To, že Slovensko nový zdroj potrebuje, nie je politická otázka, ale fakt. Odborné odhady rátajú v najbližších desaťročiach s výrazným rastom spotreby elektriny v dôsledku elektrifikácie priemyslu, dopravy a domácností, či rozvoja dátových centier.
Výstavba nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach sa stala ďalším príkladom, kde sa väčšina opozície prestala baviť o Slovensku a začala sa baviť o Robertovi Ficovi. Namiesto vecnej diskusie o energetickej bezpečnosti, budúcich kapacitách a stabilite cien elektriny, teda o záujmoch štátu, nastúpila známa línia politického boja. Spochybniť všetko, čo vláda urobí a ak sa dá, ešte to s pomocou médií predať ako „škandál“ či „zlyhanie“.
Opozícia klame a zavádza
V Hospodárskych novinách to bolo pomenované trefne. Opoziční politici sú viditeľne nešťastní z dvoch vecí. Že vláda si za partnera pre nový blok vybrala americký Westinghouse a že premiér Robert Fico získal audienciu u Donalda Trumpa v jeho sídle Mar-a-Lago. Tento politický bonus by si pritom, ako sa v komentári otvorene píše, na jeho mieste vybral každý. Michal Šimečka, Ivan Korčok aj Igor Matovič. Rozdiel je v tom, že pri jadre už nejde o fotky, ale o strategické rozhodnutie na desiatky rokov dopredu.
Do tejto debaty vstúpil aj jadrový expert KDH Andrej Žiarovský, ktorý jasne vysvetlil, prečo v súčasných podmienkach vychádza americké riešenie ako najvýhodnejšie. Reaktor A5000 podľa neho predstavuje pokročilý tlakovodný systém s pasívnymi bezpečnostnými prvkami, ktorý nevyžaduje externé napájanie a využíva tzv. inherentnú bezpečnosť. Zároveň potrebuje menší priestor aj menej obslužného personálu.
Žiarovský zároveň pomenoval realitu, ktorú zvyšná časť opozície v politickom zápale ignoruje. Kórejské riešenie je viazané obchodnou dohodou s Westinghouseom, francúzsky reaktor EPR má výkon nad limitmi, ktoré slovenská energetická sústava potrebuje a jeho „menšia“ verzia zatiaľ existuje len na papieri. Ak štát nechce experimentovať s prototypom, výber sa v praxi zužuje na jediné reálne riešenie.
Napriek tomu sa z opozície ozývajú tvrdenia o „lacnejšom tendri“ a „lepších alternatívach“. Aj samotný komentár v HN to označuje za populistické, zavádzajúce a nepravdivé reči. Jadrový blok si nekupujete v katalógu. Ide o technologicky, finančne a bezpečnostne extrémne náročný projekt, ktorý dokáže dodať len úzky okruh firiem, ktoré sa navzájom poznajú a často spolupracujú. Český tender na Dukovany trval päť rokov, stál stovky miliónov eur a dodnes je predmetom sporov na európskych súdoch. Presne tomuto sa Slovensko snaží vyhnúť.
Žiarlivosť na úspechy vlády
Zaujímavé je, že vládu v tomto kroku dokázal pochváliť aj Ivan Mikloš, dlhoročný kritik Roberta Fica. Otvorene povedal, že vláda koná správne v oblasti zvyšovania budúcich kapacít slovenskej energetiky a pripomenul známu tézu: najdrahšia jadrová elektráreň je tá, ktorá sa nikdy nepostaví.
To, že Slovensko nový zdroj potrebuje, pritom nie je politická otázka, ale fakt. Odborné odhady rátajú v najbližších desaťročiach s výrazným rastom spotreby elektriny v dôsledku elektrifikácie priemyslu, dopravy a domácností, rozvoja dátových centier najmä pre rýchlo rastúce odvetvie AI a postupného odklonu od fosílnych palív. Bez nových stabilných zdrojov bude krajina odkázaná na dovoz energie a vystavená cenovým šokom.
V tomto svetle vyzerá časť opozičnej kritiky skôr ako pokračovanie stratégie škodiť za každú cenu, než ako snaha o racionálnu diskusiu. Výnimkou je práve KDH, ktorého expert hovorí jazykom technických parametrov, bezpečnosti a energetického mixu a nie politických bodov na úkor slovenských národnoštátnych záujmov.
Rozhodnutie vlády ísť americkou cestou je preto, ako to pomenoval aj komentár v HN, racionálne, pochopiteľné a rozumné. Politická žiarlivosť na úspechy vlády, či už ide o zahraničné rokovania alebo strategické projekty, však opäť vyhráva nad vecnou debatou o tom, čo Slovensko bude potrebovať o dvadsať, tridsať či päťdesiat rokov. Ale od opozície už ani nič iné a príčetné nečakáme.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Žiarlivá opozícia pri novej atómovej elektrárni uprednostnila konflikt a vlastné záujmy pred slovenskými