Nechce sa vám cvičiť a cítite sa previnilo? Evoluční biológovia majú vysvetlenie, ktoré vás upokojí

Ľudia sa vyvinuli, aby boli fyzicky aktívni. V čase evolúcie sme sa vždy pohybovali len vtedy, keď sme naozaj museli. Koncept dobrovoľného pohybu za účelom udržania kondície ja nám preto cudzí. Naše inštinkty nám podľa evolučného biológa z Harvardu Daniela Liebermana prikazujú vyhnúť sa zbytočnej aktivite.

„Dnes ľudí súdime, že sú leniví, keď necvičia, ale oni leniví nie sú, sú proste normálni,“ povedal v rozhovore pre The Harvard Gazette. Svoje poznatky zhrnul do novej knihy o vývoji cvičenia s názvom EXERCISED: Why Something We Never Evolved to Do is Healthy and Rewarding (CVIČENIE: Prečo niečo, k čomu sme sa nikdy nevyvinuli, je zdravé a odmeňuje nás to). Podľa Liebermana je dôležité týmto pocitom porozumieť a naučiť sa ich prekonať. Naviac je potrebné si uvedomiť, že sa naši predkovia hýbali, pretože na tom závisela ich obživa, ale tiež pre zábavu – v rámci tanca alebo hier, ktoré boli zároveň spoločenskou činnosťou. Práve z toho druhého dôvodu môžeme čerpať inšpiráciu a motiváciu pre fyzickú aktivitu. Pokiaľ športujeme s priateľmi, z pohybu sa stane zábava aj nutnosť – nechceme ostatných sklamať svojou neúčasťou, zároveň ale vieme, že si spoločnú aktivitu užijeme.

Lieberman tiež vyvracia mýtus, že v je v starobe normálne hýbať sa menej. Opak je ale prevdou. Čím viac pohybovej aktivity starnúci človek má, tým lepšie. „Fyzická aktivita spúšťa širokú škálu mechanizmov opráv a údržby, ktoré pôsobia proti účinkom starnutia. Vďaka tomuto evolučnému dedičstvu je staroba najhorším obdobím, v ktorom môžeme vo fyzickej aktivite poľaviť. Je to preto, že nás sedavé zamestnanie zbavuje všetkých tých mechanizmov proti starnutiu aktivovaných cvičením,“ vysvetľuje biológ.

Ďalším mýtom, ktorý s cvičením súvisí, je nutnosť neustálej aktivity a zvyšovania záťaží. Naši predkovia bývali aktívni, ale nie príliš a takisto to bolo aj s ich silou. Typický lovec a zberač strávil mierne až intenzívne náročným pohybom asi dve a štvrť hodiny denne, nebol nijak extrémne svalovo vyvinutí a podobne ako my presedel z celého dňa asi desať hodín. Sedenie preto nie je potrebné démonizovať, len ho treba pravidelne prerušovať a na pohyb úplne nerezignovať. Práve občasná fyzická aktivita je pre človeka zásadná. Podľa výskumu stačí 150 minút fyzickej aktivity týždenne k tomu, aby krivka úmrtnosti klesla o polovicu.