Nezamestnaných je málo, problém majú firmy! Kde „lovia“ posily personalisti?

Nezamestnaných je málo. Firmy sú zúfalé. Zamestnávatelia totiž majú problém nájsť si vhodných záujemcov o prácu. Nízka miera nezamestnanosti a dlhodobo chýbajúce niektoré stredné odborné školy spôsobujú zamestnávateľom problém nájsť potrebnú pracovnú silu. Väčšina uchádzačov evidovaných na úrade práce je dlhodobo nezamestnateľná.

Miera nezamestnanosti bola koncom augusta porovnateľná s koncom leta 2020. Teda pred vypuknutím pandémie. To znamená, že trh práce sa stabilizoval a prácu nemá len 6,23 % práceschopných obyvateľov Slovenska.

„Nízka miera nezamestnanosti je jedným z hlavných dôvodov, prečo majú zamestnávatelia problém nájsť vhodných záujemcov o prácu,“ potvrdil riaditeľ personálnej agentúry MAXIN´S Group Roman Kučera. „Na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sú prevažne evidovaní nezamestnaní občania, ktorí už dávno stratili pracovné návyky alebo majú zdravotný problém. Zamestnávatelia alebo pracovné agentúry ich, samozrejme, radi vyskúšajú, ale s pomerne malým úspechom, etablovať sa podarí len približne 1 percento.“

Preto podľa neho zamestnávatelia a personálne agentúry hľadajú pracovnú silu aj za hranicami krajiny. „Slovensko je veľká automobilová montážna linka, pre ktorú hľadáme vhodnú pracovnú silu v iných krajinách Európskej únie aj mimo nej.“

Čísla v grafoch verzus realita

Na jednej strane vyzerá graf vývoja nezamestnanosti optimisticky. Z 168 701 uchádzačov o prácu, zaevidovaných na úrade práce v novembri 2022, je však 81 801, teda takmer polovica, nezamestnaných dlhodobo. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR ide o najnižšie číslo za posledných 18 mesiacov. Nemožno však predpokladať, že títo ľudia dokážu splniť nároky zamestnávateľov.

Viac ako 23-tisíc uchádzačov o prácu má menej ako 25 rokov a minimálnu prax. Ľudí s istou praxou a stále relatívne mladých (do 29 rokov) je na úrade práce zaevidovaných viac ako 43-tisíc. Sú oni vhodnými kandidátmi?

„U mladých ľudí môže byť problém vzdelanie, ale aj prax. Naše skúsenosti hovoria o tom, že mladí ľudia majú v životopise uvedených niekoľko zamestnaní, napríklad tri, štyri. To môže na jednej strane potvrdzovať ich prax, ale zároveň to v potenciálnom zamestnávateľovi nemusí vzbudzovať pocit lojality voči zamestnávateľovi. Podozrenie na vysokú mieru fluktuácie často bráni zamestnávateľom v rozhodnutí dať uchádzačovi o zamestnanie šancu pracovať v ich spoločnosti,“ reflektuje realitu odborník.

Najrýchlejšie a najľahšie sa podľa neho obsadzujú nižšie administratívne pozície (asistenčné a back office). Naopak, najťažšie stredný a vyšší manažment technického smeru.

„Vhodný kandidát je perspektívny človek, ktorý už niečo pre firmu urobil a firma si ho dostatočne váži. Ak má prísť k zmene, zvyčajne vstupuje do rozhodovania kariérny rast, mzda a benefity finančného aj nefinančného rázu,“ vysvetľuje R. Kučera.

Viac vysokoškolákov

Z posledného sčítania obyvateľov a bytov, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021, okrem iného vyplynulo, že stúpa počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. To je zaujímavý trend aj vzhľadom na fakt, že kontinuálne klesá počet mladých ľudí. Aktuálne tvoria vysokoškolsky vzdelaní ľudia 18,4 % populácie. Sme teda na niektoré pracovné pozície prekvalifikovaní?

„Nemyslím si, že vyššie vzdelanie je prekážkou na získanie práce. Áno, zamestnávateľ môže mať niekde v pozadí pri rozhodovaní dilemu, či zamestnanec vydrží aj na pozícii, na ktorú stačí nižšie vzdelanie, alebo si časom nájde inú lukratívnejšiu prácu. Už sa nám však stalo, že kandidát, ktorý mal vyššie vzdelanie, po zaučení a dokázaní svojich kvalít, dostal ponuku na lepšiu prácu v rámci spoločnosti, kde sme ho formou personálneho lízingu zamestnali. Takýto zamestnanec je potom viac lojálny a svojím vzorom ukazuje ostatným, že kariéra sa dá vybudovať aj cez produktivitu práce,“ je presvedčený R. Kučera z MAXIN´S Group.

Chýbajúce odbory

Napriek tomu, že väčšina slovenskej populácie má ukončené úplné stredné vzdelanie s maturitou, na trhu práce akútne chýbajú pracovné sily s touto úrovňou vzdelania, ale technického zamerania.

„Na Slovensku už niekoľko rokov absentujú stredné odborné školy, stredné odborné učilištia strojárskeho a elektrotechnického zamerania, ktoré vychovávali a vedeli prepájať vzdelávanie a prax. Máme tu síce duálne vzdelávanie, ale to na trh práce neprináša takých odborníkov a v takých počtoch, ako si žiada trh práce. To je aj dôvod, prečo zamestnávatelia uvítajú každého kandidáta aj z krajín mimo Európskej únie, ktorý má buď strojárenské, alebo elektrotechnické základy a prax,“ uzatvára odborník na trh práce.

Neplatí teda, že cudzinci berú Slovákom prácu. Naopak, cudzinci pomáhajú podnikom na Slovensku fungovať a vyrábať. Z toho profituje tak krajina ako aj slovenskí zamestnanci. Lebo keby ich zamestnávateľ nedokázal týmto spôsobom zabezpečiť pracovnú silu, nemohol by fungovať a podnik by zatvoril.

Zdroj: pr článok