý už jadrové zbrane vlastní, uveďme si pár faktov.
Podľa Medzinárodného menového fondu dosahuje Irán HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily približne 21 800 USD. Pakistan približne 7 200 USD. Irán je teda ekonomicky na hlavu približne trojnásobne výkonnejší.
Pre lepšiu predstavu HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily Ukrajiny sa pohybuje približne okolo 17 000–18 000 USD. To znamená, že Irán je ekonomicky na obyvateľa približne o 20 až 25 percent výkonnejší než Ukrajina. To vám ale médiá nepovedia.
Index ľudského rozvoja OSN (HDI) radí Irán do kategórie „High human development“ s hodnotou okolo 0,79. V rovnakej kategórii je aj Ukrajina, Albánsko či Moldavsko. Všetky tri krajiny ašpirujú na vstup do EÚ. Pakistan sa pohybuje približne na úrovni 0,54, teda v kategórii „Low human development“. V globálnom rebríčku je Pakistan výrazne nižšie.
Pri postavení žien vychádzajú medzinárodné indexy pre Pakistan oveľa horšie. Index rodovej nerovnosti OSN (GII) je v Pakistane vyšší než v Iráne, čo znamená väčšiu nerovnosť. Gender Gap Index Svetového ekonomického fóra dlhodobo radí Pakistan medzi posledné krajiny sveta.
Vzdelanosť a ľudský kapitál
Irán má mieru gramotnosti dospelých približne 89–90 %, zatiaľ čo Pakistan sa pohybuje okolo 60 %. Rozdiel je zásadný.
Irán má rozsiahlu univerzitnú infraštruktúru a vysoký podiel absolventov technických a prírodovedných odborov. V medzinárodných matematických a fyzikálnych olympiádach iránski študenti dlhodobo získavajú medaily a patria medzi nadpriemerné tímy. Krajina každoročne produkuje veľké množstvo inžinierov a vedcov, čo tvorí základ jej technologickej kapacity.
Práve silný ľudský kapitál vysvetľuje, prečo je Irán schopný vyvíjať vlastné raketové systémy, pokročilé obranné technológie a bezpilotné prostriedky napriek dlhodobým sankciám. Hovoríme o početnej, vzdelanej mestskej strednej triede, ktorá je schopná generovať technické a vedecké inovácie.
Populačne je Pakistan väčší – približne 250 miliónov obyvateľov oproti približne 90 miliónom v Iráne. No veľkosť populácie nie je mierou vyspelosti. V tomto prípade platí skôr presný opak.
Z pohľadu ekonomiky, vzdelanosti, zdravotníctva a štrukturálnej vyspelosti spoločnosti vychádza Irán v medzinárodných indexoch systematicky oveľa lepšie než Pakistan.
Jadrový paradox
Pakistan je oficiálne jadrovou mocnosťou. Odhady hovoria o približne 170 jadrových hlaviciach. Svet to akceptoval ako hotový fakt.
Izrael je všeobecne považovaný za jadrovú mocnosť s odhadovaným arzenálom desiatok až približne stovky hlavíc. Svoju držbu zbraní oficiálne nepotvrdzuje ani nepopiera a nie je signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Napriek tomu nečelí sankčnému režimu ani systematickému medzinárodnému tlaku v tejto otázke. Žiadna iná krajina sveta nedisponuje takýmto statusom.
Irán jadrovú zbraň oficiálne nemá. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nemá potvrdený funkčný jadrový arzenál Iránu, hoci existujú spory o rozsah obohacovania uránu.
Ak je jadrová zbraň existenčnou hrozbou pre svet, potom by rovnaký tlak musel byť vyvíjaný na všetkých, ktorí ju vlastnia alebo sú za jadrové mocnosti považovaní a nepatria do tzv. Jadrovej päťky. Realita je však odlišná. Tlak, sankcie a úvahy o preventívnych úderoch sa systematicky sústreďujú na štát, ktorý jadrovú zbraň oficiálne ani nemá.
