Nemecko si pripomína 30. výročie zjednotenia. Čo si o spojení myslia Nemci?

Tohtoročné oslavy nemeckého zjednotenia sa budú v Nemecku konať v čase sprísnených hygienických opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

V sobotu 3. októbra uplynie 30 rokov odvtedy, čo sa zavŕšilo zjednotenie Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Tento deň, ktorý bol zároveň aj prvým krokom na ceste zjednotenia dovtedy rozdelenej Európy, oslavuje Nemecko štátnym sviatkom ako Deň nemeckej jednoty.

Čoskoro po skončení druhej svetovej vojny sa stalo Nemecko objektom mocenského súperenia spojencov. Vzájomné nezhody im znemožnili uzatvoriť dohody, ktoré by sa týkali ďalšieho politického a hospodárskeho vývoja krajiny. A tak vznikla 23. mája 1949 v západných okupačných zónach – obsadených Spojenými štátmi, Britániou a Francúzskom – Nemecká spolková republika.

Následne, 7. októbra 1949, bola vo východnej zóne okupovanej vtedajším Sovietskym zväzom vyhlásená Nemecká demokratická republika. Symbolom rozdelenia obidvoch nemeckých štátov sa stal Berlínsky múr, ktorý sa začal stavať v auguste 1961 a viac než 28 rokov rozdeľoval rodiny, národ, krajinu i celý svet.

Keď sa dostal v roku 1985 v Sovietskom zväze k moci Michail Gorbačov s reformnou politikou „perestrojky“ (prestavby) a „glasnosti“ (otvorenosti), postupne sa začali rúcať bariéry medzi Východom a Západom.

NDR si v roku 1989 pripomínala 40. výročie svojho založenia. Pompézne oslavy s vojenskou prehliadkou a zahraničnými štátnikmi sa konali 7. októbra. Medzi čestnými hosťami na tribúne bol aj sovietsky vodca Michail Gorbačov, ktorý vedeniu Zjednotenej socialistickej strany Nemecka (Sozialistische Einheitspartei Deutschlands, SED) a jeho neochote reformovať krajinu dal jasne najavo, že prichádza nová doba.

„Myslím si, že nebezpečenstvo čaká na tých, ktorí nereagujú na život.“ Ešte v ten istý deň rozohnala východonemecká polícia vo Východnom Berlíne demonštrantov, pričom viac ako 1000 ich zadržala.
Októbrové oslavy vzniku NDR sa stali poslednými v 40-ročnej histórii krajiny. Mesiac po nich padol 9. novembra 1989 Berlínsky múr, nenávidený symbol rozdelenia krajiny, a 329 dní po páde múru sa proces opätovného zjednotenia Nemecka zavŕšil.

Mesiac po tom, ako začala 1. júla 1990 medzi obidvoma nemeckými štátmi platiť zmluva o vytvorení menovej, hospodárskej a sociálnej únie s tým, že nemecká marka (D-Mark) sa stala oficiálnou menou aj vo Východnom Nemecku, zišiel sa začiatkom augusta prvý slobodne zvolený parlament NDR. Ten na druhý pokus – prvé hlasovanie 8. augusta bolo neúspešné – rozhodol o tom, že s účinnosťou od 3. októbra 1990 začne aj v Nemeckej demokratickej republike platiť základný zákon Nemeckej spolkovej republiky (Grundgesetz).
Za koniec existencie NDR hlasovalo 294 poslancov, 62 ich bolo proti a siedmi sa hlasovania zdržali.

V deň opätovného zjednotenia Nemecka sa 3. októbra 1990 stali novými spolkovými krajinami Brandenbursko, Meklenbursko-Predpomoransko, Sasko, Sasko-Anhaltsko a Durínsko. Prvé celonemecké voľby do Spolkového snemu sa konali 2. decembra 1990.

Avšak aj 30 rokov, ktoré uplynuli od zjednotenia Nemecka, sú stále veľké rozdiely medzi východom a západom krajiny, čo ukázal tento týždeň zverejnený prieskum verejnej mienky spoločnosti YouGov. Na základe jeho výsledkov takmer dve tretiny Nemcov (64 percent) považuje opätovné zjednotenie Nemecka za nedokončené. V oblastiach bývalej NDR sa takto vyslovilo dokonca až 83 percent obyvateľov.

Zdroj: TASR, foto: TASR