Opäť sa tlačí na zrušenie veta v EÚ. Pre SR by to bol koniec suverenity, opozícia by to Bruselu odobrila

V zásade ide o otázku prežitia. Ide o to, či si Slovensko zachová právo zablokovať rozhodnutia v kľúčových otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti, ktoré môžu mať priamy dosah aj na jeho energetiku, ekonomiku a celkové smerovanie.

V Európskej únii sa opäť rozbiehajú snahy o zrušenie práva veta v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Tentoraz sa to otvorene hovorí už nielen v zákulisí, ale aj nahlas. Nemecko a Švédsko tlačia na to, aby sa jednomyseľnosť obmedzila alebo úplne zrušila, lebo Únia vraj nestíha reagovať na vojnu na Ukrajine, Irán či ďalšie krízy. V skutočnosti však nejde o žiadnu technickú úpravu fungovania EÚ. Ide o pokus zobrať členským štátom jeden z posledných skutočných nástrojov, ktorým ešte vedia brániť svoje národné záujmy.

Vláda je proti zrušeniu veta

Právo veta nie je chyba systému. Je to poistka suverenity. Je to hranica, za ktorou už z Únie prestáva byť spoločenstvo štátov a stáva sa centralizovaný útvar, v ktorom veľké krajiny rozhodujú a menšie sa majú poslušne prispôsobiť. Presne preto sa proti rušeniu veta nestavia len Slovensko či Maďarsko, ale aj ďalšie štáty vrátane Francúzska, Belgicka a viacerých menších krajín, ktoré si uvedomujú, že bez tejto poistky môžu byť v kľúčových otázkach jednoducho prevalcované.

Brusel si týmto sám pod sebou podpiľuje konár. Namiesto toho, aby sa zamyslel, prečo narastá odpor voči jeho politike, chce odstrániť mechanizmus, ktorý tento odpor ešte drží v rámci pravidiel. Ak zruší veto, nedosiahne viac jednoty. Dosiahne viac nedôvery, viac napätia a viac pocitu, že o osude štátov sa rozhoduje bez nich. To nie je cesta k silnejšej Európe. To je cesta k ešte hlbšiemu rozkladu európskej dôvery.

Slovensko si v tejto veci nemôže dovoliť ani centimeter ústupku. Môžeme si o tejto vláde myslieť čokoľvek, ale v jednej veci má pravdu dlhodobo a konzistentne: zrušenie práva veta je neprijateľné. Premiér Robert Fico to hovorí opakovane a po tejto správe na túto líniu nadviazali aj Matúš Šutaj Eštok a Tibor Gašpar. Je to správny postoj, pretože bez práva veta by Slovensko pri zásadných zahraničnopolitických, bezpečnostných a ďalších otázkach stratilo poslednú reálnu brzdu voči rozhodnutiam, ktoré môžu ísť priamo proti našim záujmom.

Opozícia by to Bruselu odsúhlasila

Porovnajme to s opozíciou. Keby dnes vládla ona, zrušenie práva veta by podporila prakticky okamžite. Podporila by ho z rovnakého dôvodu, z akého podporuje takmer všetko, čo prichádza z Bruselu, bez ohľadu na to, či je to výhodné pre Slovensko. Videli sme to aj nedávno pri ropovode Družba. Keď išlo o energetické záujmy Slovenskej republiky, opozícia sa nepostavila na stranu Slovenska, ale na stranu Zelenského. To je presne ten model politiky, v ktorom sa národný záujem obetuje v prospech cudzej agendy a ešte sa to predáva ako morálna nadradenosť.

Debata o práve veta dnes nie je technická ani akademická. V zásade ide o otázku prežitia. Ide o to, či si Slovensko zachová právo zablokovať rozhodnutia v kľúčových otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti, ktoré môžu mať priamy dosah aj na jeho energetiku, ekonomiku a celkové smerovanie. Ak by o takýchto veciach rozhodovala kvalifikovaná väčšina, menšie štáty by boli odkázané na milosť a nemilosť väčších hráčov. A to už nie je partnerstvo, ale vazalstvo.

Ak chce EÚ prežiť ako projekt spolupráce, nemôže ísť cestou umlčiavania členských štátov. Nemôže riešiť nesúhlas tým, že odstráni možnosť nesúhlasiť. To by nebola reforma, ale priznaná rezignácia na rovnosť štátov v Únii. Slovensko preto musí v tejto veci povedať jasné nie. A čím hlasnejšie budú z Bruselu znieť výzvy na rušenie veta, tým hlasnejšie musí znieť aj náš nesúhlas.

Zdroj: ereport, tasr