Nie som žiadny dezolát. Hovorí autor otvoreného listu a petície, o ktorej sme vás informovali aj my. Michal Zoldy, sa roky venoval prekladateľstvu a neskôr žurnalistike. Okrem iného bol aj podpredsedom Združenia slovenských novinárov. (ZSN) List, ktorý adresoval „hlavám pomazaným“ pôsobiacich v Bruseli, či už ide o členov Európskej komisie, či Europarlamentu, berie ako prirodzené pokračovanie svojej životnej cesty. Na ktorej sa vždy aktívne zaujímal o dianie verejné a nežiaduce javy v našej spoločnosti. A podľa toho nielen hovoril, či písal, ale i konal.
Mohlo by vás zaujímať
Michal Zoldy
Pán Zoldy, ste autorom otvoreného listu, ktorým sa obraciate na Europarlament a Eurokomisiu. “Na podporu vlády krokov vlády Roberta Fica.” Niekto by vás teda rovno mohol označiť za “ficovoliča,” či “zmäteného,” alebo “dezoláta.” Skúste sa našim čitateľom, radšej predstaviť vy.
Som bývalý prekladateľ vedeckej biomedicínskej literatúry a vedeckých prác našich špičkových medicínskych odborníkov do angličtiny. Publikované boli v najrenomovanejších, takzvaných karentovaných, časopisoch. To som robil od roku 1988 do roku 1995.
Pretože som profesiou angličtinár (pôvodne prekladateľ a tlmočník) čítal som vždy zahraničnú tlač a musel som začať prakticky ihneď od roku 1991 reagovať na články v zahraničných médiách.
V ktorých sme boli vykresľovaní veľmi negatívne, neraz až bezohľadne negatívne a mimoriadne zavádzajúcim spôsobom. Postupne som začal na tie články posielať do zahraničia moje reakcie a písať aj články do našich médií.
Neskôr som bol aj externým komentátorom STV, stal som sa podpredsedom Združenia slovenských novinárov (ZSN).
Spolu s kolegom Dušanom Troppom som v rokoch 1992 až 1999 vydával exkluzívny časopis v angličtine –„EUROPA VINCET.“
V ktorom sme svet oboznamovali s našou históriou a kultúrou. Hovorili sme im o našom umení, pamätihodnostiach, prírodných krásach, ekonomike a spôsobe života atď. Svet nás nepoznal a plietli si nás so Slovinskom, Juhosláviou a dokonca s Ruskom.
„V roku 1998 som sa stal na krátky čas riaditeľom Slovenskej informačnej agentúry, kým ju Dzurinda po voľbách nezrušil. S tým, že Slovensko sa podľa neho nepotrebuje svetu prezentovať….!“
Nie je „dezolát“
Som konzervatívne založený človek. Keďže som bol prekladateľ vedeckej literatúry, ctil som pravdu, potvrdené a verifikovateľné fakty a priam bytostne cudzie mi ako novinárovi bolo čokoľvek, čo nebolo podložené objektívnymi informáciami.
Je zvláštne a paradoxné, že hoci som vyslovene konzervatívny človek, najviac prieniku s mojím zameraním a názormi mám s programom a zameraním strany SMER-SSD.
Ja za to nemôžem, že tu nie je a nebola strana, s ktorou by som mal názorovo toľko spoločného.
A dezolát….? No, v rokoch 1994 a 1995 som absolvoval postgraduálne štúdium žurnalistiky na Metropolitnej univerzite v Leeds.
„Takže taký som ja „dezolát“. Dve univerzity – jedna v Bratislave a druhá v Anglicku…. „Dezolát“ ako vyšitý!“
List do Bruselu
Takže vždy ste sa zaujímali o veci verejné. A tento otvorený list je teda len akousi ďalšou zástavkou na vašej ceste?
Áno. Otvorený list je logickou reakciou a niečím, čo robím rutinne už takmer 32 rokov. za tie roky som napísal veľa článkov a priebežných správ o stave našej spoločnosti v anglickom jazyku.
Posielal som ich do zahraničia a na tunajšie zahraničné zastupiteľstvá. Takže v mojom prípade nič nové pod slnkom.
