Odborník vyslovil nádej: Nakoniec to všetko dobre dopadne

Český profesor ekológie a evolučný biológ Jaroslav Flegr vysvetlil, ako funguje mutovanie koronavírusu. Jeho príspevok nevyznieva vôbec optimisticky. Ľudia skrátka voči koronavírusu ťahajú za kratší koniec. Ak sa nám podarí uhrať remízu, budeme radi. Napriek tomu máme nádej.

„Mutácie vírusov vznikajú neustále a sú tu s nami od samého začiatku epidémie. Každá mutácia obvykle vzniká ako náhodná chyba pri kopírovaní génov, prípadne pri opravách ich poškodenia. Pri vírusoch, ktorých gény sú tvorené RNA, teda napríklad pri koronavírusoch, vznikajú obzvlášť často,“ prezradil vedec s tým, že ako sa postupne menia podmienky šírenia vírusu, mení sa aj okruh mutácií, ktoré sú pre vírus užitočné. „V lete boli výhodnejšie napríklad mutácie, ktoré umožňovali vírusu šíriť sa prednostne kvapôčkami,“ upozornil Flegr. Teraz v zime je zase pre vírus vhodnejšie šírenie aerosólom.

„Evolúcia vírusu je rýchla, takže sa vírus dokáže šikovne prispôsobovať aj rýchlo sa meniacim podmienkam. Ak napríklad skrátime karanténu z 15 na 10 dní, začnú rýchlo prevažovať mutácie, ktoré zariadia, že chorý bude infekčný dlhšie ako 10 dní. Ak budeme používať pre diagnostiku lacné testy, ktoré rozpoznávajú iba jedno miesto na antigéne alebo v sekvencii jedného génu, rýchlo v populácii začnú prevládať vírusy, ktoré budú mať toto miesto pozmenené. Ak preočkujeme veľkú časť populácie, rozšíri sa mutácia, proti ktorej nebude táto vakcína pôsobiť. Preto je dobré, že sa u nás (pozn. v Čechách) bude očkovať rôznymi typmi vakcín a preto je skvelé, že najmä RNA vakcíny možno rýchlo pozmeniť.“

Vedec tiež upozorňuje na to, že v prírode neustále prebieha evolučný zápas medzi parazitom a jeho hostiteľom. Za normálnych okolností máva parazit navrch. „Moderné ľudstvo však predstavuje pre vírus celkom tvrdý oriešok. Vďaka rozvoju vedy už dokážeme na evolučné ťahy parazita reagovať veľmi rýchlo, napríklad vývojom nových vakcín a nových diagnostických metód,“ myslí si profesor.

Upozorňuje však, že protivníka treba brať vážne. „Ono to nakoniec dobre dopadne, mutácia-nemutácia. Ak nie v Čechách, tak aspoň vo väčšine krajín. Vírus je naozaj veľmi silný protivník, keď s ním uhráme aspoň remízu, môžeme byť celkom radi. V ostatnej bitke, pred sto rokmi, sme mali 50 – 100 miliónov obetí. Dnes je nás na planéte asi päťkrát viac a pritom v tej našej vojne budeme mať straty asi dvadsaťkrát menšie. Tiež žiadna veľká sláva, ale bohužiaľ nás ta mrcha koroňácka zastihla nepripravených. Nabudúce to už bude lepšie,“ dodal na záver evolučný biológ.