Ústavné právo občanov na dostupnú a bezplatnú zdravotnú starostlivosť je vážne ohrozené. Týka sa to zdravotníckych služieb v nemocniciach a aj v ambulanciách. Nejde pritom len o miestnu nedostupnosť nejakej zdravotnej starostlivosti, ale pre občanov sa ambulantná starostlivosť stáva finančne nedostupnou. Problémy v zdravotníctve na Slovensku sú také závažné, že ich je potrebné považovať nielen za problém vlády, ale aj parlamentu, upozornil v pléne Národnej rady (NR) SR poslancov predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy pri prerokovávaní stanoviska úradu k návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu verejnej správy. Vyplýva to z tlačovej správy NKÚ.
V súvislosti so zdravotníctvom zároveň zdôraznil, že neustály nárast dlhu v prípade koncových štátnych nemocníc prekročil už jednu miliardu. Tento negatívny trend pokračuje aj napriek tomu, že každoročne rastú výdavky na verejné zdravotníctvo a v budúcom roku sa dostávame na historickú sumu 9,6 miliárd eur, čo je nárast 7,8 % oproti rozpočtu na rok 2024.
Konsolidácia je nevyhnutná, stav zdravotníctva a dôchodky ohrozujú budúcoročné rozpočty
V posledných štyroch rokoch zároveň klesá výkonnosť zdravotníckych zariadení, keď sme na úrovni 80 % predcovidového času, na druhej strane od roku 2018 narástli výdavky na mzdový fond zo 48 % na 62 %. „Verím, že je zhoda na tom, že nie je dlhodobo akceptovateľné, aby rozhodujúca časť nárastu peňazí do zdravotníctva smerovala do miezd a nie aj do zvyšovania kvality zdravotníckych služieb a obnovy zariadení,“ zdôraznil Ľ. Andrassy. NKÚ v stanovisku k rozpočtu oceňuje snahu vlády o stabilizáciu verejných financií cez konsolidačné opatrenia, ktoré sú na úrovni necelých 2,7 miliárd eur, no tie vychádzajú primárne z opatrení na príjmovej strane rozpočtu. Opatrenia zaťažia hlavne podnikateľský sektor (nová daň z finančných transakcií, zvýšená daň z príjmov právnických osôb či vyššie ceny diaľničných známok), avšak dotknú sa aj každého občana cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty.
Príjmy občanov negatívne ovplyvní aj inflácia, kde sa odhady blížia k úrovni 5,4 % a po období poklesu bude opätovne rásť. „ Úplná rodina s jedným dieťaťom bude mať v peňaženke o 500 eur menej, ako má v roku 2024. Poberatelia dôchodkov budú aj v budúcom roku skupinou, ktorej príjmy nebudú vďaka opatreniam vlády zasiahnuté vo významnejšej miere,“ konštatoval predseda NKÚ. Z pohľadu kontrolného úradu je dôchodková politika významným rizikom v rámci komplexnej konsolidácie podporujúcej udržateľný rozvoj Slovenska.
V tejto kľúčovej verejnej politike štátu je potrebné z pohľadu NKÚ aktívne hľadať konsolidačné opatrenia s ohľadom na budúce generácie. V roku 2025 bude rozpočet verejnej správy zaťažený starobnými dôchodkami v sume 10 miliárd eur a štát musí dofinancovať Sociálnu poisťovňu historickou sumou 2,75 miliardy eur, čo predstavuje celý výnos konsolidačných opatrení. Na vyplatenie 13. dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur. Náklady na predčasné dôchodky dosiahnu úroveň 560 miliónov eur.Pri pohľade na rozpočet smerujúci do vzdelávania, vedy a výskumu sa môže zdať, že je k tejto verejnej politike štedrý, pretože je tu možné vidieť medziročný nárast o 1,2 miliardy eur. Ide však len o presun zdrojov z rozpočtov samospráv do štátneho rozpočtu a ten bude slúžiť na rozvoj predškolského vzdelávania a úhradu platov zamestnancov materských škôl.
„Navrhovaný rozpočet nepočíta so žiadnym opatrením ako zvýšiť atraktivitu učiteľského povolania, ako skvalitniť výchovu detí s rôznym znevýhodnením. Rozpočet ani nereflektuje na programové vyhlásenie vlády, kde je deklarovaný každoročný rast miezd pedagogických a odborných zamestnancov,“ upozornil šéf kontrolórov a pripomenul, že už druhý rok za sebou nedôjde k valorizácii miezd v školstve, čo bude znamenať ich reálny pokles o 5 %. Podľa prognóz sa očakáva rast HDP na úrovni 2,2 % a bude o 0,1 percentuálneho bodu nižší ako sa predpokladá v tomto roku. Je to spôsobené okrem iného poklesom zahraničného dopytu po našich produktoch a tento trend môže byť dlhodobejším rizikom, ktorému bude musieť vláda venovať zvýšenú pozornosť. Akcelerátorom ekonomického rastu má byť Plán obnovy a odolnosti či európske fondy, ale to len za predpokladu, že projektované investície sa bude aj dariť realizovať.
Ľ. Andrassy pripomenul dlhodobo nízke čerpanie európskych zdrojov a preto vidí v budúcoročnom rozpočte riziko pri záväzku aktívne a účelne čerpať európske financie vo výške 2,1 miliardy eur. Do konca budúceho roka majú napríklad zodpovedné inštitúcie vyčerpať z Programu Slovensko viac ako 1,4 miliardy eur, pričom ku koncu septembra tohto roka sme boli v čerpaní len na úrovni 150 miliónov. Kľúčovým predpokladom pre zdynamizovanie čerpania je zabezpečenie včasných výstupov z posudzovania verejných obstarávaní zo strany sprostredkovateľského orgánu, ktorým je Úrad pre verejné obstarávanie. Zdĺhavý proces verejného obstarávania môže ohroziť plynulé čerpanie zdrojov EÚ s rizikom prepadu časti alokácie z dôvodu neplnenia ročných míľnikov.
Riziká v naplnení strategických cieľov vidí NKÚ aj v oblasti životného prostredia a dopravy. Jedným z dôvodov je chýbajúca jasná prioritizácia strategických investičných projektov štátu. Viaceré projekty dopravnej infraštruktúry a zelenej agendy môžu naraziť na problém nedostatočnej a včasnej pripravenosti, ale aj na kapacitu stavebníctva realizovať v krátkom čase významný rozsah strategických investícií. Rezort životného prostredia bude musieť reagovať na výzvy spojené s niekoľkomiliardovým modernizačným dlhom vo vodárenstve, na úpravu systému regulácie cien v tomto strategickom segmente fungovania štátu, ale aj na možné sankcie zo strany Európskej komisie za neplnenie záväzkov pri odstraňovaní environmentálnych záťaží, skládok či pripájaní na kanalizačnú sieť aglomerácií nad 2 tisíc obyvateľov.
Zdroj: Tlačová správa -NKU
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
NKÚ poukazuje na nutnosť konsolidácie, aby systém neskolaboval