Aj túto petíciu som najprv napísal v angličtine ako otvorený list. Až následne som ho preložil do slovenčiny, aby si to mohli prečítať aj Slováci a podporiť ten list formou petície.
Petíciu voči EK ste pritom mohli podať aj len ako jednotlivec.
Mohol. Ale ja som bol vždy invenčný človek, hľadajúci praktické, schodné, efektívne a jednoduché riešenia. Bolo by to na dlhé rozprávanie, ako invenčne som napríklad pracoval aj ako postgradualista na univerzite v Leeds. Zanechal som tam toho po sebe dosť…..
„Najjednoduchšie riešenia sú neraz pohodlne po ruke a doslova pod nosom, len si to ľudia niekedy neuvedomujú a nenapadne ich to.“
Je len pokračovaním
Je napísanie listu a zverejnenie petície bod, pri ktorom to skončilo? Alebo je to naopak len začiatok? Aké ďalšie aktivity podnikáte v tomto smere, oslovujete napríklad členov EP a EK aj iným spôsobom?
Ako som povedal, primárne, kým som list preložil a ponúkol slovenskej verejnosti, išlo o list v angličtine. Ktorý som poslal a stále ho posielam na relevantné adresy v Bruseli.
Tu vám môžem ešte dopovedať odpoveď aj na predchádzajúcu otázku, prečo som ho poskytol aj našej verejnosti.
„Nie som odborník na všetko, nie som vševed a ani megaloman. Takže aj keď by som mohol pokračovať v tom, čo roky robím aj úplne sám, je možné spojiť sa napríklad s odborníkmi z iných profesií a robiť veci spoločne.“
Ako sa hovorí, „dať hlavy dohromady.“ Nemusí to byť len petícia, ale aj vyslovene tematické správy, hodnotenia, alebo aj vyhlásenia.
Pretože to je nakoniec aj tak vždy v angličtine, som zvyčajne koncovým hráčom, ale je dobre, ak ide o dielo tímu. Aj túto petíciu som diskutoval s priateľmi a zapracoval som ich pripomienky, takto sa to totiž robí.
Ad absurdum
Aký je váš názor na konanie súčasnej opozície, ktorá prostredníctvom svojich europoslancov žiadala od Bruselu, aby zasiahol proti vláde?
Absurdné, neprijateľné, šokujúce a hlavne nesmierne kontraproduktívne. Oni si v opozícii totiž neuvedomujú, že sa to celé napokon aj tak v konečnom dôsledku obráti proti nim. Ťahajú totiž za kratší koniec a robia to navyše nesmierne nešikovne a amatérsky. Je to občas až na smiech.
„Toľko primitívneho amaterizmu tu na Slovensku ešte nebolo, hoci tu už bolo všeličo, Ale dobre, aspoň to národ vidí a „ocení“. Slováci nie sú hlúpi, môže sa im nadávať do dezolátov, ale tieto štyri roky boli vysokou školou.“
My tu nie sme kastovou spoločnosťou, kde sú na samom spodku povýšenecky zaznávaní takzvaní „untouchables“ bez akýchkoľvek práv. My sme demokraciou a v nej má každý právo na názor.
Už ho ľudia vyjadrili vo voľbách a to je dobre, len tak ďalej. Chceli tu mať liberáli občiansku spoločnosť, tak ju majú, občan si vybral a zvolil.
Pandémia aktivizmu
Kde je podľa vás hranica medzi vykonávaním solídnej opozičnej práce a aktivizmom, teda ak nejaká je a mala by byť?
Dajte ľahšiu otázku. Toto tu je teraz celé na báze politického aktivizmu, ktorý zachvátil doslova pandemicky celú opozíciu.
Lebo z neho vyrastá ako brečtan a chce sa o všetko omotať a do všetkého namotať. Nedarí sa im z viacerých dôvodov, okrem iného aj pre očividnú neskúsenosť a neschopnosť lídrov. Nikdy nemal Fico ľahšiu pozíciu ako teraz.
