KOMENTÁR Opozícia sa vzdala reálnych tém

Akokoľvek neuveriteľne to znie, opozícia predsa len ďalej rozvíja motív údajného opustenia Európskej únie a NATO.

Komu to má slúžiť?

Proti podobným myšlienkam sa pritom nielenže vyslovuje celá koalícia (Smer, Hlas aj SNS) ide aj o to, že je to prakticky v zásade nerealizovateľné. Sme s oboma organizáciami mimoriadne poprepájaní. A sme malá krajina, ktorej by bolo veľmi ťažké existovať mimo veľkých blokov.

Iste, druhá vec je, že aj únia aj NATO sa tiež vyvíjajú v čase a v budúcnosti sa môžu meniť, aj pomerne radikálne. Pokojne sa môže na stôl vrátiť téma radikálnej zmeny hospodárskeho fungovania únie, vrátane eurozóny, ako tomu bolo počas gréckej krízy. 

Podobne sa pokojne môže stať, že sa začnú meniť rámce pre kolektívnu bezpečnosť a obranu.

Ale to hovoríme o vývoji, v určitom krízovom momente, v ktorom sa členské krajiny budú rozhodovať, ako ďalej, čo im dáva zmysel a čo nie. To je niečo iné, ako nejaké údajné snahy samostatne sa trhnúť, na vzdor všetkým naokolo. To je, ešte raz, v prípade krajiny ako Slovensko v zásade nereálne, taký šok pre hospodárstvo aj spoločnosť nedáva nikomu normálnemu zmysel.

Pri NATO je to trochu iné, nejde o hospodársku organizáciu, ale vystúpiť v zásade nemáme dôvod, my nie sme tí, ktorých členstvo by vytváralo medzinárodné napätie. 

Potom ostáva otázka, prečo opozícia túto tému tak silno tlačí?

Gruzínsky scenár a poučky Euromajdanu

A odpoveď je jednoduchá. Opozícia si zvolila tému, ktorá v prvom rade dobre vyzerá v titulkoch medzinárodnej tlače. Pretože to evokuje iné „revolúcie“ v širšom regióne. Zlá, autoritárska vláda a proti nej obyvateľstvo, ktoré si veľmi praje byť demokratické a západné. 

Plus, aj manuály na to sa rýchlo nájdu, veď sú pomerne všeobecné, uplatňované od Kyjeva po Tbilisi. 

Preto táto téma prebila všetky ostatné možné, ktoré by prípadne boli samotným ľuďom na Slovensku bližšie. Ale o tých ide až v druhom rade. Ale treťom alebo vôbec.

A tak si opozícia preberá rôzne scenáre, ako by sa dali zorganizovať protesty tak, aby boli fotogenické a popri nich rovnako fotogenické provokácie, ktoré by pomáhali roztáčať špirálu nepokojov. Rozoberajú si medzi sebou nápady ako zorganizovanie stanového mestečka pred úradom vlády, možnosti zátarasov na cestách, blokácie verejných budov až po okupáciu niektorých verejných priestorov.

Smola je, že v momentálnom medzinárodnom nastavení už dopyt po takejto akcii rýchlo klesá. 

Európske inštitúcie aj členské krajiny sa začínajú opäť obzerať po možnosti obnoviť dodávky ruských surovín, bezpečných a lacných, a teda úspešne ukončiť konflikt na Ukrajine. K moci sa čoraz viac dostávajú strany ideologicky značne odlišné od našich progresívcov. No a v USA je prezident, ktorého k moci vyniesla práve nespokojnosť s americkým „deepstate“ a jeho konaním v zahraničí, vrátane činnosti tajných služieb. Tým pádom klesá podpora významných zložiek našej opozície.

Tá to bude mať s protestami vlastne veľmi ťažké. Oveľa ťažšie, ako si naplánovali.

Zdroj: eReport