Nový zákon EÚ Chat Control je krokom k masovému sledovaniu. Slovensko zatiaľ nie je proti

Brusel sa usiluje centralizovať moc nad digitálnou komunikáciou, čím podkopáva svoje vlastné základné princípy – slobodu, subsidiaritu a rešpektovanie základných práv.

Kontroverzný zákon EÚ tzv. Chat control je opäť v centre pozornosti. Súčasné dánske predsedníctvo Rady Európskej únie sa rozhodlo naň vynaložiť značný politický kapitál. A to až natoľko, že opätovné predloženie legislatívy bolo jeho prvým formálnym krokom po prevzatí funkcie v júli tohto roka. Dánska premiérka Mette Frederiksenová teraz mieri k tomu, aby zabezpečila prijatie tejto iniciatívy do polovice októbra.

Hrozba pre súkromie a národnú suverenitu

V bruselskej úradníckej reči je tento návrh známy ako nariadenie na predchádzanie a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí, ktorého cieľom je obmedziť šírenie materiálov o sexuálnom zneužívaní detí (CSAM) online. Cieľ by len ťažko mohol byť ušľachtilejší či chvályhodnejší. Problémom je však metóda, ktorú presadzujú bruselskí úradníci. Tá fakticky nariaďuje prehliadanie súkromnej komunikácie, vrátane tej, ktorá je dnes chránená end-to-end šifrovaním. To predstavuje vážnu hrozbu pre osobné súkromie, národnú suverenitu a pre údajne najposvätnejšie princípy EÚ. Stávkou na centralizovanú kontrolu digitálnej komunikácie európskych občanov dánske predsedníctvo premieňa EÚ na sledovací štát. Ide o liberálny techno-autoritárizmus v jeho najhoršej podobe. Je to číry orwellizmus. Preto musí byť odmietnutý.

Zákon o kontrole chatu bol prvýkrát navrhnutý dávno predtým, než sa Frederiksenová ujala predsedníctva Rady EÚ. Predstavený bol už v máji 2022. Ak by sa schválil, zákon by vyžadoval, aby populárne komunikačné platformy ako WhatsApp, Signal či Telegram prehľadávali všetok obsah používateľov – texty, obrázky a videá – aj keď sú šifrované. Opatrenie by sa týkalo všetkých občanov bez ohľadu na to, či existuje akékoľvek oprávnené podozrenie, že sa dopúšťajú trestnej alebo inak škodlivej činnosti.

Kodaň aj Európska komisia tento krok dlhodobo presadzujú. Frederiksenová si z neho teraz spravila pilier svojho programu. Najmä zdôrazňuje potrebu silnejších nástrojov presadzovania práva na boj so závažnou trestnou činnosťou a so zneužívaním nových technológií. Mechanizmom v jadre návrhu je tzv. kontrola na strane klienta (client-side scanning). Pri nej sa obsah analyzuje na zariadení používateľa ešte pred šifrovaním. Pre menej technicky zdatného čitateľa to znamená trvalé otvorenie „zadných vrátok“, ktoré obchádzajú záruky súkromia zabezpečenej komunikácie. Je to, akoby štát čítal vaše listy ešte predtým, ako ich vložíte do obálky, a vystavil by každú súkromnú správu automatickej kontrole. Pre čitateľov z bývalej NDR môžu byť takéto „stasiovské“ nástroje povedome známe a väčšina by ich návrat nechcela ani v Nemecku, ani nikde inde.

Namiesto toho, aby Frederiksenová zvážila náladu verejnosti a hľadala alternatívne, miernejšie verzie zákona, rozhodla sa znásobiť tlak na presadenie tohto politického aj historického omylu. Až 19 členských štátov EÚ ho už údajne podporuje. Nemecko zatiaľ oficiálne nerozhodlo, ale jeho postoj bude kľúčový. Ak sa Berlín pridá k táboru „za“, kvalifikovaná väčšina – 15 štátov zastupujúcich 65 % obyvateľstva EÚ – môže zákon schváliť už do polovice októbra. Dánske predsedníctvo tento proces riadi prostredníctvom pracovných skupín Rady s cieľom uzavrieť pozície do 12. septembra 2025, po čom by už nasledovalo len záverečné hlasovanie v októbri.

Dôsledky zákona sú mimoriadne znepokojujúce. Povinnosť kontroly na strane klienta porušuje Chartu základných práv EÚ, konkrétne články 7 a 8, ktoré chránia právo na súkromnú komunikáciu a osobné údaje. Európsky súd pre ľudské práva už rozhodol proti opatreniam, ktoré oslabujú šifrovanie, a to právom. Návrh Dánska však pokračuje ďalej a ignoruje tieto právne obmedzenia aj princíp subsidiarity, podľa ktorého sa má rozhodovať na najnižšej možnej úrovni. Regulácia digitálnej komunikácie bola doteraz tradične národnou kompetenciou. Zavedením jednotného povinného sledovania Brusel – pod vedením Dánska – túto právomoc preberá, čím odcudzuje štáty dbajúce na ochranu súkromia a potenciálne narúša jednotu EÚ.