Pre úplnosť treba dodať, že jadrové zbrane vlastní aj Severná Kórea. Ale keďže nie je priateľom Západu, ale naopak Ruska a Číny, aj KĽDR je pod veľkým tlakom. Aj tento prípad ukazuje, že jadrová otázka sa v praxi nerieši univerzálnym princípom, ale geopolitickým zaradením štátu. Tlak alebo tolerancia sa odvíjajú od toho, kto je spojenec a kto nie. Všetko ostatné sú táraniny.
Armáda a technologická úroveň
Irán vybudoval jednu z najrozvinutejších raketových infraštruktúr na Blízkom východe. Disponuje rozsiahlym balistickým programom a vyvinul pokročilé hypersonické strely, čím sa stal len tretím štátom na svete, ktorý takými strelami disponuje. Zaradil sa tým k Rusku a Číne, iné krajiny hypersonické strely vyvinúť nedokázali. Ani USA.
Irán sa tiež stal významným producentom najmodernejších bezpilotných systémov, ktoré sú technologicky konkurencieschopné a masovo používané. Ukrajinci by vedeli rozprávať.
Na druhej strane Pakistan má síce silnú armádu a jadrový arzenál, no jeho technologická autonómia v oblasti pokročilých zbraňových systémov je vo viacerých oblastiach závislá od zahraničnej spolupráce.
Kde je skutočný rozdiel?
Rozdiel je geopolitický. Pakistan je dlhodobým partnerom Spojených štátov v regióne, hoci ide o manželstvo z rozumu. Irán je strategickým rivalom Izraela a Izrael je kľúčovým spojencom USA na Blízkom východe.
Regionálna rovnováha síl by sa zásadne zmenila, ak by sa k jadrovému odstrašovaniu priblížil aj Irán. Neohrozená hegemónia USA na Blízkom východe, ktorú si udržiavajú prostredníctvom Izraela, by sa skončila.
Argument, že „Irán nesmie mať jadrové zbrane, lebo by to bolo nebezpečné pre svet“, znie inak, keď si uvedomíme, že Pakistan a Izrael ich majú a svet to akceptuje.
To naznačuje, že jadrová otázka nie je primárne o civilizačnej úrovni či „zaostalosti“, ale o tom, kto je súčasťou bezpečnostnej architektúry Západu a kto stojí mimo nej. Irán sa dlhodobo odmieta podriadiť západnému bezpečnostnému usporiadaniu v regióne. Pakistan je (čiastočne) jeho súčasťou. Inak povedané poslúcha.
V konečnom dôsledku nejde len o jadrovú technológiu ako takú. Primárne ide o mocenskú (ne)rovnováhu na Blízkom východe. V regióne, ktorý je kľúčový pre globálne energetické trhy, ropu a plyn. Ak by niekto nerozumel, tak americký dolár sa nenazýva petrodolárom len tak. Ak bol dolár kedysi krytý zlatom, čo zrušil prezident Nixon v roku 1971, po tomto dátume je dolár de facto krytý ropou.
Záverečné upresnenie
Autor tohto textu netvrdí, že Irán má mať jadrové zbrane. Pointa je iná.
Ak Pakistan môže mať približne 170 jadrových hlavíc bez toho, aby čelil režimu permanentnej démonizácie a hrozieb a Izrael môže mať jadrový status v praxi tolerovaný bez toho, aby ho vôbec musel priznať, potom je jasné, že jadrová morálka nie je univerzálna. Je selektívna.
Pointa je teda v tom, že pri Iráne Západ pracuje s falošným príbehom, ktorý má verejnosť presvedčiť, že ide o obranu sveta. V skutočnosti ide o obranu vlastnej moci. A dúfa, že si to väčšina ľudí nebude skladať z faktov, ale vystačia si s prvou signálnou.
Lenže svet sa mení. A ak takáto hra na morálku a na city fungovala bez väčšieho odporu pred dvadsiatimi rokmi, dnes už je situácia iná. Informácie sú dostupné, porovnania sú jednoduché a dvojitý meter je viditeľný na prvý pohľad. Farizejstvo Západu si uvedomuje čoraz väčší počet ľudí.
Zdroj: ereport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zaostalý Pakistan oficiálne vlastní jadrové zbrane. Prečo ich nemôže mať vyspelý Irán? Lebo Izrael