Odborári štrajkujú a požadujú od vlády zvýšenie platov! Analytik hovorí o absurdných požiadavkách

Nárast výdavkov na mzdy v štátnej a verejnej správe odhadom o 1,5 miliardy eur nie je v kontexte predchádzajúceho zvyšovania platov, spomalenia inflácie, medzinárodného porovnania a rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný. V reakcii na aktuálne požiadavky odborov na to upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

Absurdné požiadavky odborárov

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) v utorok (16.7.) informovala, že požaduje zvyšovanie tarifných miezd zamestnancov v štátnej a verejnej správe od 1. septembra tohto roka o 10 % a od 1. januára 2025 o ďalších 10 %. Keďže sa s predstaviteľmi vlády zatiaľ nedohodli, vstupujú odborári do štrajkovej pohotovosti.

Súčasný proces vyjednávania o zvyšovaní platov je potrebné podľa Ďuranu vnímať aj v kontexte medzinárodného porovnania. „Slovensko vydáva na platy najviac v celej Vyšehradskej štvorke (V4), a to nielen ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy, ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte (HDP). V týchto porovnaniach dáva SR viac, ako je priemer EÚ,“ priblížil analytik.

Predimenzovaná verejná správa

Pripomenul, že ešte v roku 2015 predstavovali platy verejných zamestnancov 8,9 % slovenského HDP a 19,5 % verejných výdavkov. Minulý rok to bolo už 11 % HDP a 23 % verejných výdavkov. Počet zamestnancov verejnej správy v uplynulých desiatich rokoch tiež vzrástol, a to o 47.000 alebo 10,5 %. „Príčiny tohto vývoja sú stále tie isté. Neefektívna digitalizácia, skostnatenosť a neefektívny manažment verejného sektora, a predovšetkým množstvo zbytočných úloh, ktoré zamestnanci verejného sektora musia vykonávať,“ zhodnotil Ďurana. Upozornil, že rast výdavkov na mzdy sa prejavil aj v silnejšom raste priemernej mzdy vo verejnom sektore. Priemerná mzda by tu mala byť podľa odhadov v tomto roku vyššia o 279 eur alebo 19 % ako v súkromnom sektore.

Analytik dal za pravdu vláde

Z pohľadu udržateľnosti verejných financií, ale aj kvality verejných služieb je podľa analytika potrebné pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov a rozsahu činností štátu. Vzhľadom na nedostatok pracovníkov na trhu a nízku mieru nezamestnanosti totiž nebol nikdy lepší čas na prepúšťanie ako v súčasnosti. „Takto získané úspory by mali byť použité na znižovanie deficitu štátu, čiastočne na selektívne zvyšovanie miezd vo verejnej správe, napríklad na tabuľkové mzdy pod úrovňou minimálnej mzdy,“ vysvetlil Ďurana.

Zdroj: tasr