Opozícia zneužíva ešte aj rakovinu!

Časť slovenských médií žije posledný týždeň príbehom Mareka Macha, opozičného mládežníckeho aktivistu. Patril napríklad medzi tých, kto dostal peniaze od britskej vlády na „podporu demokracie“ pred parlamentnými voľbami v roku 2023.

Ten nedávno dostal rakovinu, vo forme tzv. Hodgkinovholymfómu v IV. štádiu. Podľa jeho vyjadrenia mu lekári odporučili ako najvhodnejšiu liečbu tzv. protokolom BrECADD. Ten je na Slovensku dostupný len po splnení určitých kritérií. Mach nechcel čakať a priatelia vytvorili zbierku, kde sa mu ľudia v krátkom čase zozbierali na sumu 200 tisíc eur na liečbu.

Médiá tento príbeh vytrhli z kontextu a tvrdia, že ide o príklad toho, ako vláde nezáleží na pacientov. Je to naozaj tak?

Slovenské zdravotníctvo? Všetko možné, len nie nedostupné

V prvom rade: slovenskému zdravotníctvu možno vyčítať veľa vecí, a vláda v tomto smere dlhodobo určite nemá celkom čistý štít, to si povedzme na rovinu. Ale vyčítať nášmu zdravotníctvu nedostupnosť?

Preboha! Slováci z celého sveta v prípade, že majú zdravotný problém, chodia domov. Zubár v takej Británii je tak drahý a ťažko dostupný (a to aj pre bežných Britov), že Slováci s radosťou po plomby lietajú do svojej domoviny.

Nemci? Bežnú zubársku starostlivosť majú cez svoje poisťovne hradenú slušne. Ale zložitejšie procedúry už hradené nemusia byť, prípadne sa na ne je ťažšie dostať. Aj preto je taká koncentrácia zubárov v českom pohraničí – chodia tam Nemci.

Slováci, presnejšie Slovenky, chodia domov zo sveta aj rodiť. Alebo na zložité chirurgické zákroky, na ktoré by v mnohých západných krajinách čakali v poradovníku veľmi dlho. Na konci dňa by zákrok dostali v peknej nemocnici, ale čakali by aj dvakrát tak dlho, ako na Slovensku.

No a do tohto výpočtu patrí aj fakt, že aj pomerne finančne náročné liečby u nás poisťovne väčšinou pomerne pružne a prajne preplatia.

V čom zavádzajú médiá

Pri konkrétnej diagnóze Mareka Macha médiá verejnosti podsúvajú, že daná liečba, na ktorú sa mu vyzbierali dobroprajní ľudia, je inde bežne dostupná.

To nie je pritom vôbec pravda. V Škótsku by mal Marek Mach smolu, liečba protokolom BrECADD nie je štátom odporúčaná. Vo vedľajšom Anglicku a Walese (ktoré majú čiastočne oddelené zdravotné systémy) liečba v niektorých regiónoch dostupná je, v iných nie. Záleží to na posúdení konkrétneho regionálneho štátneho poskytovateľa. 

Vo Francúzsku je situácia podobná: niekde ju ponúkajú, inde nie.

Áno, v Nemecku a Rakúsku je liečba štandardne ponúkaná, a dnes to už platí aj pre Českú republiku. 

A áno, Slovensko by sa k nim mohlo pridať. Ale nemanipulujme verejnosť: štátne orgány rozhodujú o kategorizácii liekov, a následne o preplácaní rozhoduje aj niekedy komplikovaný dialóg s poisťovňami, a protokol BrECADD je len jedným prípadom z obrovského radu, ktoré štátne inštitúcie rozhodujú. 

Pričom je to rozhodovanie komplikované. Stále totiž bežia štúdie, ktoré majú dávať na efektívnosť tejto liečby odpoveď. Všade, po celom svete. Pričom do tej odpovede môžu vstupovať aj také faktory, ako genetika konkrétneho obyvateľstva a podobne (ktorá môže niekde hrať svoju rolu). Nie je to tak, že ide o nejaké rýchle a jednoznačné rozhodnutie, alebo okopírovanie nejakého odporúčania z inej krajiny.

Všimnime si, že portály a denníky si ani nedali tú námahu, aby spravili na danú tému rozhovor s nejakým odborníkom. Stačil im príbeh Mareka Macha, tak, ako ho podal Marek Mach. A po ňom novinári, v prvom rade z Denníka N.

Nebuďme hyeny

Mimochodom, práve onkológia patrí u nás k odborom, ktoré majú pomerne vysokú prioritu, vidno to aj na fungovaní Národného onkologického ústavu v Bratislave, so slušnou medzinárodnou reputáciou.

Zdravotníctvo kritizujme, pokojne. Ale to, čo médiá predvádzajú na danom prípade je jednoducho značnou dávkou hyenizmu.