Ochráni alebo neochráni nás nosenie rúška na tvári?

Viaceré príspevky na Facebooku z augusta tohto roku nabádali proti noseniu rúšok obrázkom, podľa ktorého je na balení tvárových rúšok napísané, že nechránia nositeľa pred koronavírusom. Tieto príspevky však dezinterpretujú význam nosenia rúšok. Americké aj slovenské zdravotnícke orgány odporúčajú nosenie rúšok, aby sa zabránilo šíreniu choroby, keďže rúškom človek chráni svoje okolie, pokiaľ je sám infikovaný. Aj keď sú na ochranu nositeľa pred nákazou určené hlavne sofistikovanejšie respirátory, experti a najnovší výskum naznačujú, že aj bežné rúško znižuje riziko nakazenia sa koronavírusom. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

Tisíce Slovákov na Facebooku zdieľali obrázok, na ktorom je vidieť balenie rúšok s upozornením v angličtine, podľa ktorého rúško „neposkytuje ochranu proti COVID-19“. Jeden z takýchto príspevkov uverejnila napríklad facebooková stránka Prečo médiá mlčia.

Napriek tomu, že varovanie od výrobcu na americkom balení rúšok je autentické, nie je pravda, že by rúška neslúžili na ochranu pred novým koronavírusom SARS-Cov-2, spôsobujúcim ochorenie COVID-19, alebo žeby boli zbytočné. Aj keď nechránia samotného nositeľa (a už vôbec nie tak dobre ako respirátory FFP2 či N95), nosenie rúšok napomáha v obmedzovaní šírenia choroby, keďže zamedzuje kvapôčkovému prenosu infekcie.

Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) rúško „nemá slúžiť na ochranu nositeľa, ale môže zabrániť šíreniu vírusu z nositeľa na ostatných.“ CDC na svojej stránke uvádza, že „COVID-19 môžu šíriť ľudia, ktorí nemajú príznaky a nevedia, že sú infikovaní. Preto je dôležité, aby každý človek nosil rúško na verejných priestranstvách.“

Podobné dôvody sa spomínajú v opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR), ktorým sa zakazuje pobyt na verejných priestranstvách v interiéroch od 14. septembra 2020, pokiaľ človek nemá rúškom prekryté ústa a nos.

Tím AFP Fakty oslovil aj infektológa Petra Sabaku z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ten už v minulosti vyvrátil štyri mýty o nosení rúšok.

Okrem toho však poukázal na skúsenosti s epidémiou prvého vírusu SARS a citoval relevantnú štúdiu z Hongkongu: „Výskumníci zisťovali, či bežné chirurgické rúška ochránili zdravotníkov pred SARS v roku 2003. Preukázali, že zdravotníci, ktorí mali aspoň bežné rúška, sa nakazili menej často ako tí, ktorí ich nemali. Rúška aspoň čiastočne chránia aj pred nákazou kvapôčkovou infekciou,“ uviedol pre AFP Sabaka.

Podobne komunikuje na Facebooku aj Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, ktoré navyše poukazuje na vzťah medzi množstvom vírusu, ktorému je človek vystavený, a závažnosťou priebehu choroby: „Čím väčšiemu množstvu vírusu sme vystavení, tým sa zvyšuje šanca na ťažší priebeh ochorenia a prípadnú smrť,“ uvádza MZ SR.

Vedci zatiaľ na túto problematiku nemajú jednoznačný názor. Vzťah medzi množstvom vírusu (anglicky „viral load“) a potenciálnymi príznakmi choroby potvrdzuje na vzorke 1145 ľudí nová medzinárodná štúdia nedávno uverejnená v najprestížnejšom medicínskom časopise The Lancet. K podobnému záveru prišli vedci aj v článku v Journal of General Internal Medicine. Naopak, výskum z Južnej Kórey nepotvrdil, že bezpríznakoví pacienti majú v tele menšie množstvo vírusu než príznakoví.

Zdroj: TASR, foto: TASR, Shutterstock