Dopad presahuje aj Európu. A nebude pozitívny. Aspoň nie pre tých, ktorí veria v právo na dôvernosť. Šifrovanie je základným pilierom digitálnej bezpečnosti. Chráni všetko od finančných transakcií po komunikáciu disidentov v totalitných režimoch. Jeho oslabením EÚ nastavuje nebezpečný precedens, ktorý môže inšpirovať iné vlády – demokratické aj nedemokratické – aby požadovali podobný prístup k tomu, čo ich občania hovoria, vidia, myslia, zdieľajú či kritizujú. Elektronická pohraničná nadácia (EFF) a iní obhajcovia digitálnej slobody už pred dvoma rokmi varovali, že takáto politika môže normalizovať sledovanie po celom svete, oslabiť ochranu miliónov ľudí a posilniť represívne režimy.

Zástancovia tohto zákona, obmedzujúceho slobodu, tvrdia, že ho možno vyvážiť s ochranou súkromia pomocou AI-analýzy obsahu. To je nezmysel. Kontrola na strane klienta vkladá sledovací mechanizmus do každého zariadenia, čím otvára súkromné konverzácie nielen štátnemu dohľadu, ale aj hrozbe hackerských útokov či zneužitia nepriateľskými štátmi.

A čo je horšie, po zavedení sa rozsah systému môže rozšíriť ďaleko za rámec CSAM na akýkoľvek iný obsah, vrátane politickej opozície. To nie je nereálna obava. V Británii sa už pracuje na zákaze VPN, vo Francúzsku bol hlavný prezidentský kandidát vylúčený z volieb a v Nemecku ročne stíhajú takmer 10 000 ľudí za zdieľanie „politicky nekorektných“ vtipov a memov. Popritom Brusel presadzuje aj agresívnu moderáciu obsahu cez Zákon o digitálnych službách.

Nevýhody zákona sú teda zrejmé a samy osebe dostatočné na to, aby ho členské štáty odmietli. A výhody? Tie sú nejasné. Už pred rokom Europol konštatoval, že sofistikovaní zločinci používajú utajené, neregulované platformy, takže masové prehľadávanie je proti nim neúčinné, pričom obyčajných občanov vystavuje represívnemu dohľadu. Platformy ako Signal pohrozili odchodom z trhu EÚ namiesto toho, aby sa prispôsobili. To by poškodilo digitálnu ekonomiku Európy a presunulo používateľov k menej bezpečným alternatívam.

Chat Control je v slobodnej spoločnosti neakceptovateľný. Nie je málo krajín, kde občania vedia, že všetko, čo povedia online, sa dostane k štátu. Európa by taká byť nemala. Postup Frederiksenovej však odhaľuje znepokojivý trend. Snahu EÚ zvyšovať kontrolu nad internetom. Od Zákona o digitálnych službách po navrhovaný Zákon o AI, Brusel sa usiluje centralizovať moc nad digitálnou komunikáciou, čím podkopáva svoje vlastné základné princípy – slobodu, subsidiaritu a rešpektovanie základných práv. Existujú alternatívy: cielené presadzovanie práva, väčšia medzinárodná spolupráca a odvaha sprísniť tresty pre páchateľov môžu bojovať proti CSAM bez obetovania súkromia a suverenity. Snaha dánskeho predsedníctva pretlačiť hlasovanie do októbra napriek množstvu právnych, etických a technických námietok by mala byť rozhodne odmietnutá.

Slovensko podľa doterajších informácií legislatívny návrh podporuje. 

Z uniknutého dokumentu vyplýva, že Slovensko podporuje napríklad zavedenie príkazov na detekciu škodlivého obsahu (Aufdeckungsanordnungen). Nie je známa aktuálna verzia návrhu. V pôvodnom návrhu išlo o súdne príkazy, na základe ktorých by prevádzkovatelia platforiem boli povinní použiť bližšie nespresnené technológie na identifikáciu detskej pornografie. 

Slovensko je tiež spomenuté medzi krajinami, ktoré vítajú, že by návrh obsahoval pravidlá kategorizácie rizika a tiež certifikačný mechanizmus pre detekčné technológie. Obe tieto pripomienky majú vyvrátiť obavy z neprehľadnosti pravidiel a fungovania samotného automatického skenovacieho systému.

Zdroj: Brussels Signal, Kontext