V podstate, už pred predčasnými parlamentnými voľbami sa verejnosť dozvedela o “bruselskej ceste,” kde štátni (vtedajší vládni) úradníci a dokonca i príslušníci PZ SR, žiadali Brusel, aby zasiahol, lebo je “veľké nebezpečenstvo, že voľby vyhrá Smer.” Navyše to boli “demokrati,” mne osobne takéto praktiky prídu skôr ako z minulého režimu. Ako to vidíte vy?
Veď vám vravím, že sú to kontraproduktívni a neschopní amatéri bez hlavy a bez rozumu. A môžem len zopakovať, že sa to nakoniec všetko obráti proti nim. Sú ako šachista, ktorý vidí sotva dva kroky dopredu.
„Budú sa ponevierať po parlamente a po námestiach, ale nič viac. Ale to je dobre, len tak ďalej. Radosť pozerať na tú ich neschopnosť, nemajte mi to za zlé. Odvíja sa nám tu pred očami jedno doslova groteskné divadlo a nie je dôvod na paniku.“
Hystéria z neúspechu
Okrem mnohých iných vecí, ma zaráža ešte jedna vec. Opozícia, neziskovky, “osobnosti” kričia heslá ako “Fica tu nechceme,” “bojujeme za ľudí, za Slovensko” etc. Ale v septembri predsa boli demokratické voľby. A z nich vyšla táto vláda. Takže bojuje sa len proti Ficovi a vláde, alebo aj voči tej časti občianskej spoločnosti, ktorá tú vládu zvolila? A môže toto naozaj byť cesta, ktorá Slovensku pomôže?
Vyčerpajú sa, minie sa im para. Hysterizujú z výsledku volieb lebo ani tentoraz nevyhrali. Máme tu ako národ o ďalšiu užitočnú lekciu viac. A ja by som to nebral ako niečo tragické, ale skôr mimoriadne poučné.
Fico sám si z toho nerobí ťažkú hlavu, už sa na tom smeje a ja sa mu ani nečudujem. Je to zo strany opozície strašne detinské a mimoriadne priehľadné. Našťastie, oni nevedia ani taktizovať a o stratégii vôbec nehovorím.
„Ale veď, čo napokon chcete od ľudí, ktorí ani nevedia kedy vznikla prvá ČSR a kto boli jej zakladajúci predstavitelia, lebo oni vraj „nevedia memorovať“…..Čo chcete s takým „materiálom“? Nepoužiteľné, s tým sa politika robiť nedá. „
Mlčiaca väčšina
Na druhej strane dovoľte mi povedať, že sa môže stať, a ja by som sa ochotne zapojil, že voličom vládnej koalície dôjde trpezlivosť a vyrazia aj oni do ulíc a na námestia. Ak sme si mysleli, že stačí demokraticky zvoliť vládu vo voľbách a potom už nič, len sedieť pasívne doma a o nič sa nezaujímať, tak ja som ponúkol verejnosti petíciu, ale viem si predstaviť aj pochod na námestia.
Na Kysuciach, kde teraz trávim väčšinu času, vyhrali strany terajšej vládnej koalície takým rozdielom, ako nikde inde na celom Slovensku.
V oboch okresoch – Čadca aj Kysucké n. Mesto. V Čadci SMER-SSD viac ako 38%, Hlas-SD 19,5 % a SNS 7,5% . Ak by bolo takto volilo celé Slovensko, Ficova koalícia by teraz mala v parlamente ďaleko viac ako 100 poslancov.
A boli aj mnohé ďalšie regióny a okresy, aj keď nie s až takým vysokým výsledkom. Sever sa môže pohnúť dolu na juh, obrazne ale aj doslova.
Nielen s petíciou, ale aj s ráznym vyjadrením názoru na námestiach v Bratislave. Mlčiaca väčšina si nemôže dovoliť zostať ticho v pasivite, ak by si to prípadne situácia vyžiadala, a tá situácia tu nastať môže, nevylučujem to. Brániť demokraciu a výsledok volieb je právo.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Novinár Michal Zoldy, autor petície na podporu vlády pre eReport: Chovanie opozičných politikov je primitívne!